Dve kolá pred skončením futbalového ročníka I. triedy má už na hornom Gemeri jasného víťaza. Postarali sa oň futbalisti Rudnej, ktorí v 24. kole neprehrali ani u svojho najväčšieho rivala - Krásnohorskej Dlhej Lúky. Po remíze 1:1 si odviezli cenný bod tak prepotrebný pre ukľudnenie sa pred koncom súťaže. Predpokladáme, že funcionári Rudnej teraz nájdu toľko síl a prostriedkov, aby vo vyššej súťaži neboli len rok, alebo ešte menej, ako sa to na hornom Gemeri stávalo. Pozornosť v tomto 24. kole sa upierala tiež do Vyšnej Slanej, kde hostia prišli doteraz bez jarnej prehry. Ak nerátame odložený zápas pre nepriaznivé počasie nedávno práve v spomínanej Krh. Dlhej Lúke. Premožiteľa nenašli ani tentoraz, keď im domáci Vyšnoslanci podľahli 1:3 aj za prispenia vlastného gólu. Nebyť pokazenej jesene, mohli teraz hostia spod Silickej planiny útočiť na popredné miesta. I tak je ich počínanie si v jarnej časti súťaže jej ozdobou. Opakom je ich súper zo Slavošoviec. 
súperom držať krok, potom sa však vrece s gólmi v ich sieti akoby roztrhlo a čo nestihli domáci, ešte si dali siedmy gól aj vlastný Ľubom Karalom. Na svoje si prišiel ďalší čakateľ na víťazstvo v súťaži strelcov domáci Rencsok, ktorý sa zapísal iba v tomto zápase siedmimi gólmi. Ešte jeden zápas bol očakávaný ako dopadne. Dedinky privítali susedov z tabuľky - futbalistov z Vlachova. Remíza sa zrejme nepáčila hosťujúcemu Šivecovi a v predĺžení musel po červenej karte za urážku rozhodcu odísť predčasne do kabíny. Predtým ešte domáci zahodili pokutový kop. Ostatné zápasy sa skončili s očakávanými výsledkami. Z nich si najviac prišli diváci v Dlhej Vsi, kde padlo 9 gólov. Päť z nich do siete Hončanov. Zaujímavosťou zápasu je, že dvakrát v ňom viedli hostia 2:3 a 3:4. Bystrania po nečakanom tvrdom treste od riadiaceho orgánu si doma so slabým Bohúňovom pripísali iba povinné víťazstvo 2:0. V tabuľke takto zostávajú na štvrtom mieste. V sobotu si pekne počínali na ihrisku v Kunovej Teplici Štítničania s Jablonovčanmi. Výsledok 5:0 jasne hovorí o tom, kto bol na ihrisku pánom. Najmä v osudnom pre hostí druhom polčase, v ktorom padli všetky góly.
Výsledky 24. kola: Rožň. Bystré - Bohúňovo 2:0 (1:0), G: Urban, Lipták-Giba, ŽK: 0 - Király, Borbély, R: L. Gyenes, A. Farkaš, DP: Šimšík, D: 80. Dlhá Ves - Honce 5:4 (3:3), G: Flander 2, Novák, Orvos, Makkai - R. Kuzma a Pástor po 2, ŽK: Pavlíny, Labina, Blatník, Flander - O. Fabian, Gere, R. Kuzma, R: Šalamon, Černický, DP: Gonos, D: 50. Drnava - Slavošovce 12:0 (4:0), G: Rencsok 7, Dókus 2, B. Šoltés, K. Šoltés, Ľ. Karalo (vlastný), ŽK: bez kariet, R: Galík, Zsebík, DP: Bodnár, D: 50. Štítnik - Jablonov n/T 5:0 (0:0), G: Orabinec 2, M. Gallo, Bene, J. Rochl, ŽK: Škvareniak, Bene, Dudáš, Jak. Rochl - Kerekeš, R: J. Gyenes, Macko, DP: Vysoký, D: 70. Vyšná Slaná - Hrhov 1:3 (0:2), G: Gallo - Fifik (vlastný), Odernický, Ribár, ŽK: Liptai - Ribár, R: V. Gallo, Iglai, DP: Kovács, D: 60. Dedinky -Vlachovo 1:1 (0:0), G: Majerčák - Leskovjanský, ŽK: Majerčák, Tokoly - Leskovjkanský, Urban, ČK: Šivec (Vlachovo), R: Nemčko, Schvarz, DP: Maté, D: 60. Krh. Dlhá Lúka - Rudná 1:1 (0:0), G: Albert - Čapo, ŽK: Korintuš, Szaniszló, Klárik - 0, R: Poťmák, R. Farkaš, DP: Hadar, D: 100.
TABUĽKA I. TRIEDY PO 24. KOLE:
| 1. | Rudná | 24 | 19 | 3 | 2 | 70 | : | 24 | 60 |
| 2. | Drnava | 24 | 16 | 3 | 5 | 88 | : | 42 | 51 |
| 3. | Krh. Dlhá Lúka | 23 | 15 | 3 | 5 | 96 | : | 37 | 48 |
| 4. | Rožň. Bystré | 24 | 14 | 3 | 7 | 65 | : | 31 | 45 |
| 5. | Vyšná Slaná | 24 | 13 | 3 | 8 | 69 | : | 44 | 42 |
| 6. | Jablonov n/T | 24 | 12 | 0 | 12 | 53 | : | 49 | 36 |
| 7. | Hrhov | 23 | 10 | 3 | 10 | 43 | : | 52 | 33 |
| 8. | Honce | 24 | 10 | 2 | 12 | 47 | : | 82 | 32 |
| 9. | Dlhá Ves | 24 | 9 | 4 | 11 | 47 | : | 70 | 31 |
| 10. | Štítnik | 24 | 9 | 3 | 12 | 64 | : | 49 | 30 |
| 11. | Bohúňovo | 24 | 7 | 3 | 14 | 36 | : | 52 | 24 |
| 12. | Vlachovo | 24 | 6 | 1 | 17 | 31 | : | 66 | 19 |
| 13. | Dedinky | 24 | 4 | 6 | 14 | 36 | : | 65 | 18 |
| 14. | Slavošovce | 24 | 4 | 1 | 19 | 32 | : | 114 | 13 |
Keďže v I. triede je už o víťazovi tohto ročníka rozhodnuté, posledné dve kolá rozhodnú už iba o umiestnení sa na ďalších miestach tabuľky. Najväčšia pozornosť sa však zrejme bude upierať na posledné 4 mužstvá, ktorými sú: Slavošovce, Dedinky, Vlachovo a Bohúňovo. Keďže medzi nimi je bodovo malý rozdiel, ešte majú všetky 4 možnosť sa posunúť z posledného miesta vyššie. Z vyžrebovania bude jasné, že najhoršie sú na tom futbalisti najmä Slavošoviec, ale aj Dediniek, ktoré ostatné dva zápasy hrajú práve s najlepšími mužstvami: Dedinky najprv zavítajú do Rudnej a v poslednom zápase doma privítajú Krásnohorskú Dlhú Lúku. Ako sa s týmto stavom vysporiadajú, uvidíme po poslednom hvizde rozhodcov. Posledné mužstvo tabuľky - Slavošovce hrá jeden zápas doma - s Dlhou Vsou a druhý vonku - s Bohúňovom. Tretie mužstvo v ohrození je Vlachovo. To hrá najprv doma s Vyšnou Slanou a posledný zápas v Štítniku. Štvrté Bohúňovo čaká ešte zápas v Honciach a v poslednom kole doma práve so Slavošovčanmi. Zamotaná situácia, do ktorej môže prehovoriť ešte aj reorganizácia a očakávaný zostup Dobšinej zo VI.ligy. Na koho sa najviac bude usmievať futbalová Fortuna, musíme si ešte chvíľu počkať.
Situácia v čele súťaže II., triedy vo futbale je stále nevyriešená
Kým v I. triede je dve kolá pred koncom ročníka situácia s víťazom jasná, II. trieda stále je v plnom napätí, ktoré mužstvo bude tohtoročným majstrom súcim na postup do vyššej súťaži. Najmä po tom, ako Lipovník, držiac si prvé miesto, nečakane prehral v susedných Joviciach. Nakytuje sa tak príležitosť pre Pačanov, ktorí sú v tesnom závese za Lipovníkom iba 3 body a s jedným zápasom k dobru. Ako to vlastne bude, musíme vydržať až do posledného hvizdu rozhodcu.
Výsledky 24. kola II. triedy: Jovice - Lipovník 4:2 (2:1), G: Lovas, Nagy, Farkaš, Podracký - Szucs, Kasper, ŽK: 0 - Német, R: Béreš, T. Gyenes, DP: Bobrík, D: 60. Plešivec - Kružná 1:2, Dobšiná B - Pača 0:2 (0:2), G: Žiga, Pisár, ŽK: P. Hutník, Dudra, Fabián - Adam, R: Molnár, DP: Šmelko, D: 50.
TABUĽKA II. TRIEDY VO FUTBALE PO 24. KOLE:
| 1. | Lipovník | 17 | 11 | 5 | 1 | 54 | : | 14 | 38 |
| 2. | Pača | 16 | 11 | 2 | 3 | 40 | : | 17 | 35 |
| 3. | Gem. Hôrka B | 17 | 8 | 3 | 6 | 36 | : | 37 | 27 |
| 4. | Kružná | 17 | 8 | 2 | 7 | 37 | : | 40 | 26 |
| 5. | Jovice | 15 | 7 | 1 | 7 | 34 | : | 33 | 22 |
| 6. | Nižná Slaná | 17 | 7 | 1 | 9 | 36 | : | 42 | 22 |
| 7. | Krh. Dlhá Lúka B | 15 | 5 | 4 | 6 | 33 | : | 32 | 19 |
| 8. | Dobšiná B | 16 | 6 | 0 | 10 | 31 | : | 41 | 18 |
| 9. | Plešivec | 16 | 3 | 3 | 10 | 21 | : | 41 | 12 |
| 10. | Ml. Brzotín | 16 | 3 | 3 | 10 | 22 | : | 47 | 12 |
Pozrime sa na posledné dve kolá mužstiev, ktoré majú v tomto súťažnom ročníku najväčšie šance obsadiť prvé miesto v súťaži II. triedy:
-
25. kolo: Pača - Plešivec, Lipovník - má voľno.
-
26. kolo: Krh. Dlhá Lúka B - Lipovník, Jovice - Pača.
V prípade rovnosti bodov medzi Lipovníkom a Pačou rozhodnú vzájomné zápasy. A tie sa medzi Pačou a Lipovníkom skončili takto: na jar - Lipovník - Pača 3:1, na jeseň - Pača - Lipovník 1:1. Lepšie sú na tom zo vzájomných zápasoch teda Lipovníčania. Ako sa rozhodne na ihrisku, povedia nám najbližšie zápasy. Nemalú úlohu v tomto boji budú mať v rukách práve geograficky susediace mužstvá: Krh. Dlhá Lúka B, Jovice, Lipovník i Pača. Tipnite si teraz aj vy.
MG-OD
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.