jar 2000: Skokan, Krnáč - Csobádi, Körösy, Pásztor, Kövesdi, P. Badin, S. Badin, Kubík, Viola, Szaniszló, Poštár, A. Pulen, Tóth, Bartuš, G. Pulen
2000 – 2001: Skokan, Krnáč - Znak, Gaži, Att. Kovács, Petrík, Viola, Ruszó, Csobádi, Kakalejčík, M. Kubík, Bartuš, Körösy, Szaniszló, Szeman, P. Badin, S. Badin, Pásztor
2001 – 2002: Skokan, Krnáč - Viola, Poštár, Pulen, Pásztor, M. Kubík, Horváth, P. Badin, S. Badin, Bartuš, Petrík, Csobádi, N. Kubík, Att. Kovács, Kováč
2002 – 2003: Skokan, Krnáč - Poštár, Szaniszló, Viola, Pulen, Gočaltovský, Š. Ruszó, Kakalejčík, M. Kubík, N. Kubík, Csobádi, Pásztor, P. Badin, S. Badin, Hegedüs, V. Kováč, Horváth, Vavrek
2003 – 2004: Krnáč, Skokan - V. Kováč, A. Szaniszló, Viola, Poštár, Pulen, Macho, Al. Kovács, Kakalejčík, Horváth, Bartuš, M. Kubík, N. Kubík, Pásztor, Gotthardt, Hegedüs
2005 – 2006: Ondrej Skokan, Zsolt Vidinszky, Ján Šofranko - Leonard Horváth, Alexander Kovács, Viktor Kováč, Martin Kubík, Zoltán Laven, Martin Lipták, Richard Macho, Jozef Mikuš, František Nemčok, Róbert Pásztor, Igor Poštár, Attila Pulen, Adrián Szaniszló, Arpád Tomi, Zoltán Tomi, Roland Volčko, Roman Znak, Milan Vavrek
Konečné tabuľky 1. triedy
1998/1999
KONEČNÁ TABUĽKA
| 1. | Kružná | 26 | 17 | 3 | 6 | 80:37 | 53 |
| 2. | Dedinky | 26 | 15 | 5 | 6 | 66:41 | 50 |
| 3. | Dlhá Ves | 26 | 13 | 4 | 9 | 56:60 | 43 |
| 4. | Kovstav | 26 | 13 | 3 | 11 | 57:43 | 42 |
| 5. | Lipovník | 26 | 13 | 2 | 11 | 53:41 | 41 |
| 6. | Dobšiná | 26 | 13 | 0 | 13 | 60:58 | 39 |
| 7. | Krh. Podhradie | 26 | 11 | 4 | 11 | 55:49 | 37 |
| 8. | Rejdová | 26 | 11 | 3 | 12 | 54:56 | 36 |
| 9. | Plešivec | 26 | 11 | 3 | 12 | 49:51 | 36 |
| 10. | Vyšná Slaná | 26 | 10 | 3 | 13 | 53:51 | 33 |
| 11. | Vlachovo | 26 | 10 | 2 | 14 | 55:61 | 32 |
| 12. | Nižná Slaná | 26 | 9 | 2 | 15 | 59:81 | 29 |
| 13. | Rožň. Bystré | 26 | 9 | 2 | 15 | 52:86 | 29 |
| 14. | Pača | 26 | 6 | 4 | 16 | 34:78 | 22 |
1999/2000
KONEČNÁ TABUĽKA
| 1. | Kunova Teplica | 26 | 17 | 4 | 5 | 57:28 | 55 |
| 2. | Rožňava B | 26 | 16 | 4 | 6 | 69:32 | 52 |
| 3. | Krh. Podhradie | 26 | 14 | 5 | 7 | 50:36 | 47 |
| 4. | Dlhá Ves | 26 | 14 | 3 | 9 | 59:44 | 45 |
| 5. | Dobšiná | 26 | 14 | 2 | 10 | 58:55 | 44 |
| 6. | Plešivec | 26 | 12 | 4 | 10 | 51:32 | 40 |
| 7. | Rejdová | 26 | 12 | 1 | 13 | 49:54 | 37 |
| 8. | Vlachovo | 26 | 10 | 6 | 12 | 58:54 | 36 |
| 9. | Nižná Slaná | 26 | 11 | 2 | 13 | 67:56 | 35 |
| 10. | Kovstav | 26 | 9 | 5 | 12 | 41:38 | 32 |
| 11. | Dedinky | 26 | 9 | 4 | 13 | 53:56 | 31 |
| 12. | Vyšná Slaná | 26 | 9 | 1 | 16 | 44:86 | 28 |
| 13. | Štítnik | 26 | 6 | 4 | 16 | 42:58 | 28 |
| 14. | Rožň. Bystré | 26 | 5 | 3 | 17 | 27:96 | 18 |
2000/2001
KONEČNÁ TABUĽKA
| 1. | Nižná Slaná | 24 | 18 | 3 | 3 | 78:31 | 57 |
| 2. | Plešivec | 24 | 16 | 3 | 5 | 64:29 | 51 |
| 3. | Dobšiná | 24 | 14 | 4 | 6 | 74:35 | 46 |
| 4. | RVB Lipovník | 24 | 13 | 5 | 6 | 74:41 | 44 |
| 5. | Kovstav | 24 | 12 | 2 | 10 | 53:46 | 38 |
| 6. | Dedinky | 24 | 12 | 2 | 10 | 68:65 | 34 |
| 7. | Krh. Podhradie | 24 | 10 | 2 | 12 | 52:57 | 32 |
| 8. | Kružná | 24 | 10 | 1 | 13 | 44:64 | 31 |
| 9. | Vyšná Slaná | 24 | 8 | 4 | 12 | 30:53 | 28 |
| 10. | Dlhá Ves | 24 | 8 | 3 | 13 | 31:62 | 27 |
| 11. | Vlachovo | 24 | 6 | 3 | 15 | 44:80 | 21 |
| 12. | Štítnik | 24 | 4 | 6 | 14 | 32:52 | 18 |
| 13. | Hrhov | 24 | 4 | 6 | 14 | 36:69 | 18 |
2001/2002
KONEČNÁ TABUĽKA
| 1. | Kunova Teplica | 26 | 16 | 3 | 7 | 75:37 | 51 |
| 2. | Lipovník RVB | 26 | 14 | 8 | 4 | 65:29 | 50 |
| 3. | Štítnik | 26 | 13 | 7 | 6 | 65:39 | 46 |
| 4. | Dobšiná | 26 | 13 | 3 | 10 | 55:61 | 42 |
| 5. | Kružná | 26 | 12 | 3 | 11 | 69:57 | 39 |
| 6. | Dedinky | 26 | 11 | 6 | 9 | 61:53 | 39 |
| 7. | Plešivec | 26 | 12 | 1 | 13 | 49:47 | 37 |
| 8. | Brzotín | 26 | 11 | 2 | 13 | 44:61 | 35 |
| 9. | Krh. Podhradie | 26 | 9 | 7 | 10 | 55:57 | 34 |
| 10. | Gem. Poloma | 26 | 9 | 7 | 10 | 51:66 | 34 |
| 11. | Dlhá Ves | 26 | 10 | 2 | 14 | 50:59 | 32 |
| 12. | Vyšná Slaná | 26 | 8 | 5 | 13 | 47:83 | 29 |
| 13. | Kovstav | 26 | 7 | 5 | 14 | 49:51 | 23 |
| 14. | Vlachovo | 26 | 5 | 5 | 16 | 46:81 | 20 |
2002/2003
KONEČNÁ TABUĽKA
| 1. | Krh. Podhradie | 26 | 17 | 4 | 5 | 58:34 | 55 |
| 2. | Kunova Teplica | 26 | 15 | 5 | 6 | 82:43 | 50 |
| 3. | Vyšná Slaná | 26 | 15 | 3 | 8 | 58:31 | 48 |
| 4. | Plešivec | 26 | 15 | 1 | 10 | 68:47 | 46 |
| 5. | Lipovník | 26 | 11 | 8 | 7 | 57:38 | 41 |
| 6. | Rudná | 26 | 10 | 6 | 10 | 31:40 | 36 |
| 7. | Brzotín | 26 | 11 | 3 | 12 | 41:54 | 36 |
| 8. | Dobšiná | 26 | 11 | 2 | 13 | 59:61 | 35 |
| 9. | Gem. Poloma | 26 | 10 | 3 | 13 | 46:61 | 33 |
| 10. | Dedinky | 26 | 9 | 4 | 13 | 45:57 | 31 |
| 11. | Dlhá Ves | 26 | 8 | 6 | 12 | 36:53 | 30 |
| 12. | Nižná Slaná | 26 | 8 | 4 | 14 | 47:60 | 28 |
| 13. | Kružná | 26 | 8 | 3 | 15 | 51:73 | 27 |
| 14. | Kovstav | 26 | 5 | 6 | 15 | 38:68 | 21 |
2003/2004
KONEČNÁ TABUĽKA
| 1. | Plešivec | 24 | 16 | 2 | 6 | 57:24 | 50 |
| 2. | Dobšiná | 24 | 15 | 3 | 6 | 65:38 | 48 |
| 3. | Lipovník | 24 | 14 | 3 | 7 | 56:41 | 45 |
| 4. | Vyšná Slaná | 24 | 14 | 1 | 9 | 52:35 | 43 |
| 5. | Dedinky | 24 | 12 | 1 | 1 | 64:56 | 37 |
| 6. | Rudná | 24 | 11 | 4 | 9 | 39:45 | 37 |
| 7. | Gem. Poloma | 24 | 11 | 3 | 10 | 44:49 | 36 |
| 8. | Brzotín | 24 | 9 | 4 | 11 | 40:31 | 31 |
| 9. | Dlhá Ves | 24 | 8 | 3 | 13 | 35:45 | 27 |
| 10. | Vlachovo | 24 | 8 | 2 | 14 | 54:50 | 26 |
| 11. | Jablonov n/T | 24 | 8 | 1 | 15 | 32:61 | 25 |
| 12. | Kružná | 24 | 8 | 3 | 13 | 41:51 | 24 |
| 13. | Nižná Slaná | 24 | 6 | 2 | 16 | 34:66 | 20 |
Poznámka:
ŠTK kontumuje nedohrané stretnutie Dobšiná – Gemerská Poloma v prospech Dobšinej. Výsledok 4:0 ostáva v platnosti. Dobšinej priznáva 3 b.
ŠTK kontumuje nedohrané stretnutie Nižná Slaná – Brzotín 0:3 v prospech Brzotína. Brzotínu priznáva 3 b.
2005/2006
KONEČNÁ TABUĽKA
| 1. | Plešivec | 26 | 20 | 4 | 2 | 76:24 | 64 |
| 2. | Vlachovo | 26 | 15 | 2 | 9 | 75:43 | 47 |
| 3. | Lipovník | 26 | 13 | 3 | 10 | 49:46 | 42 |
| 4. | Dobšiná | 26 | 13 | 3 | 10 | 56:53 | 42 |
| 5. | Gem. Hôrka | 26 | 13 | 4 | 9 | 40:31 | 40 |
| 6. | Krh. Dlhá Lúka | 26 | 12 | 1 | 13 | 49:64 | 37 |
| 7. | Gem. Poloma | 26 | 11 | 4 | 11 | 48:47 | 34 |
| 8. | Vyšná Slaná | 26 | 9 | 6 | 11 | 42:44 | 33 |
| 9. | Jablonov n/T | 26 | 9 | 4 | 13 | 46:50 | 31 |
| 10. | Rudná | 26 | 8 | 7 | 11 | 35:59 | 31 |
| 11. | Dlhá Ves | 26 | 9 | 3 | 14 | 53:60 | 30 |
| 12. | Brzotín | 26 | 9 | 0 | 17 | 36:62 | 27 |
| 13. | Betliar | 26 | 8 | 5 | 13 | 54:54 | 26 |
| 14. | Honce | 26 | 8 | 4 | 14 | 38:60 | 25 |
Poznámka:
Gemerskej Hôrke, Gemerskej Polome, Honciam a Betliaru ŠTK po skončení súťaže odrátala 3 body, o poradí na 3. a 4. mieste pri rovnosti bodov, rozdielu skóre rozhodovali vzájomné zápasy.
Najlepší strelci v niektorých rokoch
2000: Alexander Viola – 13 gólov
2002: Attila Pulen – 17 gólov
2003: Attila Pulen – 20 gólov
2004: Attila Pulen – 15 gólov
2006: Attila Pulen – 29 gólov
Zaujímavosti
V ročníku 2005/2006 kapitán Adrián Szaniszló odohral všetky zápasy. Na jeseň 1998 pôsobil aj v Slovmagu Jelšava – hrala 2. ligu. V ročníku 2001/2002 pôsobil v Kunovej Teplici. V období jeseň 1994 – jeseň 1995 tiež pôsobil v Kunovej Teplici, kde si vyskúšal IV. ligu, resp. V. ligu.
Výhra 9:0 nad Kunovou Teplicou – po jeseni 2003 odstúpila.
Zápas proti Kružnej sa hral v Krh. Dlhej Lúke (trest Kružnej za inzultáciu v Nižnej Slanej).
Jeseň 2003 – Plešivec – Vlachovo – M. Kubík skóroval v 1. minúte.
Kontumačné prehry – doma s Brzotínom a v G. Polome na jeseň 2003 – Richard Macho mal neoprávnený štart. Plešivec prišiel len o 2 body – s Brzotínom totiž doma len remizoval 0:0 a v G. Polome prehral 3:2.
Inzultácia AR Antala divákom G. Polomy zápase G. Poloma – Plešivec na jeseň 2003.
Jeseň 2005: Plešivec – Rudná 8:0
Záhada – jeseň 2005
V zápase Betliar – Plešivec najprv rozhodca neuznal dva góly, jeden hosťom a jeden domácim. Na to za ním pribehol brankár hostí, mierne ho sotil. Niekto by povedal, že inzultácia. V tom prípade však nie. Po zápase si nahnevaní fanúšikovia domácich chceli, ako to už býva, vyrovnať účty s rozhodcom. Usporiadateľom sa ako-tak podarilo zvládnuť situáciu. Terčom útoku sa potom mal stať delegát, ten však tvrdí, že sa tak nestalo. Hoci sa na tomto zápase dialo všeličo, v zápise stretnutia sa neobjavilo nič. Rozhodoval J. Danko, delegát bol A. Kerekeš.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik



























Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937).
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo.
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník.
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.