2012 / 2013: Lindák, Hric - P. Rogos, Bendík, A. Rogos, Molčan, Fifik, Vido, Liptai, Barnák, Zabrel, Hric - Jančo, J. Gallo, Revaj, Mat. Gallo, Mart. Gallo, Revúcky, Valko – Krišťák, Čarnoký, M. Benedikty
2013 / 2014: Lindák – Hric - Jančo, Molčan, P. Rogos, Sekerka, Mart. Gallo, Liptai, Kračún, Revaj, Zabrel, A. Rogos, Mat. Gallo, Fifik, M. Vido, Ján Gallo, Joz. Barnák, R. Revúcky, Hadar, M. Benedikty, I. Tomášik, Ambrúž
2014 / 2015: Lindák, Kožiak, M. Revúcky - Hadar, Molčan, M. Benedikty, J. Benedikty, Laurinc, Valko - Krišťák, Mart. Gallo, Kračún, Zabrel, Joz. Barnák, A. Rogos, R. Revúcky, Hrčka, Revaj, Sentpetery, I. Tomášik, D. Gallo, F. Gallo, Hlaváč, Liptai, A. Rogos, D. Dovalovský, P. Rogos, M. Vido, Bendík, M. Kováč, Oravec, Ján Gallo, Ambrúž, B. Kuzma
(jar)
2015 / 2016: Lindák - Molčan, B. Kuzma, P. Rogos, A. Rogos, Fifik, F. Gallo, M. Gallo, M. Vido, J. Barnák, Kračún, Zabrel, Hadar, Valko - Krišťák, Oravec, Šimon, T. Gebe, Benedikty, Revaj, Bendík, Liptai, Poliak (jar), J. Ambrúž, Hrčka, Ján Gallo, Sentpetery
2016 / 2017: Lindák, Balúch – Molčan, Keršák, Jozef Barnák, Fifik, A. Rogos, P. Rogos, Šimon, Zabrel, F. Gallo, M. Gallo, Oravec, Kračún, T. Gebe, Krásny, Domik, Liptai, Laurinc, Sentpetery, J. Ambrúž, Hadar, Bendík
2017 / 2018:
Vladimír Balúch, Roman Lindák – Michal Hadar, Milan Fifik, Peter Rogos, Adrián Rogos, Miloš Bendík, Marek Laurinc, Gustáv Keršák, Jozef Barnák, Jerguš Barnák, Adam Gallo, Ondrej Kračún, Roland Revúcky, Peter Zabrel, Martin Gallo, Filip Gallo, Ján Sentpetery, Jerguš Krásny, Štefan Domik
2018 / 2019:
Roman Lindák, Vladimír Balúch – Gustáv Keršák, Štefan Domik, Adrián Rogos, Dušan Kalis, Filip Gallo, Martin Gallo, Michal Hadar, Ondrej Liptai, Milan Fifik, Roland Revúcky, Ján Gallo, Miloš Bendík, Adam Gallo, Jerguš Barnák, Jozef Barnák, Stanislav Hrčka, Ján Sentpetery, Ondrej Kračún , Matúš Poliak, Peter Zabrel, Marek Laurinc
2019 / 2020:
Roman Lindák, Matúš Pitoňák – Gustáv Keršák, Štefan Domik, Marek Laurinc, Filip Gallo, Peter Rogos, Miloš Bendík, Branislav Kuzma, Milan Fifik, Martin Gallo, Peter Zabrel, Ján Gallo, Roland Revúcky, Jozef Barnák, Ondrej Liptai, Ondrej Kračún, Dušan Kalis, Adam Gallo
2020 / 2021:
Balúch, Lindák – Keršák, F. Gallo, Laurinc, P. Rogos, Molčan, Bendík, J. Ambrúž, Liptai, Joz. Barnák, Jer. Barnák, Kuzma, Domik, A. Gallo, M. Gallo, Kračún, J. Gallo, Fifik, Zabrel, Kalis
2021 / 2022:
Lindák, Balúch, Pitoňák – Laurinc, F. Gallo, M. Gallo, P. Rogos, Molčan, Hadar, Katona, Zabrel, Kalis, Barnák st., Keršák, Benedikty, R. Želinský, J. Želinský, Liptai, J. Gallo, Krásny, Šimon, Kračún, Domik, A. Gallo
2022 / 2023:
Roman Lindák, Tomáš Lux – Peter Rogos, Marek Laurinc, Gustáv Keršák, Stanislav Hrčka, Peter Zabrel, Martin Gallo, Filip Gallo, Ján Gallo, Ján Simeon Želinský, Dušan Kalis, Adam Gallo, Branislav Kuzma, Ondrej Liptai, Ondrej Leskovjanský, Milan Fifik, Jozef Barnák, Ondrej Kračún, Sebastián Bizik, Miroslav Seman, Patrik Katona, Štefan Domik
2023 / 2024:
Lindák, Balúch, Nemec – A. Gallo, J. S. Želinský, Kalis, Hadar, M. Gallo, Laurinc, Rogos, Bendík, Jerg. Barnák, Joz. Barnák, Poliak, J. Gallo, Kračún, Liptai, Keršák, Leskovjanský, Kuzma, Domik, Bizik, Seman, Havíra
2024 / 2025:
Roman Lindák, Roman Nemec – Štefan Domik, Branislav Kuzma, Mário Tokarčík, Adam Gallo, Filip Gallo, Ján Gallo, Martin Gallo, Jerguš Barnák, Jozef Barnák, Dušan Kalis, Ondrej Kračún, Miloš Bendík, Marek Laurinc, Ondrej Leskovjanský, Michal Hadar, Jaroslav Havíra, Michal Benedikty, Patrik Burik, Patrik Varga, Ján Simeon Želinský, Peter Zabrel, Sebastián Bizik, Peter Rogos, Gustáv Keršák, Miroslav Seman.
Umiestnenia v konečnej tabuľke:
2012: 5. miesto
2013: 3. miesto
2014: 5. miesto
2015: 7. miesto
2016: 2. miesto
2017: 2. miesto
2018: 1. miesto
2019: 1. miesto
2020: ročník bol anulovaný
2021: ročník bol anulovaný
2022: 1. miesto
2023: 2. miesto
2024: 2. miesto
2025: 1. miesto
Najlepší strelci:
2012: 12 – Ondrej Liptai
2013: 11 – Peter Zabrel
2014: 20 – Ondrej Liptai
2015: 12 – Peter Zabrel
2016: 23 – Branislav Kuzma
2017: 16 – Martin Gallo
2018: 26 – Jerguš Barnák
2019: 27 – Adam Gallo
2022: 14 – Štefan Domik
2023: 26 – Štefan Domik
2024: 20 – Štefan Domik
2025: 25 – Štefan Domik
Zaujímavosti
V kádri sú otec syn (Jozef Barnák a Jerguš Barnák)
Brankárom je od ročníka 2002 /2003 Roman Lindák
Najstarším hráčom minulého ročníka bol Jozef Barnák a najmladším bol Sebastián Bizik
Pripravil Ing. Štefan Tomášik

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-