Káder na jar: Zoltán Šalamon, Štefan Rusňák - Ján Šalamon, Mikuláš Štefánik, Ladislav Ičo, Jozef Goga, Štefan Lovacký, Augustín Gašparec, Jozef Krzák, Alexander Köteles, Ladislav Šalamon, František Laubert, Dušan Danko, Ondrej Kováč, Koloman Lázar, Tibor Taško
Umiestnenie: 9. miesto
1966/1967
Umiestnenie: 8. miesto
1967/1968
Körösi, Kmec - Šalamon, Štefánik, Krzák, Goga, Milko, Gacek, Lovacký, Mráz, Gonos, Laubert, Doboš, Lörinc, Farkaš, Čampis, Ičo, Világi, Bakoš, J. Slovák tréner: Ladislav Németh
Umiestnenie: 10. miesto
1968/1969
Šalamon - Gašparec, Benedek, Goga, Ičo, Gacek, Ruszó, Világi, Boroš, Krzák, Farkaš, Mráz, Majoroš, Deméň, Lázar, Šalamon
Umiestnenie: 8. miesto
Zľava druhý Jozef Krzák (v tom čase Baník Rožňava (zápas hraný na škvárovom ihrisku). Fotografia: Ondrej Doboš
1969/1970
Korösi, Šalamon - Lázar, Deméň, Majoroš, Boroš, P. Slovák, Világi, Mráz, Ičo, Benedek, Ruszó, Gašparec, Farkaš, Krzák, Gacek, Goga, Šalamon
Umiestnenie: 2. miesto
1970/1971
Zoltán Šalamon, Jozef Gašpar ml. - Ján Šalamon, Róbert Benedek, Jozef Goga, Koloman Lázar, Arpád Domik, Karol Tománi, Štefan Ruszó, Ladislav Gacek, Ladislav Deméň, Zoltán Karpáty, Ján Világi, Tibor Taško, Jozef Krzák, Vojtech Majoroš, Jozef Milko, Július Janičko, Ľubomír Mráz
Umiestnenie: 13. miesto - vypadnutie
1972/1973
Šalamon, Žiarny – Benedek, Kesi, Gašpar, Deméň, Milko, Ruszó, Kemény, Majoroš, Rybár, Ambrúž, Čampis, Dávid, Teleczký
Tréner: Ladislav Németh
Umiestnenie: 9. miesto
1973/1974
Umiestnenie: 13. miesto
1973 – 1975: Šalamon - Baláž, Ruszó, Lörinc, A. Milko, J. Milko, Tomášik, Deméň, Filický, Kesi, Benedek, Gašpar, Rybár, Baník, Čampis, Mráz, Kemény, Dávid, Majoroš, Ambrúž
1974/1975
Umiestnenie: 14. miesto – vypadnutie
Káder 1981/1982: Zoltán Šalamon, Vladimír Valach – Ján Lörinc, Dušan Rybár, Ľubomír Hlaváč, Ján Kuzma, Vojtech Zatroch, Milan Benco, Ladislav Deméň, Viktor Baláž, Ján Krišák, Jaroslav Strelka, Alexander Milko, Ján Gallo, Ladislav Šalamon, Dionýz Kemény, Ladislav Teleczký
Káder 1982/1983: Šalamon, Fedor, Molnár – Rybár, P. Bukovič, Š. Bukovič, Világi, Lörinc, Repaský, Mosný, Deméň, Szekeres, Zatroch, Kemény, Šlosár, Majerčák, Baláž, Spišiak, Šalamon, Bakoš, Švihla, Melech,
Tréner: Ladislav Németh
Káder 1983/1984: Dorkin, Fedor, Šalamon, Molnár – Poliak, Spišiak, P. Bukovič, Š. Bukovič, Motyka, Mitro, Sedmák, Zatroch, Šlosár, L. Šalamon, Deméň, Szekeres, Bakoš, Baláž, Hlaváč, Orlovský, Benedek, Hlivák, Rybár, Világi, Repaský, Lörinc, Kemény, Majerčák, Švihla, Melech, Mosný
Káder 1984/1985: Dorkin, Fedor, Molnár, Páll – Spišiak, Mitro, Motyka, Poliak, Š. Bukovič, P. Bukovič – Zatroch, Rybár, Deméň, Szekeres, Šalamon, Zsilla, Šlosár, Baláž – Hlaváč, Sedmák, Lucza, Strelka, Benedek, Orlovský, Bakoš, Ruszó, Goga, Hlivák
Tréner: Ján Polgár
Káder v rokoch 1986 – 1988: Ján Dorkin, Peter Prívozník – Jaroslav Strelka, Tibor Világi, Viktor Baláž, Milan Benco, Ladislav Deméň, Pavol Bukovič, Viliam Nemčko, Jaroslav Spišiak, Marián Šlosár, Štefan Ruszó, Róbert Motyka, Dušan Pollák, Ladislav Zsilla, Miroslav Majerčák, Dušan Žiak, Norbert Adamec, Ján Lörinc, Štefan Kakalejčík, Vojtech Zatroch, Štefan Mitro, Július Szöllös
1981 - 10. miesto
1982 - 3. miesto
1984 - 9. miesto
1985 - 8. miesto
1986 - 3. miesto
1987 - 3. miesto
1988 - 15. miesto – vypadnutie
1992/1993
Dorkin, Almáši - Orabinec, Spišák, Žiak, Rybár, Leng, Szöllös, Zdechovan, Majerčák, Šlosár, Čižmár, Lengyel, Miloš Gallo, Golenya, O. Dávid, E. Kamenský, J. Kamenský
Umiestnenie: 5. miesto, súťaž po danom ročníku zanikla
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a