musel vyrážať. V 31. minúte prišla chvíľa pre Jána Gonosa, ktorý odvrátenú loptu po rohu Bystranov spoza 16-ky perfektne trafil k žrdi štítnickej brány. Tomuto gólu museli zatlieskať aj fanúškovia zo Štítnika 2:0. Hostia sa snažili, no strela Rochla v 35. minúte šla ponad bránu Koncza, a ich najväčšia šanca v polčase – strela z pravého uhla, len pokračovala pozdĺž Konczovej brány do autu. V závere polčasu ešte mohol zvýšiť Lompart a Jarovu Gallovu strelu Čipka chytil.
Druhý polčas začali opäť obidve mužstvá útočne a opäť J. Rochl ťahal útoky hostí po ľavej strane. No všetka jeho snaha končila na domácich obrancoch. V 63. minúte po delovke Liptáka do spojnice mohli už Bystrania vyhrávať 3:0, no odrazenú loptu, ktorú chcel ešte Urban hlavou doraziť do brány, vyhlavičkoval obranca hostí. Hostia mohli znížiť Rochlom, no Koncz jeho strelu k tyči bravúrne vyrazil. Bystrania útočili naďalej a po jednej zo striel na brankára Štítnika, vyrazenú loptu Urban zblízka dorazil do brány. 3:0. Ďalšie útočné aktivity domácich už nepriniesli gólový efekt, a tak sa tento zápas skončil zaslúženým víťazstvom Bystranov.
Pred 160 divákmi rozhodoval Gálik.
Zostava Bystrého: Koncz - Kuchta, Jaro Gallo, Ján Gallo, Demjan, Dorkin, Lipták, Gonos, Lompart, Urban, Tomko. Striedali: Minčík, Hencel, Leng
Zostava Štítnika: Marcel Čipka - Jakub Rochl, Gunár, Kolesár, Prokšej, Ján Rochl, Adrián Krága, Milan Gallo, Orabinec, Bene, Eltschläger. Striedali: Dudáš, Adam Rochl.
ŽK: Prokšej, Krága, Gallo, Orabinec. Rozhodcovia: Gálik, Černický, DP: Džubák.
Miloš LENG

































Rožňavské Bystré – Štitnik 3:0 (2:0 ). Góly: Dorkin, Gonos, Urban. Zápas 18. kola I. triedy. 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a