Predseda: Ing. Ondrej Molnár, Hospodár: Ján Kašai, Člen: Peter Ďurský.
Zachované výsledky
Jeseň 1977
Gočovo – Rožňavské Bystré 2:4, góly: D. Uhrin, P. Urban, Fabian 2
Rožňavské Bystré – Gemerská Poloma 3:0, góly: Fabian 2, Gajdoš
Brzotín – Rožňavské Bystré 4:1, gól: Fabian
Rožňavské Bystré – Dlhá Ves 3:2
Rožňavské Bystré – Slavošovce 4:2, góly: P. Urban 2, J. Urban 2
Plešivec – Rožňavské Bystré 5:1
Rožňavské Bystré – Honce 4:0, góly: Fabian 3, Urban
Vyšná Slaná – Rožňavské Bystré 2:2, góly: Molnár, Urban
Rožňavské Bystré – Nižná Slaná 0:0
Drnava – Rožňavské Bystré 2:3, góly: Uhrin, Molnár 2
Jar 1978
Rožňavské Bystré – Gočovo 1:1, gól: Tomko
Rožňavské Bystré – Brzotín 5:4, góly: Molnár 2, Uhrin 2, vlastný
Dlhá Ves – Rožňavské Bystré 2:0
Rožňavské Bystré – Plešivec 7:0, góly: Uhrin 3, P. Urban 3, J. Urban
Slavošovce – Rožňavské Bystré 2:0
Rožňavské Bystré – Kunova Teplica 2:3
Honce – Rožňavské Bystré 0:0
Rožňavské Bystré – Vyšná Slaná 2:0
Nižná Slaná – Rožňavské Bystré 1:1, gól: Molnár
Rožňavské Bystré – Drnava 8:2, góly: J. Uhrin, Tomko, P. Urban 3, D. Uhrin 3
Rožňavské Bystré – Nadabula 0:0
Dedinky – Rožňavské Bystré 8:3, góly: Molnár, Urban 2
Umiestnenie v konečnej tabuľke: 5. miesto
Jeseň 1978
Plešivec – Rožňavské Bystré 3:5
Slavošovce – Rožňavské Bystré 4:1
Rožňavské Bystré – Vyšná Slaná 3:0, góly: P. Urban, J. Urban, Gajdoš
Rožňavské Bystré – Brzotín 2:1
Rožňavské Bystré – Gemerská Poloma 2:1
Honce – Rožňavské Bystré 2:1
Rožňavské Bystré – Dobšiná 1:1
Nadabula – Rožňavské Bystré 2:2
Rožňavské Bystré – Dedinky 6:1
Nižná Slaná – Rožňavské Bystré 2:1
Rožňavské Bystré – Dlhá Ves 6:0
Gočovo – Rožňavské Bystré 4:2
Jar 1979
Rožňavské Bystré – Plešivec 0:1
Rožňavské Bystré – Slavošovce 4:1
Brzotín – Rožňavské Bystré 2:1
Rožňavské Bystré – Štítnik 3:0
Dobšiná – Rožňavské Bystré 2:1
Rožňavské Bystré – Honce 2:0
Dedinky – Rožňavské Bystré 4:2
Dlhá Ves – Rožňavské Bystré 4:1
Umiestnenie v konečnej tabuľke: 6. miesto
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Poznámka OD:
História futbalu v Rožňavskom Bystrom sa píše pod hlavičkou TJ Baník Rožňavské Bystré. Je to klasický dedinský banícky klub - názov "Baník" nie je náhodný, obec je bývalá banícka obec s 550+ obyvateľmi neďaleko Rožňavy. Presný rok založenia sa v kronikách neuvádza, ale futbal sa v obci organizovane hral už v 50. rokoch. Podobne ako väčšina klubov s názvom Baník v regióne, vznikol v povojnovom období ako telovýchovná jednota pri bani. Prvá veľká zmienka, ktorú sa dá dohľadať, je sezóna 1958/1959. Bystré vtedy hralo v 3. triede - skupina Gemerská a skončilo na 2. mieste s bilanciou 18 zápasov, 12 výhier, 2 remízy, 4 prehry, skóre 49:33 a 26 bodov, hneď za Nižnou Slanou. Z toho obdobia sa zachoval aj káder: Štefan Kiss, Ondrej Dorkin, Juraj Sedlák, Ján Dorkin, Ján Gallo, Ján Behúň, Ján Letanovský, Ľudovít Doboš, Ondrej Adam, Ladislav Mulinka, Ladislav Malčický.
Boli sme aj v telke!
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. -MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a publicisticky činný, skladal pohrebné verše, písal pedagogické príspevky, propagoval školské knižnice, upozorňoval na staré tlače a archeologické pamiatky. Autor početných hospodárskych článkov. -MM-
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis Ján Vladimír: Marína Ormisová spomína. -MM-
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. -MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. -MM-