Predseda: Ing. Ondrej Molnár, Hospodár: Ján Kašai, Člen: Peter Ďurský.
Zachované výsledky
Jeseň 1977
Gočovo – Rožňavské Bystré 2:4, góly: D. Uhrin, P. Urban, Fabian 2
Rožňavské Bystré – Gemerská Poloma 3:0, góly: Fabian 2, Gajdoš
Brzotín – Rožňavské Bystré 4:1, gól: Fabian
Rožňavské Bystré – Dlhá Ves 3:2
Rožňavské Bystré – Slavošovce 4:2, góly: P. Urban 2, J. Urban 2
Plešivec – Rožňavské Bystré 5:1
Rožňavské Bystré – Honce 4:0, góly: Fabian 3, Urban
Vyšná Slaná – Rožňavské Bystré 2:2, góly: Molnár, Urban
Rožňavské Bystré – Nižná Slaná 0:0
Drnava – Rožňavské Bystré 2:3, góly: Uhrin, Molnár 2
Jar 1978
Rožňavské Bystré – Gočovo 1:1, gól: Tomko
Rožňavské Bystré – Brzotín 5:4, góly: Molnár 2, Uhrin 2, vlastný
Dlhá Ves – Rožňavské Bystré 2:0
Rožňavské Bystré – Plešivec 7:0, góly: Uhrin 3, P. Urban 3, J. Urban
Slavošovce – Rožňavské Bystré 2:0
Rožňavské Bystré – Kunova Teplica 2:3
Honce – Rožňavské Bystré 0:0
Rožňavské Bystré – Vyšná Slaná 2:0
Nižná Slaná – Rožňavské Bystré 1:1, gól: Molnár
Rožňavské Bystré – Drnava 8:2, góly: J. Uhrin, Tomko, P. Urban 3, D. Uhrin 3
Rožňavské Bystré – Nadabula 0:0
Dedinky – Rožňavské Bystré 8:3, góly: Molnár, Urban 2
Umiestnenie v konečnej tabuľke: 5. miesto
Jeseň 1978
Plešivec – Rožňavské Bystré 3:5
Slavošovce – Rožňavské Bystré 4:1
Rožňavské Bystré – Vyšná Slaná 3:0, góly: P. Urban, J. Urban, Gajdoš
Rožňavské Bystré – Brzotín 2:1
Rožňavské Bystré – Gemerská Poloma 2:1
Honce – Rožňavské Bystré 2:1
Rožňavské Bystré – Dobšiná 1:1
Nadabula – Rožňavské Bystré 2:2
Rožňavské Bystré – Dedinky 6:1
Nižná Slaná – Rožňavské Bystré 2:1
Rožňavské Bystré – Dlhá Ves 6:0
Gočovo – Rožňavské Bystré 4:2
Jar 1979
Rožňavské Bystré – Plešivec 0:1
Rožňavské Bystré – Slavošovce 4:1
Brzotín – Rožňavské Bystré 2:1
Rožňavské Bystré – Štítnik 3:0
Dobšiná – Rožňavské Bystré 2:1
Rožňavské Bystré – Honce 2:0
Dedinky – Rožňavské Bystré 4:2
Dlhá Ves – Rožňavské Bystré 4:1
Umiestnenie v konečnej tabuľke: 6. miesto
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Poznámka OD:
História futbalu v Rožňavskom Bystrom sa píše pod hlavičkou TJ Baník Rožňavské Bystré. Je to klasický dedinský banícky klub - názov "Baník" nie je náhodný, obec je bývalá banícka obec s 550+ obyvateľmi neďaleko Rožňavy. Presný rok založenia sa v kronikách neuvádza, ale futbal sa v obci organizovane hral už v 50. rokoch. Podobne ako väčšina klubov s názvom Baník v regióne, vznikol v povojnovom období ako telovýchovná jednota pri bani. Prvá veľká zmienka, ktorú sa dá dohľadať, je sezóna 1958/1959. Bystré vtedy hralo v 3. triede - skupina Gemerská a skončilo na 2. mieste s bilanciou 18 zápasov, 12 výhier, 2 remízy, 4 prehry, skóre 49:33 a 26 bodov, hneď za Nižnou Slanou. Z toho obdobia sa zachoval aj káder: Štefan Kiss, Ondrej Dorkin, Juraj Sedlák, Ján Dorkin, Ján Gallo, Ján Behúň, Ján Letanovský, Ľudovít Doboš, Ondrej Adam, Ladislav Mulinka, Ladislav Malčický.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.