Krásnohorská Dlhá Lúka B - Dobšiná B 9:1 (4.0)Luspaj a Podracký. Za hostí Barnák. Pred slabou návštevou 30 divákov rozhodoval Gallo. Tréner domácich pán Bernáth komentoval takto: „Začali sme výborne, naša taktika splnila účel. Hráči všetko perfektne dodržali a úspech sa dostavil. Vedúci hostí pán Poliak: „Prvý polčas sme si sami pobabrali a druhý už bol o ničom. Na otázku, aký má pocit,že strelili najkrajší gól zápasu, komentoval takto: „Neteší ma, lebo sme dali len jeden.“ Zápas rozhodoval pán Gallo, ktorý udelil tri žlté karty.
Ladislav Székely
Pohľad na zápas aj zo strany domáceho komentátora
Zápas dvoch B-čok priniesol v 7.kole II. triedy gólové hody. 30 návštevníkov tohto zápasu mohlo vidieť až 10 gólov, no žeby bol zápas bol vyrovnaný tak to sa určite nedá povedať. Krh. Dlhá Lúka vyprevadila svojho súpera s deviatkou na konte a to ešte mohli byť radi, že skóre sa zastavilo na čísle 9.
Domáci zápas od úvodu kontrolovali a dominovali v ňom vďaka svojej nátlakovej hre. Hosťom sa nedali ani nadýchnúť a útoky prichádzali z každej strany. Do 10. minúty domáci trikrát trafili brvno a zdalo sa že to bude smolný deň, ale časom sa začali sypať aj góly. Najprv sa po odrazenej lopte mohol tešiť Ulman. 1:0. O pár minút nato sa v blízkosti brankára presadil aj Podraczky. 2:0. Žial tento skvelý forvard domácich musel hneď po svojom strelenom góle odstúpiť kvôli zraneniu členka. Na jeho miesto naskočil M. Emödi, ktorý sa stal tiež hviezdou tohto zápasu. Pred ním sa však ešte presadil dvakrát do polčasu D. Klárik. Tento hráč je preslávený strelami z veľkých dialok, a nesklamal ani teraz. Prekrásnou strelou zvyšoval na 3:0. Pred polčasom ešte po signalizovaní asistenta domáci dostali aj výhodu pokutového kopu. Faulovaný bol práve žolík z lavičky M. Emödi. Klárik sa nemýlil ani teraz a stanovil tak polčasové skóre 4:0. Hostia boli zrelí na uterák.
V druhom polčase už začali aj Dobšinčania vystrkovať rožky, ale domáci valcovali ďalej. Pán rozhodca Gallo to dvakrát zchytal, keď kuriózne počas jednej akcie ho domáci trafili až dva razy. Keď však už ani on nezabránil tak M. Emödi zvýšil na 5:0. Úradovať začali potom hráči Lipovníka, ktorí sú tu v susednej Krh. Dlhej Lúke na hosťovaní. Gorgei ako prvý z nich zaťažil súperove konto a zvýšil už na rozdiel dvoch tried 6:0! Po ďalšej skvelej akcií sa dočkal aj sviatočný strelec Luspaj, ktorý v tomto zápase dostal ofenzívnejšie úlohy, ako je to zvykom a dokázal to využiť gólom. Na obe tieto góly nahrával F. Emödi, takže Lipovnícky štvorlístok (Podraczky-Luspaj-Gorgei-F. Emödi) sa presadil aj v tomto zápase. Najlepší hráč hostí, Barnák robil čo mohol a 20.min pred koncom zápasu exportnou strelou dokázal aj znížiť. 7:1. Ku Klárikovi sa na konci zápasu eše pridali dvaja dvojgóloví strelci. M. Emödi si nabehol na center Luspaja a hlavičkou do protipohybu brankára vsietil 8. gól svojho tímu. Gólovú bodku dal Gorgei, keď s F. Emödim rozobrali obranu hostí rýchlou kombináciou a dokonali tak osud hostí z Dobšinej. 9:1! Zápas rozhodoval Gallo na čiare so Zsebikom a Pažitkom. Tréner domácich Dávid Bollo po zápase povedal: "Som spokojný s dnešným výkonom našich hráčov. Chalani konečne hrali podľa toho, čo sme si v kabíne povedali. Dúfam že pozitíva z dnešného zápasu si dokážeme preniesť aj do ďalších súbojov, ktoré nás čakajú."
Zostava Krh. Dlhej Lúky B - D.Máté -- D. Klárik, Luspaj, A. Emödi, Csobádi, Gorgei, Mihók, F. Emödi, Ulman, Podraczky, Albert. Striedali: M. Emödi, Plichta.
Florian Emödi
Ostatné výsledky II. triedy 7. kolo: Jovice - Čoltovo 2:5, Kružná - Nižná Slaná 2:0, Pača - Ml. Brzotín 5:0.
TABUĽKA II. TRIEDY PO 7. KOLE:
NAJLEPŠÍ STRELCI II. TRIEDY PO 7. KOLE:
12 gólov: M. Baláž (Čoltovo)
6 gólov: Vl. Zsóri (G. Hôrka B), B. Roczei (Čoltovo)
5 gólov: A. Polák (Kružná), M. Podracký (Jovice),
4 gólov: D. Kláírik (Krh.Dlhá Lúka),O. Kerekes, R. Zagiba (obaja Lipovník), J. Gulykás (Pača)
3 gólov: R. Podraczky , A. Gorgei (obaja Krh.Dlhá Lúka), Vl. Karas (N. SLaná), R. Nagy, G. Grecmacher (obaja Jovice ), T. Šofranko (G. Hôrka B), atď.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).