V druhom polčase Bystrania pokračovali v nátlakovej hre, ktorá sa väčšinou odohrávala pred, alebo vo vnútri domácej 16-ky. Rusnyák a Minčík pokračovali v zahadzovaní šancí a začali sa k tomu pripájať aj ďalší hráči. V 68. minúte situáciu konečne ukľudnil zase Janko Urban ml., ktorý zblízka zakončoval po Rusnyákovej spätnej prihrávke. 0:2. Domáci v 75. minúte po ojedinelom protiútoku a štandartnej situácii dokonale využili svoju jedinú príležitosť v zápase a hlavičkou znížili na 1:2. Po tomto góle Brzotínčania očividne ožili, no ich kvality nestačili na hostí. V 85. minúte po ďalšom nájazde na brankára domácich, Čapó konečne skóroval. 1:3. Najkrajší gól v zápase padol však až v posledných sekundách, keď si na presný center nabehol Janko Urban ml. a hlavou nezadržateľne uzavrel skóre. 1:4.
Slušný zápas pred 40 divákmi rozhodoval Haviarik.
Zostava Rožňavského Bystrého: Máťaš - Valko, Fabián, Leng, Galata, Rusnyák, Čapó, J. Urban ml., Dorkin, Minčík, Tomko. Striedali: Bernáth, J. Urban st.
Miloš LENG
Fotografie: Peťo Ďurský
{gallery}futbal/2011/17{/gallery}
Pre nízky počet hráčov Nižnej Slanej sa zápas v Čoltove nedohral
Čoltovo - Nižná Slaná 5:0 - nedohrané. V predohrávke 2. kola jarnej časti II. triedy OM cestovali futbalisti Nižnej Slanej do Čoltova. Chýbalo však viacero hráčov, a tak základná zostava bola zatiaľ najslabšia. Nastúpiť mohol aj náhradný brankár hostí, tréner hostí sa rozhodol nezaradiť ho do útoku.
Domáci mali jasnú prevahu. Ujali vedenia sa po prihrávke cez päťku, keď domáci útočník už pohodlne do odkrytej časti brány skóroval. Druhý gól pridali po samostatnom nájazde, keď hosťujúca obrana prestala hrať, reklamovala ofsajd. Tretí gól padol z penalty po údajnom faule Krnáča na prenikajúceho útočníka domácich, Krnáč však zasiahol loptu. Dve strely domácich kryl Krnáč, podobne aj dva rohové kopy smerujúce na bránu. Pri štvrtom góle však zbytočne ďaleko vychádzal z brány, a tak ho domáci útočník prekonal. 4:0. Po dvadsiatich minútach odstúpil z hry Pitoňák. Z hostí ohrozil bránu domácich Hlaváč, jeho strelu domáci brankár kryl. Piaty gól domácich padol po samostatnom nájazde. Po polhodine hry sa zranil Ambróz a tak rozhodca ukončil zápas.
Zostava Nižnej Slanej: Krnáč - Ambróz, Hlaváč, Prónai, Karas (C) - M. Pitoňák, Jur. Junger, Ján Junger.
Rozhodoval M. Uharček, na čiarach boli J. Chomjak a J. Molnár.
Štefan Tomášik
Vydarený záver tohtoročného futbalu v Bohúňove
Bohúňovo – Jovice 4:1 (2:1). Posledný zápas v tomto roku sa domácim vydaril napriek tomu, že nastúpili bez 6 - 7 hráčov základnej zostavy. Medzi nimi boli takí, ktorí odišli za prácou do zahraničia, alebo sú zranení, či majú „zajačie“ úmysly. Robo Švajko a Jani Váradi strelili súperovi po dva góly. Aj keď sa Bohúňovo pripravovalo na obsadenie lepšieho umiestnenia v tabuľke, predsa sa po zápase zišli na posedení, aby porozmýšľali nielen o tomto zápase, ale aj o tom, čo ešte vylepšiť v budúcom roku, aby v tabuľke poskočili aspoň o jedno miesto. Držkový perkelt im bol pri tom dobrou pochúťkou. Futbalisti pripravujú na 4. decembra Mikulášsku zábavu, ktorá iste zlepší náladu po 17. kolách II. triedy okresu.Vítaní sú aj futbalisti z iných oddielov.
Skvelá bodka Drnavy za tohtoročnou časťou futbalovej sezóny v zápase s Kovstavom
DRNAVA - Kovstav 6:0 (1:0), góly: F. Kovács 3x, Petro, Mázik, Fabián. Zo 45 možných bodov 45, 89 strelených a len 14 inkasovaných gólov. Tak to sú najdôležitejšie štatistiky FK Drnavy - suverénneho lídra II. triedy OM po 17. kole futbalovej súťaže. Posledným súperom Drnavy v tomto kalendárnom roku bol Kovstav, predposledný tím tabuľky. Drnave nepasuje štýl Kovstavu a to sa potvrdilo už v auguste v prvom vzájomnom zápase, kde Drnava len horko ťažko premohla Kovstav na ich pôde 1:3. V domácom prostredí sa čakalo niečo viac, a i keď prvý polčas tomu nenasvedčoval nakoniec aj z tohto stretnutia si spravili domáci strelecký koncert. Rozhodoval Šofranko, na čiarach mu pomáhali A. Farkaš a Petro. Na zápas bolo zvedavých okolo 120 fanúšikov.
Drnava kontrolovala celý priebeh stretnutia, hostia sa pokúšali z brejkov, no najviac, čo vedeli dosiahnuť, boli rohové kopy a zopár striel z väčších vzdialeností. Drnava sa však ťažko presadzovala cez sformovanú obranu hostí. Ako prvý pohrozil Mázik, no jeho strela letela mimo. Skóre mohol otvoriť Emödi, no ten ešte aj 5 metrov od brány si chcel vylepšiť pozíciu a tak zakončenie mu vôbec nevyšlo, obrana mu zblokovala strelu. F. Kovács mal tiež zopár sľubných šancí, no v prvom polčase mu gól súdený nebol. Najlepší strelec súťaže Mázik potvrdil svoje kvality v 26.min po skvelej, tvrdej strele k tyči. 1:0. Na konci mohol zvýšiť stav Florián Kovács po vynikajúcej nahrávke Floriána Emödiho, no zoči voči brankárovi neuspel. Polčas 1:0 pre Drnavu.
Cez polčas Kovstav možno pomýšľal o nejakom zázraku, no ich sny Drnava za jednu minútu pochovala. Hneď v prvej minúte druhého polčasu sa Drnava dvakrát presadila. Najprv F. Kovács zacentroval pred prázdnu bránu Fabiánovi, a bolo 2:0. O 20 sekúnd neskôr sa zapísal na listinu strelcov aj samotný F. Kovács. Rozohrávku po druhom góle skvele napadol Florián Emödi, získal loptu pre svojho parťáka Floriána Kovácsa, a Floriánska spolupráca znamenala tretí gól. 3:0. Florián Kovács však bol ako odtrhnutý z reťaze. Za ďalších 10 minút skóroval ešte dvakrát. Najprv pohotovo zvýšil na 4:0 a piaty gól mu pripravil jeho mladší brat Ján Kovács, ktorý potiahol skvelú akciu a obslúžil tak brata 100-percentnou prihrávkou. Bodku za stretnutím dal Petro, keď z nemožného uhla prekvapil aj sám seba, že brankár pustil gól z takej nemožnej situácie. 6:0! Skvelá bodka za jesennou časťou sezóny!
Zostava Drnavy: Zakhar - Búlik, R. Kovács, Bukovič, J. Kovács – Emödi (80. Bernáth), Mázik, G. Petro (64. Slávkay), T. Petro - F. Kovács, Fabián (56. Görgei).
FCKošice_19
Ďalšie výsledky 17. kola:
Kečovo a Dedinky mali voľno. Gemerská Poloma B - Hrhov 0:1, Slavošovce - Pača 2:3 (1:1).
TABUĽKA II. TRIEDY VO FUTBALE PO 17. KOLE
|
1. |
Drnava |
15 |
15 |
0 |
0 |
89:14 |
45 |
|
2. |
Rožňavské Bystré |
15 |
10 |
1 |
4 |
48:29 |
31 |
|
3. |
Pača |
15 |
9 |
1 |
5 |
48:25 |
28 |
|
4. |
Hrhov |
15 |
9 |
0 |
6 |
56:33 |
27 |
|
5. |
Bohúňovo |
15 |
7 |
5 |
3 |
39:24 |
26 |
|
6. |
Čoltovo |
15 |
8 |
1 |
6 |
45:37 |
25 |
|
7. |
Slavošovce |
13 |
8 |
0 |
5 |
44:27 |
24 |
|
8. |
Dedinky |
13 |
6 |
3 |
4 |
28:37 |
21 |
|
9. |
Nižná Slaná |
14 |
6 |
0 |
8 |
35:47 |
18 |
|
10. |
Kečovo |
14 |
4 |
4 |
6 |
39:35 |
16 |
|
11. |
Ml. Brzotín |
13 |
4 |
0 |
9 |
34:52 |
12 |
|
12. |
Jovice |
15 |
3 |
2 |
10 |
28:66 |
11 |
|
13. |
Kovstav |
15 |
2 |
0 |
13 |
16:56 |
6 |
|
14. |
Gem. Poloma B |
14 |
1 |
1 |
12 |
12:78 |
4 |
{jcomments on}
































Mladosť Brzotín – Rožňavské Bystré 1:4 (0:1). Druhé jarné predkolo odohrali Bystrania za pekného a teplého novembrového počasia v Brzotíne v sobotu 13.11.2010. Bystrania mali čo Brzotínčanom vracať a konečný výsledok napokon dopadol ku ich spokojnosti. Aj keď výsledok vyzerá jednoznačný, zápas bol až do konca zápasu dramatický. Bystrania od začiatku zatlačili súpera do hlbokej defenzívy, no strelecky sa len veľmi ťažko presadzovali. Hlavne Minčíkovi môžu domáci ďakovať, že mu nebolo v sobotu súdené streliť gól. V prvej polhodine sa mu nepodarilo úspešne zakončiť niekoľko samostatných nájazdov na domáceho brankára. Až
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály.
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom.
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“.
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.