Obnova mužstva bola v roku 1945, odohral viacero priateľských zápasov.
Niektoré výsledky z rokov 1945 – 1947: Štítnik – Železník 5:2, Železník – Tornaľa 12:1, Železník – Jelšava 3:2, Železník – Rožňava 2:2, Rožňava II – Železník 6:0 (Banícky turnaj v
Rožňave), Drnava – Železník 1:1.
V roku 1949 sa zapojil do organizovaných súťaží. V rovnakom roku vznikol závodný klub ROH, čo výrazne zlepšilo finančné zázemie futbalu.
Na obrázku zľava: rozhodca, hráči: Ondrej Dinaj, Milan Šimo, Štefan Kovalčík, Július Ziman, Peter Švejkovský, Július Sentandráši, Ján Krištof, Ondrej Čatološ, Ľudovít Krištof, Milan Klimo, Ondrej Dráb.
Horný rad zľava: J. Lukáč, Š. Urban, D. Koreň, J. Mihál, D. Čajko, J. Juhász, M. Koreň, Dolný rad zľava: V. Kolbaba, J. Lukáč, D. Fakla, J. Šlosárik, Ľ. Lukáč, E. Kriak. Vpredu brankár J. Oravec, zdroj: Mgr. Ján Šlosárik.
1955 – majster okresu Revúca (do roku 1960 okres Revúca nepatril pod Rožňavu)
Významným rokom bolo spojenie so Železníkom v roku 1957, došlo k vybudovaniu nového ihriska.
Sedemdesiate roky 20 storočia predstavovali pre futbal v Sirku éru stability, ktorá predchádzala neskoršiemu rozmachu a vybudovaniu moderného areálu.Futbalový oddiel sa opieral o podporu VDI (výrobné družstvo invalidov).
V sezóne 1979 / 1980 sa Sirk vrátil do regionálnych súťaží VsFZ po ročnej prestávke – hral I. B triedu. Zápasy mali vysokú divácku kulisu, kde sa hral tvrdý regionálny futbal. Vďaka stabilizácii kádra sa Sirk udržal v tejto súťaži do roku 1985, kedy sa pripravovala pôda pre výstavbu moderného štadióna.
V 80- tych rokoch zažíval futbal v Sirku jedno z najlepších a najstabilnejších období, ktoré bolo charakteristické komunitným rozmachom a budovaním infraštruktúry.
Najvýznamnejším momentom tejto dekády bolo vybudovanie nového, pekného obecného futbalového areálu. Mal kapacitu 550 divákov (220 na sedenie) a je dodnes domovským stánkom klubu.
Funkcionári v 70 -tych až 80 -tych rokoch: Emil Švihla, Ľudovít Švihla, Ivan Šimon.
Káder 1978 – 1985: A. Szilágyi, S. Sentandráši, Lindák, Oravec, Valko – J. Frák, Halmo, J. Šlosárik, Vandrášik, Mihál, Vodenský, M. Frák, Pôbis, Straško, Laciak, Macko, Kontra, Polomka, Kovalčík, Švarc, I. Fakla, D. Fakla, Ondra, D. Koreň, M. Koreň, V. Sentandráši, M. Sentandráši, Polák, Szantó, Boroš, Smrek, Kriak, Mascilák, Kubica, I. Lukáč, Ľ. Lukáč, Čajko.
Umiestnenia v 1. B triede
1977 / 1978 6. miesto 26 bodov
1978 / 1979 6. miesto 25 bodov
1980 / 1981 9. miesto 28 bodov
1981 / 1982 6. miesto 33 bodov
1982 / 1983 6. miesto 31 bodov
1983 / 1984 7. miesto 26 bodov
1984 / 1985 10. miesto 23 bodov
V 90 – tych rokoch sa rozpadlo Výrobné družstvo invalidov a uvažovali aj o rozpustení klubu. Peňazí nebolo, nepracovalo sa s mládežou, v jednotlivých súťažiach klesali nižšie a nižšie.
Starší hráči odchádzali a mladých nebolo. Istý čas pôsobilo mužstvo aj ako rezerva VTJ Jelšava.
Pred rokom 2007 sa však situácia začala zlepšovať. Prišli noví hráči, rapídne sa zmenila atmosféra v klube. V roku 2008 mužstvo postúpilo do druhej triedy a rok nato do prvej triedy okresných majstrovstiev. Ako každý iný klub, aj v Sirku zápasia s nedostatkom financií, ale vďaka pochopeniu Obecného úradu na čele so starostom Martinom Dobšinským, ako aj za pomoci niektorých sponzorov ako sú podnikatelia Ivan Tóth (potraviny) či Andrea Hroncová (pohostinstvo v Ratkovskom Bystrom) dokážu vytvoriť podmienky zodpovedajúce postaveniu klubu.
V súčasnosti nehrá Sirk žiadnu súťaž.
Niektoré umiestnenia z novodobej histórie:
2010 – 11. miesto
2011 – 9. miesto
2012 – 13. miesto
2013 – 12. miesto
2015 – 10. miesto
2016 – 6. miesto, neuvádzam v skupine o udržanie
2017 – 7. miesto, neuvádzam v skupine o udržanie
2018 – 9. miesto
2019 – 10. miesto
2020 – 8. miesto
2021 – 5. miesto
2022 – 4. miesto
Osobnosti – najvýznamnejší funkcionári: Ladislav Valko, Jaroslav Frák, Martin Kreščanič a Miloš Fujdiar
Pripravil Ing. Štefan Tomášik,
Fotografie a námet: Mgr. Ján Šlosárik
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a