2012 / 2013: Lindák, Hric - P. Rogos, Bendík, A. Rogos, Molčan, Fifik, Vido, Liptai, Barnák, Zabrel, Hric - Jančo, J. Gallo, Revaj, Mat. Gallo, Mart. Gallo, Revúcky, Valko – Krišťák, Čarnoký, M. Benedikty
2013 / 2014: Lindák – Hric - Jančo, Molčan, P. Rogos, Sekerka, Mart. Gallo, Liptai, Kračún, Revaj, Zabrel, A. Rogos, Mat. Gallo, Fifik, M. Vido, Ján Gallo, Joz. Barnák, R. Revúcky, Hadar, M. Benedikty, I. Tomášik, Ambrúž
2014 / 2015: Lindák, Kožiak, M. Revúcky - Hadar, Molčan, M. Benedikty, J. Benedikty, Laurinc, Valko - Krišťák, Mart. Gallo, Kračún, Zabrel, Joz. Barnák, A. Rogos, R. Revúcky, Hrčka, Revaj, Sentpetery, I. Tomášik, D. Gallo, F. Gallo, Hlaváč, Liptai, A. Rogos, D. Dovalovský, P. Rogos, M. Vido, Bendík, M. Kováč, Oravec, Ján Gallo, Ambrúž, B. Kuzma
(jar)
2015 / 2016: Lindák - Molčan, B. Kuzma, P. Rogos, A. Rogos, Fifik, F. Gallo, M. Gallo, M. Vido, J. Barnák, Kračún, Zabrel, Hadar, Valko - Krišťák, Oravec, Šimon, T. Gebe, Benedikty, Revaj, Bendík, Liptai, Poliak (jar), J. Ambrúž, Hrčka, Ján Gallo, Sentpetery
2016 / 2017: Lindák, Balúch – Molčan, Keršák, Jozef Barnák, Fifik, A. Rogos, P. Rogos, Šimon, Zabrel, F. Gallo, M. Gallo, Oravec, Kračún, T. Gebe, Krásny, Domik, Liptai, Laurinc, Sentpetery, J. Ambrúž, Hadar, Bendík
2017 / 2018:
Vladimír Balúch, Roman Lindák – Michal Hadar, Milan Fifik, Peter Rogos, Adrián Rogos, Miloš Bendík, Marek Laurinc, Gustáv Keršák, Jozef Barnák, Jerguš Barnák, Adam Gallo, Ondrej Kračún, Roland Revúcky, Peter Zabrel, Martin Gallo, Filip Gallo, Ján Sentpetery, Jerguš Krásny, Štefan Domik
2018 / 2019:
Roman Lindák, Vladimír Balúch – Gustáv Keršák, Štefan Domik, Adrián Rogos, Dušan Kalis, Filip Gallo, Martin Gallo, Michal Hadar, Ondrej Liptai, Milan Fifik, Roland Revúcky, Ján Gallo, Miloš Bendík, Adam Gallo, Jerguš Barnák, Jozef Barnák, Stanislav Hrčka, Ján Sentpetery, Ondrej Kračún , Matúš Poliak, Peter Zabrel, Marek Laurinc
2019 / 2020:
Roman Lindák, Matúš Pitoňák – Gustáv Keršák, Štefan Domik, Marek Laurinc, Filip Gallo, Peter Rogos, Miloš Bendík, Branislav Kuzma, Milan Fifik, Martin Gallo, Peter Zabrel, Ján Gallo, Roland Revúcky, Jozef Barnák, Ondrej Liptai, Ondrej Kračún, Dušan Kalis, Adam Gallo
2020 / 2021:
Balúch, Lindák – Keršák, F. Gallo, Laurinc, P. Rogos, Molčan, Bendík, J. Ambrúž, Liptai, Joz. Barnák, Jer. Barnák, Kuzma, Domik, A. Gallo, M. Gallo, Kračún, J. Gallo, Fifik, Zabrel, Kalis
2021 / 2022:
Lindák, Balúch, Pitoňák – Laurinc, F. Gallo, M. Gallo, P. Rogos, Molčan, Hadar, Katona, Zabrel, Kalis, Barnák st., Keršák, Benedikty, R. Želinský, J. Želinský, Liptai, J. Gallo, Krásny, Šimon, Kračún, Domik, A. Gallo
2022 / 2023:
Roman Lindák, Tomáš Lux – Peter Rogos, Marek Laurinc, Gustáv Keršák, Stanislav Hrčka, Peter Zabrel, Martin Gallo, Filip Gallo, Ján Gallo, Ján Simeon Želinský, Dušan Kalis, Adam Gallo, Branislav Kuzma, Ondrej Liptai, Ondrej Leskovjanský, Milan Fifik, Jozef Barnák, Ondrej Kračún, Sebastián Bizik, Miroslav Seman, Patrik Katona, Štefan Domik
2023 / 2024:
Lindák, Balúch, Nemec – A. Gallo, J. S. Želinský, Kalis, Hadar, M. Gallo, Laurinc, Rogos, Bendík, Jerg. Barnák, Joz. Barnák, Poliak, J. Gallo, Kračún, Liptai, Keršák, Leskovjanský, Kuzma, Domik, Bizik, Seman, Havíra
2024 / 2025:
Roman Lindák, Roman Nemec – Štefan Domik, Branislav Kuzma, Mário Tokarčík, Adam Gallo, Filip Gallo, Ján Gallo, Martin Gallo, Jerguš Barnák, Jozef Barnák, Dušan Kalis, Ondrej Kračún, Miloš Bendík, Marek Laurinc, Ondrej Leskovjanský, Michal Hadar, Jaroslav Havíra, Michal Benedikty, Patrik Burik, Patrik Varga, Ján Simeon Želinský, Peter Zabrel, Sebastián Bizik, Peter Rogos, Gustáv Keršák, Miroslav Seman.
Umiestnenia v konečnej tabuľke:
2012: 5. miesto
2013: 3. miesto
2014: 5. miesto
2015: 7. miesto
2016: 2. miesto
2017: 2. miesto
2018: 1. miesto
2019: 1. miesto
2020: ročník bol anulovaný
2021: ročník bol anulovaný
2022: 1. miesto
2023: 2. miesto
2024: 2. miesto
2025: 1. miesto
Najlepší strelci:
2012: 12 – Ondrej Liptai
2013: 11 – Peter Zabrel
2014: 20 – Ondrej Liptai
2015: 12 – Peter Zabrel
2016: 23 – Branislav Kuzma
2017: 16 – Martin Gallo
2018: 26 – Jerguš Barnák
2019: 27 – Adam Gallo
2022: 14 – Štefan Domik
2023: 26 – Štefan Domik
2024: 20 – Štefan Domik
2025: 25 – Štefan Domik
Zaujímavosti
V kádri sú otec a syn (Jozef Barnák a Jerguš Barnák)
Brankárom je od ročníka 2002 /2003 Roman Lindák
Najstarším hráčom minulého ročníka bol Jozef Barnák a najmladším bol Sebastián Bizik
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.