Aj v druhom prípravnom futbalovom zápase Nižná Slaná podľahla súperovi z Vlachova Doporučený
Napísal(a) Štefan Tomášik
Nižná Slaná – Vlachovo 0:2 (0:0). Góly hostí: M. Gál, T. Pitoňák, rozhodca: Ján Palacko. Diváci: 23, aj menšia skupina z Vlachova, aj bývalí hráči Vladimír Hlaváč, Marián Poťmák. Komentár: Aj v druhom prípravnom zápase nastúpila 25. marca 2012 Nižná Slaná proti Vlachovu. Zápas sa však začal v nezvyčajnom čase, hralo sa na ihrisku v Nižnej Slanej. Počasie prialo futbalu.
Domáci mali k dispozícii o niečo viac nových hráčov ako naposledy, avšak niektorí hráči, ktorí minule hrali za Nižnú Slanú neboli k dispozícii. Naopak, do zostavy sa vrátil Schwarz, či Karas, ktorý sa po dlhom čase objavil na poste útočníka. Hosťom predovšetkým chýbala stopérska
Zápas otvorila rozohrávka Nižnej Slanej v stredovom kruhu. Domáci si vytvorili náznak šance, Gelda však na prihrávku od Hajčiho nedočiahol. Úvod zápasu patril domácemu mužstvu. Hra bola v jeho réžii, hralo sa hlavne po ľavej strane. Výraznú šancu si však domáci nevypracovali. Vždy chýbala presná finálna prihrávka, či strela z väčšej diaľky. Došlo k striedaniu, keď D. Hajčiho vymenil R. Die.
Potom sa však hra vyrovnala. Výraznú šancu si však ani jedno z mužstiev nevytvorilo. Domáce útoky viedol po ľavej strane Leštach. Ten však lopty podľa predstáv spoluhráčov nerozohrával. Raz ale ukážkovo vysunul od vlastnej polovice Karasa, obrana Vlachova loptu odvrátila. Vzniklo však prečíslenie v prospech domácich. Prihrávky neboli presné a tak sa túto akciu nepodarilo zrealizovať. Z pravej strany si Nižná Slaná vytvorila jednu šancu, keď brankár center nemal. Domáci hráči však prestali hrať a obrana situáciu vyriešila. Hostia boli o niečo tvorivejší v zálohe, či spolupráca dvojíc hráčov bola lepšia. Svoje možnosti naznačili, väčšinou však útočili po odobraní lopty Nižnej Slanej na svojej polovici. Obrana domácich im však náznaky príležitostí zmarila. Nižná Slaná mala po faule na Geldu výhodu priameho kopu, strelu Leštacha hosťujúci brankár chytil. V obrane hostí sa vyskytovali individuálne chyby, domáci ich však nevyužili. O niečo čistejšie príležitosti na skórovanie si vytvorilo Vlachovo, keď hráči mali rýchly a presný prechod do útoku.
Druhý polčas bol úplne iný ako prvý, hra oboch celkov po desiatich minútach upadla. Hra bola skôr v réžii Nižnej Slanej. Domáci sa snažili vytvoriť gólové príležitosti, často si však loptu dlho prihrávali. V jednej akcii sa neodhodlal k strele ani Die, keď volil prihrávku. Valko hru domácich po pravej strane oživil, práve jeho strieľaný center z pravej strany skončil tesne vedľa brány hostí. Hosťujúci tréner, Ján Pitoňák, sa odhodlal k viacnásobnému striedaniu, keď na ihrisko prišli M. Šivec, F. Šivec a iní hráči. V obrane, zálohe, či útoku hostí došlo k zmenám, ako sa ukázalo, striedania a zmeny sa osvedčili. Nižná Slaná si vytvorila tlak, z ktorého nič nevyťažila, hráči pocítili tvrdosť hráčov z Vlachova. Z hry odstúpil P. Slovák a neskôr aj Soják. Po faule na domáceho hráča mali domáci k dispozícii priamy kop. Die však zahral loptu len do múru. Následné rozohranie nebolo úspešné. Ďalšia možnosť bola po útočení Leštacha po pravej strane, kde však akciu prekazil rozhodca, keď podľa neho bola lopta mimo hry. Podľa hráča bola lopta v hre. Rohové kopy Leštacha boli zahrané lepšie ako naposledy, hráči sa však voči obrane hostí nepresadili. Aj obrancovia domácich akcie hostí zachytávali.
Po jednej akcii domácich sa dostali do brejku hostia, stopérom bol Hajči. Hostia sa presnými prihrávkami voči domácej obrane presadili a hráč hostí mal po prihrávke k dispozícii výhodnú pozíciu. Brankár na jeho strelu ani nereagoval 0:1. Medzitým však dali do hry domáci aj iného hráča. Po rozohraní sa domácim hra až tak nedarila. Pri jednej útočnej akcii nefungovala spolupráca Cangár – Karas. Ďalšiu šancu mal Valko, ale nepremenil. Naopak hostia zaútočili opäť po pravej strane domácich, po brejku pridali druhý gól. Krátko potom si vytvorili rovnakú šancu, strela T. Pitoňáka letela vysoko nad bránu domácich. Možno táto akcia bola o niečo krajšia ako predošlý gól. Po protiútoku domácich mal hráč hostí určité problémy s kolenom, hra bola prerušená. V závere sa zápas iba dohrával. K striedaniam dochádzalo už len na domácej strane, napr. Valko si v polovici druhého polčasu vyskúšal hru v útoku.
Za domácich nastúpil nový hráč Roman Die, ktorý bol prínosom hlavne pre útočnú fázu domácich.
Zostava Nižnej Slanej: I. Krnáč – O. Junger, M. Soják, M. Prónai, M. Schwarz – J. Leštach, D. Hajči, P. Slovák, J. Gelda – V. Karas, J. Cangár. Striedali :R. Die (od 18. min.), Ivan Gunár, Igor Gunár, D. Valko, nestriedali: Š. Tomášik (NB).
Štefan Tomášik
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
































Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).