jar 2000: Skokan, Krnáč - Csobádi, Körösy, Pásztor, Kövesdi, P. Badin, S. Badin, Kubík, Viola, Szaniszló, Poštár, A. Pulen, Tóth, Bartuš, G. Pulen
2000 – 2001: Skokan, Krnáč - Znak, Gaži, Att. Kovács, Petrík, Viola, Ruszó, Csobádi, Kakalejčík, M. Kubík, Bartuš, Körösy, Szaniszló, Szeman, P. Badin, S. Badin, Pásztor
2001 – 2002: Skokan, Krnáč - Viola, Poštár, Pulen, Pásztor, M. Kubík, Horváth, P. Badin, S. Badin, Bartuš, Petrík, Csobádi, N. Kubík, Att. Kovács, Kováč
2002 – 2003: Skokan, Krnáč - Poštár, Szaniszló, Viola, Pulen, Gočaltovský, Š. Ruszó, Kakalejčík, M. Kubík, N. Kubík, Csobádi, Pásztor, P. Badin, S. Badin, Hegedüs, V. Kováč, Horváth, Vavrek
2003 – 2004: Krnáč, Skokan - V. Kováč, A. Szaniszló, Viola, Poštár, Pulen, Macho, Al. Kovács, Kakalejčík, Horváth, Bartuš, M. Kubík, N. Kubík, Pásztor, Gotthardt, Hegedüs
2005 – 2006: Ondrej Skokan, Zsolt Vidinszky, Ján Šofranko - Leonard Horváth, Alexander Kovács, Viktor Kováč, Martin Kubík, Zoltán Laven, Martin Lipták, Richard Macho, Jozef Mikuš, František Nemčok, Róbert Pásztor, Igor Poštár, Attila Pulen, Adrián Szaniszló, Arpád Tomi, Zoltán Tomi, Roland Volčko, Roman Znak, Milan Vavrek
Konečné tabuľky 1. triedy
1998/1999
KONEČNÁ TABUĽKA
| 1. | Kružná | 26 | 17 | 3 | 6 | 80:37 | 53 |
| 2. | Dedinky | 26 | 15 | 5 | 6 | 66:41 | 50 |
| 3. | Dlhá Ves | 26 | 13 | 4 | 9 | 56:60 | 43 |
| 4. | Kovstav | 26 | 13 | 3 | 11 | 57:43 | 42 |
| 5. | Lipovník | 26 | 13 | 2 | 11 | 53:41 | 41 |
| 6. | Dobšiná | 26 | 13 | 0 | 13 | 60:58 | 39 |
| 7. | Krh. Podhradie | 26 | 11 | 4 | 11 | 55:49 | 37 |
| 8. | Rejdová | 26 | 11 | 3 | 12 | 54:56 | 36 |
| 9. | Plešivec | 26 | 11 | 3 | 12 | 49:51 | 36 |
| 10. | Vyšná Slaná | 26 | 10 | 3 | 13 | 53:51 | 33 |
| 11. | Vlachovo | 26 | 10 | 2 | 14 | 55:61 | 32 |
| 12. | Nižná Slaná | 26 | 9 | 2 | 15 | 59:81 | 29 |
| 13. | Rožň. Bystré | 26 | 9 | 2 | 15 | 52:86 | 29 |
| 14. | Pača | 26 | 6 | 4 | 16 | 34:78 | 22 |
1999/2000
KONEČNÁ TABUĽKA
| 1. | Kunova Teplica | 26 | 17 | 4 | 5 | 57:28 | 55 |
| 2. | Rožňava B | 26 | 16 | 4 | 6 | 69:32 | 52 |
| 3. | Krh. Podhradie | 26 | 14 | 5 | 7 | 50:36 | 47 |
| 4. | Dlhá Ves | 26 | 14 | 3 | 9 | 59:44 | 45 |
| 5. | Dobšiná | 26 | 14 | 2 | 10 | 58:55 | 44 |
| 6. | Plešivec | 26 | 12 | 4 | 10 | 51:32 | 40 |
| 7. | Rejdová | 26 | 12 | 1 | 13 | 49:54 | 37 |
| 8. | Vlachovo | 26 | 10 | 6 | 12 | 58:54 | 36 |
| 9. | Nižná Slaná | 26 | 11 | 2 | 13 | 67:56 | 35 |
| 10. | Kovstav | 26 | 9 | 5 | 12 | 41:38 | 32 |
| 11. | Dedinky | 26 | 9 | 4 | 13 | 53:56 | 31 |
| 12. | Vyšná Slaná | 26 | 9 | 1 | 16 | 44:86 | 28 |
| 13. | Štítnik | 26 | 6 | 4 | 16 | 42:58 | 28 |
| 14. | Rožň. Bystré | 26 | 5 | 3 | 17 | 27:96 | 18 |
2000/2001
KONEČNÁ TABUĽKA
| 1. | Nižná Slaná | 24 | 18 | 3 | 3 | 78:31 | 57 |
| 2. | Plešivec | 24 | 16 | 3 | 5 | 64:29 | 51 |
| 3. | Dobšiná | 24 | 14 | 4 | 6 | 74:35 | 46 |
| 4. | RVB Lipovník | 24 | 13 | 5 | 6 | 74:41 | 44 |
| 5. | Kovstav | 24 | 12 | 2 | 10 | 53:46 | 38 |
| 6. | Dedinky | 24 | 12 | 2 | 10 | 68:65 | 34 |
| 7. | Krh. Podhradie | 24 | 10 | 2 | 12 | 52:57 | 32 |
| 8. | Kružná | 24 | 10 | 1 | 13 | 44:64 | 31 |
| 9. | Vyšná Slaná | 24 | 8 | 4 | 12 | 30:53 | 28 |
| 10. | Dlhá Ves | 24 | 8 | 3 | 13 | 31:62 | 27 |
| 11. | Vlachovo | 24 | 6 | 3 | 15 | 44:80 | 21 |
| 12. | Štítnik | 24 | 4 | 6 | 14 | 32:52 | 18 |
| 13. | Hrhov | 24 | 4 | 6 | 14 | 36:69 | 18 |
2001/2002
KONEČNÁ TABUĽKA
| 1. | Kunova Teplica | 26 | 16 | 3 | 7 | 75:37 | 51 |
| 2. | Lipovník RVB | 26 | 14 | 8 | 4 | 65:29 | 50 |
| 3. | Štítnik | 26 | 13 | 7 | 6 | 65:39 | 46 |
| 4. | Dobšiná | 26 | 13 | 3 | 10 | 55:61 | 42 |
| 5. | Kružná | 26 | 12 | 3 | 11 | 69:57 | 39 |
| 6. | Dedinky | 26 | 11 | 6 | 9 | 61:53 | 39 |
| 7. | Plešivec | 26 | 12 | 1 | 13 | 49:47 | 37 |
| 8. | Brzotín | 26 | 11 | 2 | 13 | 44:61 | 35 |
| 9. | Krh. Podhradie | 26 | 9 | 7 | 10 | 55:57 | 34 |
| 10. | Gem. Poloma | 26 | 9 | 7 | 10 | 51:66 | 34 |
| 11. | Dlhá Ves | 26 | 10 | 2 | 14 | 50:59 | 32 |
| 12. | Vyšná Slaná | 26 | 8 | 5 | 13 | 47:83 | 29 |
| 13. | Kovstav | 26 | 7 | 5 | 14 | 49:51 | 23 |
| 14. | Vlachovo | 26 | 5 | 5 | 16 | 46:81 | 20 |
2002/2003
KONEČNÁ TABUĽKA
| 1. | Krh. Podhradie | 26 | 17 | 4 | 5 | 58:34 | 55 |
| 2. | Kunova Teplica | 26 | 15 | 5 | 6 | 82:43 | 50 |
| 3. | Vyšná Slaná | 26 | 15 | 3 | 8 | 58:31 | 48 |
| 4. | Plešivec | 26 | 15 | 1 | 10 | 68:47 | 46 |
| 5. | Lipovník | 26 | 11 | 8 | 7 | 57:38 | 41 |
| 6. | Rudná | 26 | 10 | 6 | 10 | 31:40 | 36 |
| 7. | Brzotín | 26 | 11 | 3 | 12 | 41:54 | 36 |
| 8. | Dobšiná | 26 | 11 | 2 | 13 | 59:61 | 35 |
| 9. | Gem. Poloma | 26 | 10 | 3 | 13 | 46:61 | 33 |
| 10. | Dedinky | 26 | 9 | 4 | 13 | 45:57 | 31 |
| 11. | Dlhá Ves | 26 | 8 | 6 | 12 | 36:53 | 30 |
| 12. | Nižná Slaná | 26 | 8 | 4 | 14 | 47:60 | 28 |
| 13. | Kružná | 26 | 8 | 3 | 15 | 51:73 | 27 |
| 14. | Kovstav | 26 | 5 | 6 | 15 | 38:68 | 21 |
2003/2004
KONEČNÁ TABUĽKA
| 1. | Plešivec | 24 | 16 | 2 | 6 | 57:24 | 50 |
| 2. | Dobšiná | 24 | 15 | 3 | 6 | 65:38 | 48 |
| 3. | Lipovník | 24 | 14 | 3 | 7 | 56:41 | 45 |
| 4. | Vyšná Slaná | 24 | 14 | 1 | 9 | 52:35 | 43 |
| 5. | Dedinky | 24 | 12 | 1 | 1 | 64:56 | 37 |
| 6. | Rudná | 24 | 11 | 4 | 9 | 39:45 | 37 |
| 7. | Gem. Poloma | 24 | 11 | 3 | 10 | 44:49 | 36 |
| 8. | Brzotín | 24 | 9 | 4 | 11 | 40:31 | 31 |
| 9. | Dlhá Ves | 24 | 8 | 3 | 13 | 35:45 | 27 |
| 10. | Vlachovo | 24 | 8 | 2 | 14 | 54:50 | 26 |
| 11. | Jablonov n/T | 24 | 8 | 1 | 15 | 32:61 | 25 |
| 12. | Kružná | 24 | 8 | 3 | 13 | 41:51 | 24 |
| 13. | Nižná Slaná | 24 | 6 | 2 | 16 | 34:66 | 20 |
Poznámka:
ŠTK kontumuje nedohrané stretnutie Dobšiná – Gemerská Poloma v prospech Dobšinej. Výsledok 4:0 ostáva v platnosti. Dobšinej priznáva 3 b.
ŠTK kontumuje nedohrané stretnutie Nižná Slaná – Brzotín 0:3 v prospech Brzotína. Brzotínu priznáva 3 b.
2005/2006
KONEČNÁ TABUĽKA
| 1. | Plešivec | 26 | 20 | 4 | 2 | 76:24 | 64 |
| 2. | Vlachovo | 26 | 15 | 2 | 9 | 75:43 | 47 |
| 3. | Lipovník | 26 | 13 | 3 | 10 | 49:46 | 42 |
| 4. | Dobšiná | 26 | 13 | 3 | 10 | 56:53 | 42 |
| 5. | Gem. Hôrka | 26 | 13 | 4 | 9 | 40:31 | 40 |
| 6. | Krh. Dlhá Lúka | 26 | 12 | 1 | 13 | 49:64 | 37 |
| 7. | Gem. Poloma | 26 | 11 | 4 | 11 | 48:47 | 34 |
| 8. | Vyšná Slaná | 26 | 9 | 6 | 11 | 42:44 | 33 |
| 9. | Jablonov n/T | 26 | 9 | 4 | 13 | 46:50 | 31 |
| 10. | Rudná | 26 | 8 | 7 | 11 | 35:59 | 31 |
| 11. | Dlhá Ves | 26 | 9 | 3 | 14 | 53:60 | 30 |
| 12. | Brzotín | 26 | 9 | 0 | 17 | 36:62 | 27 |
| 13. | Betliar | 26 | 8 | 5 | 13 | 54:54 | 26 |
| 14. | Honce | 26 | 8 | 4 | 14 | 38:60 | 25 |
Poznámka:
Gemerskej Hôrke, Gemerskej Polome, Honciam a Betliaru ŠTK po skončení súťaže odrátala 3 body, o poradí na 3. a 4. mieste pri rovnosti bodov, rozdielu skóre rozhodovali vzájomné zápasy.
Najlepší strelci v niektorých rokoch
2000: Alexander Viola – 13 gólov
2002: Attila Pulen – 17 gólov
2003: Attila Pulen – 20 gólov
2004: Attila Pulen – 15 gólov
2006: Attila Pulen – 29 gólov
Zaujímavosti
V ročníku 2005/2006 kapitán Adrián Szaniszló odohral všetky zápasy. Na jeseň 1998 pôsobil aj v Slovmagu Jelšava – hrala 2. ligu. V ročníku 2001/2002 pôsobil v Kunovej Teplici. V období jeseň 1994 – jeseň 1995 tiež pôsobil v Kunovej Teplici, kde si vyskúšal IV. ligu, resp. V. ligu.
Výhra 9:0 nad Kunovou Teplicou – po jeseni 2003 odstúpila.
Zápas proti Kružnej sa hral v Krh. Dlhej Lúke (trest Kružnej za inzultáciu v Nižnej Slanej).
Jeseň 2003 – Plešivec – Vlachovo – M. Kubík skóroval v 1. minúte.
Kontumačné prehry – doma s Brzotínom a v G. Polome na jeseň 2003 – Richard Macho mal neoprávnený štart. Plešivec prišiel len o 2 body – s Brzotínom totiž doma len remizoval 0:0 a v G. Polome prehral 3:2.
Inzultácia AR Antala divákom G. Polomy zápase G. Poloma – Plešivec na jeseň 2003.
Jeseň 2005: Plešivec – Rudná 8:0
Záhada – jeseň 2005
V zápase Betliar – Plešivec najprv rozhodca neuznal dva góly, jeden hosťom a jeden domácim. Na to za ním pribehol brankár hostí, mierne ho sotil. Niekto by povedal, že inzultácia. V tom prípade však nie. Po zápase si nahnevaní fanúšikovia domácich chceli, ako to už býva, vyrovnať účty s rozhodcom. Usporiadateľom sa ako-tak podarilo zvládnuť situáciu. Terčom útoku sa potom mal stať delegát, ten však tvrdí, že sa tak nestalo. Hoci sa na tomto zápase dialo všeličo, v zápise stretnutia sa neobjavilo nič. Rozhodoval J. Danko, delegát bol A. Kerekeš.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-