2001 – 2004: Hiščák, Spišák, Kapczi, A. Bartók – Cseh, Mata, Bernáth, V. Danko, Zs. Danko, Giák, Š. Szciranka, M. Szciranka, Hranyó, Petri, Hajdu, Mikulec, Lengyel, Takáč, Ľ. Kardoš, Józsa, Molnár, Ragan, Kónya, Nagy, Rusó, Pásztor, Kinyik, Agyagos, Zsigrai, Ľ. Bartók, Kováč, Dunka, Tankó, Sisik, Dia, Z. Kardosz.
2004/2005
Realizačný tím: Tibor Molnár (predseda), František Lengyel (tajomník)
Káder: Jaroslav Proks, Alexander Bartók – Attila Csech, Zoltán Kapczi, Radko Mikulec, Zoltán Herczeg, Zsolt Danko, Róbert Hajdu, Marian Giák, Patrik Oláh, Štefan Danko, Tomáš Šimko, Csaba Kováts, Zoltán Tankó, Denis Körtvély, Viktor Petri, Jozef Józsa, Vojtech Danko, Michal Hranyó, Roland Petri, Zoltán Lengyel, Tomáš Zsigrai, Ľudovít Bartók, Ján Takáč, Jozef Dunka, Dezider Dunka, Arpád Rusó, Štefan Rigó, Ján Mata, Martin Péči, Tomáš Dunka, Alfréd Péči, Matej Viszlay
2005/2006
Káder: Bartók, Bernáth – Körtvély, Veverica, Takáč, Z. Kovács, Cs. Kovács, Mikulec, Hajdu, Gašpar, Hranyó, Szücs, Tankó, Giák, Š. Danko, Z. Danko, V. Danko, Józsa, Šimko, Petri.
2006/2007
Predseda: Tibor Molnár, tajomník: Vojtech Danko
Káder: Alexander Bartók – Attila Cseh, Zoltán Kapczi, Radko Mikulec, Zsolt Danko, Róbert Hajdu, Marián Giák, Štefan Danko, Tomáš Šimko, Csaba Kováts, Zoltán Tankó, Denis Körtvély, Viktor Petri, Jozef Józsa, Vojtech Danko, Michal Hranyó, Roland Petri, Tomáš Zsigrai, Ľudovít Bartók, Róbert Bernáth, Štefan Kováts, Zoltán Herczeg, Gábor Veverica, Ladislav Ragan, Zoltán Szücs, Péči, Grulyo, Hlavček, J. Dunka
2007/2008
Realizačný tím: Tibor Molnár (predseda klubu), Vojtech Danko (tajomník), Attila Cseh (vedúci mužstva), Pavol Veverica (tréner)
Káder: Alexander Bartók – Róbert Hajdu, Zoltán Kapczi, Michal Hranyó, Zsolt Danko, Jozef Józsa, Marián Giák, Štefan Danko, Tomáš Šimko, Csaba Kováts, Zoltán Tankó, Denis Körtvély, Vojtech Danko, Tomáš Zsigrai, Roland Petri, Ľudovít Bartók, Zoltán Szücs, Štefan Hertczeg, Robert Bernáth, Gabriel Bernáth, Zoltán Herczeg, Štefan Kováts, Roland Demeter, Gábor Veverica, Pavol Veverica, Jozef Dunka, Matej Viszlay
2008/2009
Káder: A. Bartók – Zsigrai, Körtvély, Dunka, Boroš, Grulyó, Tankó, Kardoš, Bernáth, Viszlay, Červený, L. Bartók, Danko, Üveges, Hajdu, Šimko, Kováč
2009/2010
Káder: Bartók – Zsigrai, Körtvély, Veverica, Kardoš, Tankó, Rigo, Dunka, Grulyo, Červený, Bernáth, Vislay, Danko, Üveges, Hajdu
2010/2011
Káder: A. Bartók – Zs. Danko, Kocsík, L. Bernáth, M. Dunka, Kardoš, Tankó, Hranyó, Veverica, D. Dunka, Körtvély, R. Kardoš, Rigo, Zsigrai, Grulyo, Varga, Szabó, Demeter, F. Bartók
Baráž v roku 2011: Plešivec – Hrhov 0:4 (0:0)
Umiestnenia v konečnej tabuľke 2. triedy
2002 – 4. miesto
2003 – 4. miesto
2004 – 9. miesto
2005 – 3. miesto
2006 – 3. miesto
2007 – 6. miesto
2008 – 8. miesto
2009 – 10. miesto
2010 – 10. miesto
2011 – 5. miesto
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.