Výsledky
Jeseň 1987
Rudná – Sirk 3:1, góly: Nagy, Kurian, Šimon
G. Poloma – Rudná 0:0
Rudná – Slavošovce 1:0, gól: Šimon
Dedinky – Rudná 2:2, góly: Geče, Krupinský
Rudná – V. Slaná 6:1, góly: Nagy 3, Šimon 2, Krupinský
Honce – Rudná 3:1, gól: Nagy
Rudná – Mur. Dlhá Lúka 1:0, gól: Filický
Rudná – Rožňava B 0:2
Revúčka – Rudná 2:0
Rudná – Kružná 6:2, góly: Pogány 2, Nagy 2, Geče, Krupinský
Dlhá Ves – Rudná 1:2, góly: Kónya, Pogány
Rudná – Muráň 2:1, góly: Nagy, Filický
Rudná – N. Slaná 1:1, gól: Krupinský
Brzotín – Rudná 2:0
Jar 1988
Sirk – Rudná 2:0
Rudná – G. Poloma 0:0
Rudná – Dedinky 4:1, góly: Krupinský, Kapusta 2, Deméň
V. Slaná – Rudná 4:0
Rudná – Honce 2:1, góly: Deméň, Kankula
Mur. Dlhá Lúka – Rudná 1:0
Rožňava B – Rudná 3:1, gól: Kankula
Rudná – Revúčka 2:1, góly: Kubej, Deméň
Kružná – Rudná 2:1, gól: Geče
Rudná – Dlhá Ves 3:2, góly: Deméň 3
Muráň – Rudná 2:0
N. Slaná – Rudná 3:0
Rudná – Brzotín 2:1, góly: Deméň, Filický
Celkové umiestnenie: 7. miesto
Po jeseni: 5. miesto
Jeseň 1988
Dedinky – Rudná 1:1, gól: Krupinský
Rudná – Brzotín 3:1, góly: Filický, Krupinský, Kankula
Slavošovce – Rudná 1:1, gól: Nagy
Rudná – Dlhá Ves 3:2, góly: Nagy, Deméň 2
Honce – Rudná 3:0
Rudná – G. Poloma 2:2, góly: Filický 2
G. Hôrka – Rudná 2:4, góly: Deméň, Varga, Kankula, Krupinský
Rudná – Rožňava B 0:0
Sirk – Rudná 2:0
Rudná – N. Slaná 3:0, góly: Krupinský, Kerekeš 2
Revúčka – Rudná 4:1, gól: Filický
Rudná – V. Slaná 4:0
Muráň – Rudná 1:0
Jar 1989
Rudná – Dedinky 4:1, góly: Deméň 4
Brzotín – Rudná 1:1, gól: Deméň
Rudná – Slavošovce 6:0, góly: Varga, Deméň 3, Krupinský 2
Dlhá Ves – Rudná 1:2, góly: Deméň, Kankula
Rudná – Honce 2:1, góly: Kapusta, Kankula
G. Poloma – Rudná 1:0
Rudná – G. Hôrka 5:0, góly: Geče, Deméň, Kapusta, Nagy 2
Rožňava B – Rudná 3:3, góly: Deméň, Nagy, Kankula
Rudná – Sirk 4:0, góly: Nagy 2, Filický, Krupinský
N. Slaná – Rudná 1:0
Rudná – Revúčka 2:1, góly: Deméň 2
V. Slaná – Rudná 2:1, gól: Deméň
Rudná – Muráň 1:0, gól: Deméň
Celkové umiestenie: 2. miesto
Po jeseni: 5. miesto
Súvisiace články:
https://www.majgemer.sk/nas-sport/216/futbal/11523/fk-sokol-gemtex-rudna-v-
sezone-2014-2015
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a