Ak chce futbalový fanúšik vidieť góly, nech si príde pozrieť zápasy Krásnohorskej Dlhej Lúky. A je to jedno, či A, alebo B-tím, na oboch sa môžu dočkať gólových hodov. A - mužstvo aj v 8. kole zvíťazilo 7:2 a v posledných troch zápasoch nasúkalo súperom takmer 30 gólov, čo je skoro desať na zápas. B -čku sa vonku nedarí, aj keď dnes boli veľmi blízko. Plešivec sa trápi v poslednom čase so zakončením, kedže im odišiel najlepší strelec Laven, no dnes im pomohli hostia ku gólom. Zápas rozhodoval K. Chomjak na čiare s Czakoim. Zápas bol špecifickým pre brankára domácich, rodáka z Plešivca, Skokana. Skokan ešte v minulej sezóne hájil farby Krh. Dlhej Lúky (A mužstva) a do Plešivca sa vrátil na hosťovanie.Nájazd domáci útočník poslal do siete na dvakrát. 2:1. Hostia opäť našli odpoveď aj na tento moment. Po centri F. Emodiho si nádherne prebral loptu Gorgei, pohral sa s obranou a povedľa brankára vyrovnával na 2:2. Stará pesnička nezvládnutej psychickej pohody sa opakovala aj na konci polčasu, F. Emodi stratil loptu a ďalšia kontra znamenala vedenie v polčase pre domácich 3:2.
Druhý polčas bol opäť ako na hojdačke. Hostia vyrovnali aj tretikrát. Po priamom kope D. Klárika, ktorý každý víkend strieľa krajšie a krajšie góly, bol stav opäť nerozhodný. Ale opäť to tak dlho nevydržalo. D. Máté, brankár hostí dnes mal o niečo slabší deň a ľahkú strelu vyrazil presne pred nohy domáceho útočníka a bolo 4:3. Hostia začali dobíjať bránu na ďalšie vyrovnanie. Domáci sa už v útočnom pásme neukázali veľakrát, ale obrovskú šancu pri nepozornosti hostí vo forme nájazdu nedokázali premeniť. Na druhej strane Gorgei a Ulman netrafili bránu a posila L. Emodi ktorý bol jedným z najlepších hráčov, svoj nájazd nedokázal premeniť. Proti bol najlepší hráč zápasu, brankár Skokan, ktorý okrem toho vychytal ešte zopár striel. Konečný hvizd. 4:3, 3 body ostávajú doma. Bol to dobrý zápas a rozhodlo využívanie chýb, domáci využili o jednu chybu viac a zvíťazili. K. Chomjak potvrdil, že je jeden z najlepších rozhodcov v okrese, svoju prácu odviedol bezchybne!
Zostava hostí: Dávid Máté - Vojtech Ulman, Vojtech Danko, Adrián Emodi, Marian Emodi, Ladislav Emodi, Florián Emodi, Attila Gorgei, Patrik Luspaj, Róbert Csobádi, Dávid Klárik. Striedali: Vojtech Plichta, Tomáš Kórintuš.
Florian Emodi
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.