Aj v druhom prípravnom futbalovom zápase Nižná Slaná podľahla súperovi z Vlachova Doporučený
Napísal(a) Štefan Tomášik
Nižná Slaná – Vlachovo 0:2 (0:0). Góly hostí: M. Gál, T. Pitoňák, rozhodca: Ján Palacko. Diváci: 23, aj menšia skupina z Vlachova, aj bývalí hráči Vladimír Hlaváč, Marián Poťmák. Komentár: Aj v druhom prípravnom zápase nastúpila 25. marca 2012 Nižná Slaná proti Vlachovu. Zápas sa však začal v nezvyčajnom čase, hralo sa na ihrisku v Nižnej Slanej. Počasie prialo futbalu.
Domáci mali k dispozícii o niečo viac nových hráčov ako naposledy, avšak niektorí hráči, ktorí minule hrali za Nižnú Slanú neboli k dispozícii. Naopak, do zostavy sa vrátil Schwarz, či Karas, ktorý sa po dlhom čase objavil na poste útočníka. Hosťom predovšetkým chýbala stopérska
Zápas otvorila rozohrávka Nižnej Slanej v stredovom kruhu. Domáci si vytvorili náznak šance, Gelda však na prihrávku od Hajčiho nedočiahol. Úvod zápasu patril domácemu mužstvu. Hra bola v jeho réžii, hralo sa hlavne po ľavej strane. Výraznú šancu si však domáci nevypracovali. Vždy chýbala presná finálna prihrávka, či strela z väčšej diaľky. Došlo k striedaniu, keď D. Hajčiho vymenil R. Die.
Potom sa však hra vyrovnala. Výraznú šancu si však ani jedno z mužstiev nevytvorilo. Domáce útoky viedol po ľavej strane Leštach. Ten však lopty podľa predstáv spoluhráčov nerozohrával. Raz ale ukážkovo vysunul od vlastnej polovice Karasa, obrana Vlachova loptu odvrátila. Vzniklo však prečíslenie v prospech domácich. Prihrávky neboli presné a tak sa túto akciu nepodarilo zrealizovať. Z pravej strany si Nižná Slaná vytvorila jednu šancu, keď brankár center nemal. Domáci hráči však prestali hrať a obrana situáciu vyriešila. Hostia boli o niečo tvorivejší v zálohe, či spolupráca dvojíc hráčov bola lepšia. Svoje možnosti naznačili, väčšinou však útočili po odobraní lopty Nižnej Slanej na svojej polovici. Obrana domácich im však náznaky príležitostí zmarila. Nižná Slaná mala po faule na Geldu výhodu priameho kopu, strelu Leštacha hosťujúci brankár chytil. V obrane hostí sa vyskytovali individuálne chyby, domáci ich však nevyužili. O niečo čistejšie príležitosti na skórovanie si vytvorilo Vlachovo, keď hráči mali rýchly a presný prechod do útoku.
Druhý polčas bol úplne iný ako prvý, hra oboch celkov po desiatich minútach upadla. Hra bola skôr v réžii Nižnej Slanej. Domáci sa snažili vytvoriť gólové príležitosti, často si však loptu dlho prihrávali. V jednej akcii sa neodhodlal k strele ani Die, keď volil prihrávku. Valko hru domácich po pravej strane oživil, práve jeho strieľaný center z pravej strany skončil tesne vedľa brány hostí. Hosťujúci tréner, Ján Pitoňák, sa odhodlal k viacnásobnému striedaniu, keď na ihrisko prišli M. Šivec, F. Šivec a iní hráči. V obrane, zálohe, či útoku hostí došlo k zmenám, ako sa ukázalo, striedania a zmeny sa osvedčili. Nižná Slaná si vytvorila tlak, z ktorého nič nevyťažila, hráči pocítili tvrdosť hráčov z Vlachova. Z hry odstúpil P. Slovák a neskôr aj Soják. Po faule na domáceho hráča mali domáci k dispozícii priamy kop. Die však zahral loptu len do múru. Následné rozohranie nebolo úspešné. Ďalšia možnosť bola po útočení Leštacha po pravej strane, kde však akciu prekazil rozhodca, keď podľa neho bola lopta mimo hry. Podľa hráča bola lopta v hre. Rohové kopy Leštacha boli zahrané lepšie ako naposledy, hráči sa však voči obrane hostí nepresadili. Aj obrancovia domácich akcie hostí zachytávali.
Po jednej akcii domácich sa dostali do brejku hostia, stopérom bol Hajči. Hostia sa presnými prihrávkami voči domácej obrane presadili a hráč hostí mal po prihrávke k dispozícii výhodnú pozíciu. Brankár na jeho strelu ani nereagoval 0:1. Medzitým však dali do hry domáci aj iného hráča. Po rozohraní sa domácim hra až tak nedarila. Pri jednej útočnej akcii nefungovala spolupráca Cangár – Karas. Ďalšiu šancu mal Valko, ale nepremenil. Naopak hostia zaútočili opäť po pravej strane domácich, po brejku pridali druhý gól. Krátko potom si vytvorili rovnakú šancu, strela T. Pitoňáka letela vysoko nad bránu domácich. Možno táto akcia bola o niečo krajšia ako predošlý gól. Po protiútoku domácich mal hráč hostí určité problémy s kolenom, hra bola prerušená. V závere sa zápas iba dohrával. K striedaniam dochádzalo už len na domácej strane, napr. Valko si v polovici druhého polčasu vyskúšal hru v útoku.
Za domácich nastúpil nový hráč Roman Die, ktorý bol prínosom hlavne pre útočnú fázu domácich.
Zostava Nižnej Slanej: I. Krnáč – O. Junger, M. Soják, M. Prónai, M. Schwarz – J. Leštach, D. Hajči, P. Slovák, J. Gelda – V. Karas, J. Cangár. Striedali :R. Die (od 18. min.), Ivan Gunár, Igor Gunár, D. Valko, nestriedali: Š. Tomášik (NB).
Štefan Tomášik
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.





























Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.