min. "robinzonádu" pri strele domácich. Domáci kapitán mal na kopačke otvárací gól, jeho projektil z 25 m i s pomocou vetra však zastavilo brvno. Najväčšiu šancu hostí v prvom polčase mal Maliňák, ale jeho priamy kop zastavil s ťažkosťami brankár Folkmáru. Na polčas sa tak šlo za bezgólového stavu.
Druhý polčas už priniesol oveľa viac vzruchu. Domáci zatlačili Drnavu a vytvorili si zaujímavé šance. Z dvoch štandardiek dvakrát trafili brvno a po hodine hry ani do odkrytej brány nedokázali skórovať. V 65. min. sa už domáci dočkali gólu. Štvrtá strela do brvna sa už odrazila dnu, nie von. 1:0. Hostia museli nejako osviežiť svoje sily, a tak prišli striedania. Jedným z nich bolo striedanie brankárov. Emödi šiel z brány von a J. Kovács do brány. Drnava si vytvorila hneď šance. Teraz to boli oni, ktorí zatlačili domácich, no gólu sa ešte nedočkali. Szöcs aj Šoltés mierili len do brankára. V 81. min Szöcs vynechal nemožné. Maliňák rozohral akciu s Emödim, ten našiel hlavu Szöcsa, ale ani tak nedokázal skórovať. Nedáš – dostaneš, platilo v 84. min., keď kapitán Folkmáru nedal šancu J. Kovácsovi a z priameho kopu zvýšil skóre na 2:0. Už sa zdalo, že konečný výsledok bude 2:0, no Emödi mal na to iný názor a po skvelom prieniku rozvlnil sieť domácich. 2:1. Pre Drnavu, žiaľ, už nezostal čas na vyrovnanie, a tak si odniesli z Folkmáru iba tesnú prehru.
Zostava Drnavy: Emödi (70. min. J. Kovács) - J. Kovács (70.min. Emödi), P. Kovács, Macko, Kardos - Szöcs, Herczeg, Maliňák, Čelovský - Šoltés, Vanyo (75. Cseh).
HCKošice_19
Ostatné známe výsledky: Medzev - Valaliky 1:1, góly: Palašta - Buzoga. Domaňovce - Slovinky 3:1, góly: Kusi, Gurgul, Bosák - Mizič. Kechnec - V. Ida 8:1, góly: Kababik 3, Nichler 2, Fečo 2, Renčík - Svaňa. Helcmanovce - Rudňany 1:1 - nedohrané, v 58 min. prerušené pre zlé poveternostné podmienky. Góly: Schmidt (vl.) - Steiner.
nedeľa, 29 máj 2011 15:16
Ani výmena brankára za obrancu a naopak nepomohla Drnave získať vo Veľkom Folkmári aspoň bod Doporučený
Napísal(a) HCKošice_19
Veľký Folkmár - DRNAVA 2:1 (0:0), gól Drnavy: Emödi. Skvelý, vyrovnaný zápas 19. kola V. ligy dorastu skupiny JZ mohli vidieť diváci v sobotu 27. mája t.r. vo Veľkom Folkmári, kde privítali hostí z Drnavy. Návštevníci tohto zápasu videli tri nádherné góly, pekné strely i zákroky. Drnava bola blízko k zisku bodu, avšak vietor, šťastie a rozhodca dnes boli proti nim.
Zápas nemal favorita, a priebeh prvého polčasu bol tiež vyrovnaný. Prvé strely mierili na domácu bránu, Šoltés dvakrát preveril domáceho brankára, ale bez výsledku. Na druhej strane Emödi predviedol v 22.
Zverejnené v
Futbal
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.