Výsledky na jeseň 1995
Rožňava – Trenčín 1:1, gól: Golenya, Trebišov – Rožňava 2:0, žk: Orabinec, Rožňava – Gabčíkovo 0:1, žk: Orabinec, Levice – Rožňava 3:1, gól: Ďurica, Rožňava – Vráble 2:2, góly: Golenya 2, žk: Leng, Rendoš, Devín – Rožňava 2:1, gól: Gallo, Rožňava – Ružomberok 1:1, gól: Gallo, Púchov – Rožňava 2:2, góly: Grác, Kamenský, žk: Kamenský, Gašpar, Dorkin, Rožňava – Dubnica 1:0, gól: Grác, žk: Leng, Kamenský, Orabinec, Žilina – Rožňava 5:0, Rožňava – Piešťany 1:0, gól: Slicho, žk: Rendoš, Gallo, Leng, R. Sobota – Rožňava 8:0, Rožňava – ŠKP 1:1, gól: Gallo, žk: Gallo, Rožňava – Petržalka 0:4, Stropkov – Rožňava 0:1, gól: Kamenský, žk: Slicho, Kamenský
Výsledky na jar 1996
Rožňava –Trebišov 1:1, gól: Boguský žk: Rendoš, Kamenský, Gabčíkovo – Rožňava 3:0, žk: Rendoš, Rožňava – Levice 2:1, góly: Kamenský 2, žk: Grác, Stehlo, Kamenský, Vráble – Rožňava 3:1, gól: Gallo (11 m), žk: Rendoš, Leng, Rožňava – Devín 1:0, gól: Kamenský, žk: Slicho, Rendoš, Grác, Ružomberok – Rožňava 2:0, žk: Čižmár, Trenčín – Rožňava 0:1, gól: Kamenský, žk: Slicho, Čižmár, Orabinec, Rožňava – Púchov 1:1, gól: Grác, žk: Gallo, Dubnica – Rožňava 2:0, Rožňava – Žilina 2:1, góly: Gallo, Slicho, Piešťany – Rožňava 2:0, žk: Orabinec, Leng, Rožňava – R. Sobota 0:2, žk: Orabinec, ŠKP – Rožňava 3:0, čk: Ďurica, Petržalka – Rožňava 3:0, Rožňava – Stropkov 1:0, gól: Hronec.
Baráž: 1. zápas Rožňava – Vranov 1:2 Hronec 2. zápas Vranov – Rožňava 3:0
ŠKP v baráži uspel a v súťaži sa tak udržal
Súpiska na jeseň
PRIŠLI: Ďurica, Lipčák (obaja 1. FC Košice), Golenya (Humenné), Stehlo, Gašpar (vlastný dorast)
ODIŠLI: Fatľa (Jelšava)
KÁDER: Dorkin, Lipčák, Tohorčík, Pulen - Hajdúk, Rybár, Orabinec, Rendoš, Leng, Grác, Golenya, Danko, Slicho, Ďurica, Gašpar, Kamenský, Bartko, Gallo, Stehlo, Jedinák, Lišivka
REALIZAČNÝ TÍM: Trénerom je Emil Bezdeda, asistenta nemá.
CIEĽ: Miloš Gallo, tajomník Kalcitu: "Hrať atraktívny futbal a vyhnúť sa starostiam o záchranu."
Súpiska na jar
Káder: Dorkin, Komenda - Ďurica, Gallo, Gašpar, Grác, Kamenský, Leng, Orabinec, Rendoš, Slicho, Stehlo, Čižmár, Jedinák, Mihálik, Greško, Hronec, Boguský, Fedorčo, Dávid
Tréner: Rudolf Taubner
Prišli: Boguský (Humenné), Greško (Gemerská Poloma), Stehlo, Hronec (obaja z vlastného dorastu), Komenda (Michalovce)
Odišli: Lišivka (Rak.), Bartko (Nálepkovo), Danko (Lok. Košice), Lipčák (Trenčín)
Cieľ: Záchrana
Tabuľka II. ligy po jesennej časti
| 1. | Žilina | 15 | 11 | 3 | 1 | 36:10 | 36 |
| 2. | Petržalka | 15 | 10 | 3 | 2 | 32:15 | 33 |
| 3. | R. Sobota | 15 | 8 | 2 | 5 | 26:13 | 26 |
| 4. | Dubnica | 15 | 7 | 5 | 3 | 26:15 | 26 |
| 5. | Levice | 15 | 8 | 2 | 5 | 22:23 | 26 |
| 6. | Vráble | 15 | 6 | 3 | 6 | 16:20 | 21 |
| 7. | Devín | 15 | 6 | 3 | 6 | 21:26 | 21 |
| 8. | Púchov | 15 | 5 | 5 | 5 | 22:17 | 20 |
| 9. | Gabčíkovo | 15 | 5 | 3 | 7 | 20:22 | 18 |
| 10. | Piešťany | 15 | 5 | 2 | 8 | 19:22 | 17 |
| 11. | Trebišov | 15 | 5 | 2 | 8 | 12:16 | 17 |
| 12. | Ružomberok | 15 | 5 | 2 | 8 | 18:27 | 17 |
| 13. | Trenčín | 15 | 4 | 4 | 7 | 19:22 | 16 |
| 14. | Stropkov | 15 | 4 | 4 | 7 | 15:20 | 16 |
| 15. | Rožňava | 15 | 3 | 6 | 6 | 13:32 | 15 |
| 16. | ŠKP | 15 | 2 | 3 | 10 | 13:30 | 9 |
Konečná tabuľka II ligy
1. Petržalka 30 19 6 5 54:29 63
2. Žilina 30 17 5 8 57:27 56
3. R. Sobota 30 15 9 6 41:17 54
4. Dubnica 30 13 10 7 48:35 49
5. Levice 30 15 3 12 41:42 48
6. Ružomberok 30 14 5 11 54:44 47
7. Púchov 30 12 9 9 44:27 45
8. Devín 30 11 6 13 38:48 39
9. Trenčín 30 10 7 13 41:42 37
10. Stropkov 30 10 7 13 33:37 37
11. Vráble 30 10 5 15 32:56 35
12. Piešťany 30 10 4 16 36:47 34
13. Gabčíkovo 30 8 9 13 36:42 33
14. Trebišov 30 10 3 17 25:31 33
15. Rožňava 30 8 8 14 23:56 32
16. ŠKP 30 7 6 17 30:53 27
Posledné 2 celky hrali baráž
STRELCI PO JESENI
4 góly: Golenya
2 góly: Gallo, Grác, Kamenský
1 gól: Ďurica, Slicho, Gallo
STRELCI NA JAR
4 góly: Kamenský
1gól: Boguský, Gallo, Grác, Slicho, Hronec
CELKOVÉ PORADIE
6 gólov: Kamenský
4 góly: Golenya
3 góly: Gallo, Grác
2 góly: Slicho
1 gól: Ďurica, Boguský, Hronec
Pred barážou s Vranovom
Osud chcel tak, aby v baráži o druholigové dresy budúcej sezóny si zmerali sily Vranovčania (druhé miesto III. liga) a Rožňavčania (15. miesto II. liga). Žreb rozhodol, že prvý kvalifikačný zápas sa uskutoční zajtra o 17.00 h na gemerskom štadióne pod vedením prvoligovej rozhodcovskej trojice Gádoši, Ligocký, Jančovič. Keď sme sa spojili so zástupcami oboch strán, vypočuli sme si jednu spoločnú myšlienku, aby spomínaní ľudia boli zárukou regulárnosti.
A o čom hovorili ďalej?
Miloš Gallo (tajomník Kalcitu Rožňava): "Všetci zainteresovaní na futbale u nás vieme, že baráž rozhodne o ďalšom vývoji futbalu v meste. Uvedomujeme si nedostatky. Najmä štátny a podnikateľský sektor nás nepodporili na požadovanej úrovni, napriek tomu, že v celkovom počte divákov po skončení súťaže sme na 5. mieste. Ide o zlomový okamih, pretože v základnej zostave máme troch 18-ročných futbalistov a piati ešte nedosiahli vek 22 rokov. V prípade nášho neúspechu by sa mohlo stať, že aj tí, ktorí podali pomocnú ruku – hlavný sponzor Kalcit a mesto – zanevrú a dôjde k veľkému pádu. To nás zaväzuje urobiť všetko na záchranu druhej ligy."
Vladimír Popovič (manažér Bukózy Vranov): "Vieme, že Rožňavčania získali cenné skúsenosti z pôsobenia v druhej lige a sú favoritmi. Našou snahou bude hrať tak, aby sme pred utorňajšou odvetou nemali veľkú stratu. Zrejme nastúpime kompletní, takže aj tréner Petrovaj si má z čoho vybrať."
Rožňava – Vranov
Napäté prostredie v piatkovom zápase Rožňava – Vranov zvládli napokon lepšie hostia. Prevýšili súpera v bojovnosti, dôraze a najmä do prestávky režírovali hru. Po zmene strán sa za stavu 0:1 Kalcit na krátky čas vzoprel nepriaznivému osudu, ale stačilo to iba na vyrovnanie. Po vylúčení brankárskej jednotky Gemerčanov Dorkina za úmyselnú ruku mimo šestnástky prišiel do bránky neskúsený Komenda, ktorý v záverečných sekundách lacno inkasoval a postrčil po prehre svojho tímu 1:2 súpera na koňa. Jeden z jeho trénerov Cyril Baschiera sa po súboji zamyslel: "Sme na tom veľmi dobre, hoci pred stretnutím sme si hovorili, že by sme boli spokojní aj s prípadnou remízou. Teraz pôjde o to, aby sme sami seba i našich fanúšikov presvedčili, že nám postup právom patrí." Iná nálada zavládla v tábore ešte súčasných druholigistov.
Včera predpoludním zasadal výkonný výbor ich klubu. V krátkosti nás o tom poinformoval tajomník Kalcitu Miloš Gallo: "Do Vranova pocestujeme odohrať zápas a po ňom urobíme rozbor s následkami v hráčskom i funkcionárskom kruhu. Domáci po prvom dueli sú favoritmi, ale nádej umiera posledná, aj keď si uvedomujeme, že veľkú šancu už nemáme." Konečné slovo povie meranie síl, ktoré sa dnes začína na ihrisku Bukózy o 17.00 h.
Horný rad zľava: Čižmár, Golenya, Rendoš, Grác, Leng
Stredný rad zľava: Dr. Klein, Dr. Čerevka, Gašpar, Hajdúk, Lipčák, Danko, tréner Bezdeda, Rybár, Dorkin, masér Benko, tajomník Gallo, predseda Demko
Dolný rad zľava: Stehlo, Kamenský, Bartko, Gallo, Orabinec, Slicho, Ďurica, zdroj: Miloš Leng
Odohrané zápasy v základnej zostave
Jeseň
Dorkin 9,5
Lipčák 5,5
Orabinec 15
Grác 13
Rendoš 8
Leng 12
Danko 11
Golenya 9
Ďurica 11
Bartko 1
Gallo 10
Kamenský 13
Rybár 2 + 4 krát striedal
Gašpar 7 + 3 krát striedal
Čižmár 1 + 4 krát striedal
Lišivka 7 + 1 krát striedal
Stehlo 2 striedania
Hajdúk 1 striedanie
Jedinák 1 + 1 striedanie
Mihálik 2 + 1 striedanie
Slicho 3 + 1 striedanie
Jar
Dorkin 15
Grác 14
Boguský 14
Orabinec 14
Leng 12
Slicho 13
Ďurica 13
Jedinák 13
Stehlo 5 + 8 striedal
Hronec 3 + 3 striedal
Gallo 11
Kamenský 11 + 1 striedanie
Rendoš 9
Čižmár 4 + 5 striedal
Mihálik 3 striedania
Greško 3 striedania
Dávid 3 striedania
Fedorčo 2 striedania
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).