Uharček. Potom sa ale šance na oboch stranách rodili ťažšie a divákom začínalo byť jasné, že v tomto stretnutí veľa gólov neuvidia. Obe mužstvá hrali zo zabezpečenej obrany, ktoré dobre odolávali útokom súpera. V prvom polčase mierne lepší hostia pohrozili v 22. a 28. minúte. V prvom prípade vyriešila závar v šestnástke obrana domácich a v tom druhom musel zasiahnuť Uharček, keď nebezpečnú strelu spoza šestnátky vytlačil na roh. Najväčšiu šancu na otvorenie skóre mali však domáci. V 40. minúte bol v šestnástke faulovaný prenikajúci Ivo Lörincz a nasledovala penalta. Loptu si na biely bod postavil Gonos, ktorého úmysel však gólman hostí prečítal a penaltu mu zneškodnil. Do kabín tak mužstvá odchádzali za bezgólového stavu.
Druhý polčas sa odohrával prevažne v strede ihriska. Obe mužstvá sa do gólových šancí nedostávali. Miernu prevahu však mali tentoraz domáci futbalisti. Hostia sa spoliehali na brejky, ktoré boli ako stvorené pre ich rýchlonohých krídelníkov a útočníkov. A práve po jednom z nich sa ujali vedenia. V 85. minúte unikol striedajúci, vekom ešte len dorastenec, Šofranek a strelou, ktorú tečoval tesne pred Uharčekom jeden z domácich obrancov rozhodol o najtesnejšom víťazstve hostí v pomere 0:1. Betliar si tak na prvý bod v súťaži musí minimálne týždeň počkať.
Ivan Tököly (fktatranbetliar.webnode.sk)




























Tatran Betliar – Družstevník Malá Ida 0:1 (0:0). Gól: 85ʼ Erik Šofranek 0:1. Žltá karta za domácich: 21ʼ Ivan Lörincz. Pred približne 150 divákmi rozhodoval Martin Mačák z Letanoviec. 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a