2:0 nad Dedinkami, ktoré zatiaľ „trčia“ na chvoste tabuľky, aj keď majú k dobru doma jeden zápas s Drnavou. Druhým domácim víťazom je Hrhov po víťazstve nad Vlachovčanmi, ktorí sa tiež museli podriať súperovi a tak im zatiaľ stačí iba 13. miesto v tabuľke.
Výsledky 7. kola I. triedy: Drnava – Rožňavské Bystré 1:2, Dlhá Ves – Štítnik 0:4, Bohúňovo – Vyšná Slaná 2:3, Honce – Dedinky 2:0, Slavošovce – Krh. Dlhá Lúka 1:11, Jablonov n/T – Rudná 0:1, Hrhov – Vlachovo 4:1.
TABUĽKA I. TRIEDY PO 7. KOLE

NAJLEPŠÍ STRELCI I. TRIEDY PO 7. KOLE:
14 – gólov: J. Čižmár (Krh.Dlhá Lúka)
12 – gólov: J. Urban (Rožň. Bystré)
8 – gólov: J. Rencsok (Krh. Dlhá Lúka)
7 gólov: G. Zsila (Krh. Dlhá Lúka),
6 – gólov: Š. Bodnár (Krh.Dlhá Lúka)
5 - gólov: F. Čapó (Rudná), O. Liptai (Vyšná Slaná), N. Bodnár (Hrhov),
4 – góly: Mázik (Drnava), J. Rochl (Štítnik), N. Kovesdi (Dlhá Ves), E. Tomi (Slavošovce), Minčík (Rožň. Bystré),
3 - góly: O. Vysoký, Z. Molčan (obaja Rudná), A. Krága (Štítnik), Cs. Flander (Dlhá Ves), J. Strelka (Honce), Balco (Slavošovce), P. Zabrel, Ma. Gallo, O. Kračún (všetci Vyšná Slaná), Korintuš, E. Rigo (obaja Krh.Dlhá Lúka), Ma. Dunka (Hrhov), Pál Baláž, O. Šaláta, M. Fifik (všetci Jablonov n/T), I. Gallo (Vlachovo), atď.































Najvyšším rozdielom v 7. kole I. triedy skončil zápas Slavošovce – Krásnohorská Dlhá Lúka 1:11 pre hostí. Je to zatiaľ najvyšší rozdiel v tomto ročníku súťaže. Na margo stretnutia je potrebné podčiarknuť zdravotný stav niektorých domácich hráčov, ktorí si pred zápasom boli kdesi „pobalamutiť“ hlavu. Niet divu, že prosti silnému súperovi takto „nakúpili“. Po prvýkrát po dhom čase si odniesli z Drnavy tri body Bystrančania, ktorým výbore zachytal brankár a tak bez prehry vedú aj po siedmom kole tabuľku I. triedy. Príjemne prekvapil aj druhý nováčik súťaže Štítnik, ktorý jednoznače predčil domácich Dlhoveských a nečakane vysoko nad nimi zvíťazil 4:0. Za smolný môžeme považovať zápas Bohúňovo - Vyšná Slaná pre domácich, pretože v tomto stretnutí už vyhrávali 2:0 a za stavu 2:3 v poslednej minúte navyše nepremenili ani pokutový kop. Tri body tak patria hosťom spod Radzima. Ani Rudňanci sa nedali odsunúť nabok v Jablonove n/T a tiež si odviezli ako štvrté mužstvo tohto kola zvonku tri body po tesnom víťazstve 1:0. Domáce prostredie využili iba Honce po víťazstve
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník.
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.