jar 2000: Skokan, Krnáč - Csobádi, Körösy, Pásztor, Kövesdi, P. Badin, S. Badin, Kubík, Viola, Szaniszló, Poštár, A. Pulen, Tóth, Bartuš, G. Pulen
2000 – 2001: Skokan, Krnáč - Znak, Gaži, Att. Kovács, Petrík, Viola, Ruszó, Csobádi, Kakalejčík, M. Kubík, Bartuš, Körösy, Szaniszló, Szeman, P. Badin, S. Badin, Pásztor
2001 – 2002: Skokan, Krnáč - Viola, Poštár, Pulen, Pásztor, M. Kubík, Horváth, P. Badin, S. Badin, Bartuš, Petrík, Csobádi, N. Kubík, Att. Kovács, Kováč
2002 – 2003: Skokan, Krnáč - Poštár, Szaniszló, Viola, Pulen, Gočaltovský, Š. Ruszó, Kakalejčík, M. Kubík, N. Kubík, Csobádi, Pásztor, P. Badin, S. Badin, Hegedüs, V. Kováč, Horváth, Vavrek
2003 – 2004: Krnáč, Skokan - V. Kováč, A. Szaniszló, Viola, Poštár, Pulen, Macho, Al. Kovács, Kakalejčík, Horváth, Bartuš, M. Kubík, N. Kubík, Pásztor, Gotthardt, Hegedüs
2005 – 2006: Ondrej Skokan, Zsolt Vidinszky, Ján Šofranko - Leonard Horváth, Alexander Kovács, Viktor Kováč, Martin Kubík, Zoltán Laven, Martin Lipták, Richard Macho, Jozef Mikuš, František Nemčok, Róbert Pásztor, Igor Poštár, Attila Pulen, Adrián Szaniszló, Arpád Tomi, Zoltán Tomi, Roland Volčko, Roman Znak, Milan Vavrek
Konečné tabuľky 1. triedy
1998/1999
KONEČNÁ TABUĽKA
| 1. | Kružná | 26 | 17 | 3 | 6 | 80:37 | 53 |
| 2. | Dedinky | 26 | 15 | 5 | 6 | 66:41 | 50 |
| 3. | Dlhá Ves | 26 | 13 | 4 | 9 | 56:60 | 43 |
| 4. | Kovstav | 26 | 13 | 3 | 11 | 57:43 | 42 |
| 5. | Lipovník | 26 | 13 | 2 | 11 | 53:41 | 41 |
| 6. | Dobšiná | 26 | 13 | 0 | 13 | 60:58 | 39 |
| 7. | Krh. Podhradie | 26 | 11 | 4 | 11 | 55:49 | 37 |
| 8. | Rejdová | 26 | 11 | 3 | 12 | 54:56 | 36 |
| 9. | Plešivec | 26 | 11 | 3 | 12 | 49:51 | 36 |
| 10. | Vyšná Slaná | 26 | 10 | 3 | 13 | 53:51 | 33 |
| 11. | Vlachovo | 26 | 10 | 2 | 14 | 55:61 | 32 |
| 12. | Nižná Slaná | 26 | 9 | 2 | 15 | 59:81 | 29 |
| 13. | Rožň. Bystré | 26 | 9 | 2 | 15 | 52:86 | 29 |
| 14. | Pača | 26 | 6 | 4 | 16 | 34:78 | 22 |
1999/2000
KONEČNÁ TABUĽKA
| 1. | Kunova Teplica | 26 | 17 | 4 | 5 | 57:28 | 55 |
| 2. | Rožňava B | 26 | 16 | 4 | 6 | 69:32 | 52 |
| 3. | Krh. Podhradie | 26 | 14 | 5 | 7 | 50:36 | 47 |
| 4. | Dlhá Ves | 26 | 14 | 3 | 9 | 59:44 | 45 |
| 5. | Dobšiná | 26 | 14 | 2 | 10 | 58:55 | 44 |
| 6. | Plešivec | 26 | 12 | 4 | 10 | 51:32 | 40 |
| 7. | Rejdová | 26 | 12 | 1 | 13 | 49:54 | 37 |
| 8. | Vlachovo | 26 | 10 | 6 | 12 | 58:54 | 36 |
| 9. | Nižná Slaná | 26 | 11 | 2 | 13 | 67:56 | 35 |
| 10. | Kovstav | 26 | 9 | 5 | 12 | 41:38 | 32 |
| 11. | Dedinky | 26 | 9 | 4 | 13 | 53:56 | 31 |
| 12. | Vyšná Slaná | 26 | 9 | 1 | 16 | 44:86 | 28 |
| 13. | Štítnik | 26 | 6 | 4 | 16 | 42:58 | 28 |
| 14. | Rožň. Bystré | 26 | 5 | 3 | 17 | 27:96 | 18 |
2000/2001
KONEČNÁ TABUĽKA
| 1. | Nižná Slaná | 24 | 18 | 3 | 3 | 78:31 | 57 |
| 2. | Plešivec | 24 | 16 | 3 | 5 | 64:29 | 51 |
| 3. | Dobšiná | 24 | 14 | 4 | 6 | 74:35 | 46 |
| 4. | RVB Lipovník | 24 | 13 | 5 | 6 | 74:41 | 44 |
| 5. | Kovstav | 24 | 12 | 2 | 10 | 53:46 | 38 |
| 6. | Dedinky | 24 | 12 | 2 | 10 | 68:65 | 34 |
| 7. | Krh. Podhradie | 24 | 10 | 2 | 12 | 52:57 | 32 |
| 8. | Kružná | 24 | 10 | 1 | 13 | 44:64 | 31 |
| 9. | Vyšná Slaná | 24 | 8 | 4 | 12 | 30:53 | 28 |
| 10. | Dlhá Ves | 24 | 8 | 3 | 13 | 31:62 | 27 |
| 11. | Vlachovo | 24 | 6 | 3 | 15 | 44:80 | 21 |
| 12. | Štítnik | 24 | 4 | 6 | 14 | 32:52 | 18 |
| 13. | Hrhov | 24 | 4 | 6 | 14 | 36:69 | 18 |
2001/2002
KONEČNÁ TABUĽKA
| 1. | Kunova Teplica | 26 | 16 | 3 | 7 | 75:37 | 51 |
| 2. | Lipovník RVB | 26 | 14 | 8 | 4 | 65:29 | 50 |
| 3. | Štítnik | 26 | 13 | 7 | 6 | 65:39 | 46 |
| 4. | Dobšiná | 26 | 13 | 3 | 10 | 55:61 | 42 |
| 5. | Kružná | 26 | 12 | 3 | 11 | 69:57 | 39 |
| 6. | Dedinky | 26 | 11 | 6 | 9 | 61:53 | 39 |
| 7. | Plešivec | 26 | 12 | 1 | 13 | 49:47 | 37 |
| 8. | Brzotín | 26 | 11 | 2 | 13 | 44:61 | 35 |
| 9. | Krh. Podhradie | 26 | 9 | 7 | 10 | 55:57 | 34 |
| 10. | Gem. Poloma | 26 | 9 | 7 | 10 | 51:66 | 34 |
| 11. | Dlhá Ves | 26 | 10 | 2 | 14 | 50:59 | 32 |
| 12. | Vyšná Slaná | 26 | 8 | 5 | 13 | 47:83 | 29 |
| 13. | Kovstav | 26 | 7 | 5 | 14 | 49:51 | 23 |
| 14. | Vlachovo | 26 | 5 | 5 | 16 | 46:81 | 20 |
2002/2003
KONEČNÁ TABUĽKA
| 1. | Krh. Podhradie | 26 | 17 | 4 | 5 | 58:34 | 55 |
| 2. | Kunova Teplica | 26 | 15 | 5 | 6 | 82:43 | 50 |
| 3. | Vyšná Slaná | 26 | 15 | 3 | 8 | 58:31 | 48 |
| 4. | Plešivec | 26 | 15 | 1 | 10 | 68:47 | 46 |
| 5. | Lipovník | 26 | 11 | 8 | 7 | 57:38 | 41 |
| 6. | Rudná | 26 | 10 | 6 | 10 | 31:40 | 36 |
| 7. | Brzotín | 26 | 11 | 3 | 12 | 41:54 | 36 |
| 8. | Dobšiná | 26 | 11 | 2 | 13 | 59:61 | 35 |
| 9. | Gem. Poloma | 26 | 10 | 3 | 13 | 46:61 | 33 |
| 10. | Dedinky | 26 | 9 | 4 | 13 | 45:57 | 31 |
| 11. | Dlhá Ves | 26 | 8 | 6 | 12 | 36:53 | 30 |
| 12. | Nižná Slaná | 26 | 8 | 4 | 14 | 47:60 | 28 |
| 13. | Kružná | 26 | 8 | 3 | 15 | 51:73 | 27 |
| 14. | Kovstav | 26 | 5 | 6 | 15 | 38:68 | 21 |
2003/2004
KONEČNÁ TABUĽKA
| 1. | Plešivec | 24 | 16 | 2 | 6 | 57:24 | 50 |
| 2. | Dobšiná | 24 | 15 | 3 | 6 | 65:38 | 48 |
| 3. | Lipovník | 24 | 14 | 3 | 7 | 56:41 | 45 |
| 4. | Vyšná Slaná | 24 | 14 | 1 | 9 | 52:35 | 43 |
| 5. | Dedinky | 24 | 12 | 1 | 1 | 64:56 | 37 |
| 6. | Rudná | 24 | 11 | 4 | 9 | 39:45 | 37 |
| 7. | Gem. Poloma | 24 | 11 | 3 | 10 | 44:49 | 36 |
| 8. | Brzotín | 24 | 9 | 4 | 11 | 40:31 | 31 |
| 9. | Dlhá Ves | 24 | 8 | 3 | 13 | 35:45 | 27 |
| 10. | Vlachovo | 24 | 8 | 2 | 14 | 54:50 | 26 |
| 11. | Jablonov n/T | 24 | 8 | 1 | 15 | 32:61 | 25 |
| 12. | Kružná | 24 | 8 | 3 | 13 | 41:51 | 24 |
| 13. | Nižná Slaná | 24 | 6 | 2 | 16 | 34:66 | 20 |
Poznámka:
ŠTK kontumuje nedohrané stretnutie Dobšiná – Gemerská Poloma v prospech Dobšinej. Výsledok 4:0 ostáva v platnosti. Dobšinej priznáva 3 b.
ŠTK kontumuje nedohrané stretnutie Nižná Slaná – Brzotín 0:3 v prospech Brzotína. Brzotínu priznáva 3 b.
2005/2006
KONEČNÁ TABUĽKA
| 1. | Plešivec | 26 | 20 | 4 | 2 | 76:24 | 64 |
| 2. | Vlachovo | 26 | 15 | 2 | 9 | 75:43 | 47 |
| 3. | Lipovník | 26 | 13 | 3 | 10 | 49:46 | 42 |
| 4. | Dobšiná | 26 | 13 | 3 | 10 | 56:53 | 42 |
| 5. | Gem. Hôrka | 26 | 13 | 4 | 9 | 40:31 | 40 |
| 6. | Krh. Dlhá Lúka | 26 | 12 | 1 | 13 | 49:64 | 37 |
| 7. | Gem. Poloma | 26 | 11 | 4 | 11 | 48:47 | 34 |
| 8. | Vyšná Slaná | 26 | 9 | 6 | 11 | 42:44 | 33 |
| 9. | Jablonov n/T | 26 | 9 | 4 | 13 | 46:50 | 31 |
| 10. | Rudná | 26 | 8 | 7 | 11 | 35:59 | 31 |
| 11. | Dlhá Ves | 26 | 9 | 3 | 14 | 53:60 | 30 |
| 12. | Brzotín | 26 | 9 | 0 | 17 | 36:62 | 27 |
| 13. | Betliar | 26 | 8 | 5 | 13 | 54:54 | 26 |
| 14. | Honce | 26 | 8 | 4 | 14 | 38:60 | 25 |
Poznámka:
Gemerskej Hôrke, Gemerskej Polome, Honciam a Betliaru ŠTK po skončení súťaže odrátala 3 body, o poradí na 3. a 4. mieste pri rovnosti bodov, rozdielu skóre rozhodovali vzájomné zápasy.
Najlepší strelci v niektorých rokoch
2000: Alexander Viola – 13 gólov
2002: Attila Pulen – 17 gólov
2003: Attila Pulen – 20 gólov
2004: Attila Pulen – 15 gólov
2006: Attila Pulen – 29 gólov
Zaujímavosti
V ročníku 2005/2006 kapitán Adrián Szaniszló odohral všetky zápasy. Na jeseň 1998 pôsobil aj v Slovmagu Jelšava – hrala 2. ligu. V ročníku 2001/2002 pôsobil v Kunovej Teplici. V období jeseň 1994 – jeseň 1995 tiež pôsobil v Kunovej Teplici, kde si vyskúšal IV. ligu, resp. V. ligu.
Výhra 9:0 nad Kunovou Teplicou – po jeseni 2003 odstúpila.
Zápas proti Kružnej sa hral v Krh. Dlhej Lúke (trest Kružnej za inzultáciu v Nižnej Slanej).
Jeseň 2003 – Plešivec – Vlachovo – M. Kubík skóroval v 1. minúte.
Kontumačné prehry – doma s Brzotínom a v G. Polome na jeseň 2003 – Richard Macho mal neoprávnený štart. Plešivec prišiel len o 2 body – s Brzotínom totiž doma len remizoval 0:0 a v G. Polome prehral 3:2.
Inzultácia AR Antala divákom G. Polomy zápase G. Poloma – Plešivec na jeseň 2003.
Jeseň 2005: Plešivec – Rudná 8:0
Záhada – jeseň 2005
V zápase Betliar – Plešivec najprv rozhodca neuznal dva góly, jeden hosťom a jeden domácim. Na to za ním pribehol brankár hostí, mierne ho sotil. Niekto by povedal, že inzultácia. V tom prípade však nie. Po zápase si nahnevaní fanúšikovia domácich chceli, ako to už býva, vyrovnať účty s rozhodcom. Usporiadateľom sa ako-tak podarilo zvládnuť situáciu. Terčom útoku sa potom mal stať delegát, ten však tvrdí, že sa tak nestalo. Hoci sa na tomto zápase dialo všeličo, v zápise stretnutia sa neobjavilo nič. Rozhodoval J. Danko, delegát bol A. Kerekeš.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
































Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).