V druhom polčase Bystrania pokračovali v nátlakovej hre, ktorá sa väčšinou odohrávala pred, alebo vo vnútri domácej 16-ky. Rusnyák a Minčík pokračovali v zahadzovaní šancí a začali sa k tomu pripájať aj ďalší hráči. V 68. minúte situáciu konečne ukľudnil zase Janko Urban ml., ktorý zblízka zakončoval po Rusnyákovej spätnej prihrávke. 0:2. Domáci v 75. minúte po ojedinelom protiútoku a štandartnej situácii dokonale využili svoju jedinú príležitosť v zápase a hlavičkou znížili na 1:2. Po tomto góle Brzotínčania očividne ožili, no ich kvality nestačili na hostí. V 85. minúte po ďalšom nájazde na brankára domácich, Čapó konečne skóroval. 1:3. Najkrajší gól v zápase padol však až v posledných sekundách, keď si na presný center nabehol Janko Urban ml. a hlavou nezadržateľne uzavrel skóre. 1:4.
Slušný zápas pred 40 divákmi rozhodoval Haviarik.
Zostava Rožňavského Bystrého: Máťaš - Valko, Fabián, Leng, Galata, Rusnyák, Čapó, J. Urban ml., Dorkin, Minčík, Tomko. Striedali: Bernáth, J. Urban st.
Miloš LENG
Fotografie: Peťo Ďurský
{gallery}futbal/2011/17{/gallery}
Pre nízky počet hráčov Nižnej Slanej sa zápas v Čoltove nedohral
Čoltovo - Nižná Slaná 5:0 - nedohrané. V predohrávke 2. kola jarnej časti II. triedy OM cestovali futbalisti Nižnej Slanej do Čoltova. Chýbalo však viacero hráčov, a tak základná zostava bola zatiaľ najslabšia. Nastúpiť mohol aj náhradný brankár hostí, tréner hostí sa rozhodol nezaradiť ho do útoku.
Domáci mali jasnú prevahu. Ujali vedenia sa po prihrávke cez päťku, keď domáci útočník už pohodlne do odkrytej časti brány skóroval. Druhý gól pridali po samostatnom nájazde, keď hosťujúca obrana prestala hrať, reklamovala ofsajd. Tretí gól padol z penalty po údajnom faule Krnáča na prenikajúceho útočníka domácich, Krnáč však zasiahol loptu. Dve strely domácich kryl Krnáč, podobne aj dva rohové kopy smerujúce na bránu. Pri štvrtom góle však zbytočne ďaleko vychádzal z brány, a tak ho domáci útočník prekonal. 4:0. Po dvadsiatich minútach odstúpil z hry Pitoňák. Z hostí ohrozil bránu domácich Hlaváč, jeho strelu domáci brankár kryl. Piaty gól domácich padol po samostatnom nájazde. Po polhodine hry sa zranil Ambróz a tak rozhodca ukončil zápas.
Zostava Nižnej Slanej: Krnáč - Ambróz, Hlaváč, Prónai, Karas (C) - M. Pitoňák, Jur. Junger, Ján Junger.
Rozhodoval M. Uharček, na čiarach boli J. Chomjak a J. Molnár.
Štefan Tomášik
Vydarený záver tohtoročného futbalu v Bohúňove
Bohúňovo – Jovice 4:1 (2:1). Posledný zápas v tomto roku sa domácim vydaril napriek tomu, že nastúpili bez 6 - 7 hráčov základnej zostavy. Medzi nimi boli takí, ktorí odišli za prácou do zahraničia, alebo sú zranení, či majú „zajačie“ úmysly. Robo Švajko a Jani Váradi strelili súperovi po dva góly. Aj keď sa Bohúňovo pripravovalo na obsadenie lepšieho umiestnenia v tabuľke, predsa sa po zápase zišli na posedení, aby porozmýšľali nielen o tomto zápase, ale aj o tom, čo ešte vylepšiť v budúcom roku, aby v tabuľke poskočili aspoň o jedno miesto. Držkový perkelt im bol pri tom dobrou pochúťkou. Futbalisti pripravujú na 4. decembra Mikulášsku zábavu, ktorá iste zlepší náladu po 17. kolách II. triedy okresu.Vítaní sú aj futbalisti z iných oddielov.
Skvelá bodka Drnavy za tohtoročnou časťou futbalovej sezóny v zápase s Kovstavom
DRNAVA - Kovstav 6:0 (1:0), góly: F. Kovács 3x, Petro, Mázik, Fabián. Zo 45 možných bodov 45, 89 strelených a len 14 inkasovaných gólov. Tak to sú najdôležitejšie štatistiky FK Drnavy - suverénneho lídra II. triedy OM po 17. kole futbalovej súťaže. Posledným súperom Drnavy v tomto kalendárnom roku bol Kovstav, predposledný tím tabuľky. Drnave nepasuje štýl Kovstavu a to sa potvrdilo už v auguste v prvom vzájomnom zápase, kde Drnava len horko ťažko premohla Kovstav na ich pôde 1:3. V domácom prostredí sa čakalo niečo viac, a i keď prvý polčas tomu nenasvedčoval nakoniec aj z tohto stretnutia si spravili domáci strelecký koncert. Rozhodoval Šofranko, na čiarach mu pomáhali A. Farkaš a Petro. Na zápas bolo zvedavých okolo 120 fanúšikov.
Drnava kontrolovala celý priebeh stretnutia, hostia sa pokúšali z brejkov, no najviac, čo vedeli dosiahnuť, boli rohové kopy a zopár striel z väčších vzdialeností. Drnava sa však ťažko presadzovala cez sformovanú obranu hostí. Ako prvý pohrozil Mázik, no jeho strela letela mimo. Skóre mohol otvoriť Emödi, no ten ešte aj 5 metrov od brány si chcel vylepšiť pozíciu a tak zakončenie mu vôbec nevyšlo, obrana mu zblokovala strelu. F. Kovács mal tiež zopár sľubných šancí, no v prvom polčase mu gól súdený nebol. Najlepší strelec súťaže Mázik potvrdil svoje kvality v 26.min po skvelej, tvrdej strele k tyči. 1:0. Na konci mohol zvýšiť stav Florián Kovács po vynikajúcej nahrávke Floriána Emödiho, no zoči voči brankárovi neuspel. Polčas 1:0 pre Drnavu.
Cez polčas Kovstav možno pomýšľal o nejakom zázraku, no ich sny Drnava za jednu minútu pochovala. Hneď v prvej minúte druhého polčasu sa Drnava dvakrát presadila. Najprv F. Kovács zacentroval pred prázdnu bránu Fabiánovi, a bolo 2:0. O 20 sekúnd neskôr sa zapísal na listinu strelcov aj samotný F. Kovács. Rozohrávku po druhom góle skvele napadol Florián Emödi, získal loptu pre svojho parťáka Floriána Kovácsa, a Floriánska spolupráca znamenala tretí gól. 3:0. Florián Kovács však bol ako odtrhnutý z reťaze. Za ďalších 10 minút skóroval ešte dvakrát. Najprv pohotovo zvýšil na 4:0 a piaty gól mu pripravil jeho mladší brat Ján Kovács, ktorý potiahol skvelú akciu a obslúžil tak brata 100-percentnou prihrávkou. Bodku za stretnutím dal Petro, keď z nemožného uhla prekvapil aj sám seba, že brankár pustil gól z takej nemožnej situácie. 6:0! Skvelá bodka za jesennou časťou sezóny!
Zostava Drnavy: Zakhar - Búlik, R. Kovács, Bukovič, J. Kovács – Emödi (80. Bernáth), Mázik, G. Petro (64. Slávkay), T. Petro - F. Kovács, Fabián (56. Görgei).
FCKošice_19
Ďalšie výsledky 17. kola:
Kečovo a Dedinky mali voľno. Gemerská Poloma B - Hrhov 0:1, Slavošovce - Pača 2:3 (1:1).
TABUĽKA II. TRIEDY VO FUTBALE PO 17. KOLE
|
1. |
Drnava |
15 |
15 |
0 |
0 |
89:14 |
45 |
|
2. |
Rožňavské Bystré |
15 |
10 |
1 |
4 |
48:29 |
31 |
|
3. |
Pača |
15 |
9 |
1 |
5 |
48:25 |
28 |
|
4. |
Hrhov |
15 |
9 |
0 |
6 |
56:33 |
27 |
|
5. |
Bohúňovo |
15 |
7 |
5 |
3 |
39:24 |
26 |
|
6. |
Čoltovo |
15 |
8 |
1 |
6 |
45:37 |
25 |
|
7. |
Slavošovce |
13 |
8 |
0 |
5 |
44:27 |
24 |
|
8. |
Dedinky |
13 |
6 |
3 |
4 |
28:37 |
21 |
|
9. |
Nižná Slaná |
14 |
6 |
0 |
8 |
35:47 |
18 |
|
10. |
Kečovo |
14 |
4 |
4 |
6 |
39:35 |
16 |
|
11. |
Ml. Brzotín |
13 |
4 |
0 |
9 |
34:52 |
12 |
|
12. |
Jovice |
15 |
3 |
2 |
10 |
28:66 |
11 |
|
13. |
Kovstav |
15 |
2 |
0 |
13 |
16:56 |
6 |
|
14. |
Gem. Poloma B |
14 |
1 |
1 |
12 |
12:78 |
4 |
{jcomments on}




























Mladosť Brzotín – Rožňavské Bystré 1:4 (0:1). Druhé jarné predkolo odohrali Bystrania za pekného a teplého novembrového počasia v Brzotíne v sobotu 13.11.2010. Bystrania mali čo Brzotínčanom vracať a konečný výsledok napokon dopadol ku ich spokojnosti. Aj keď výsledok vyzerá jednoznačný, zápas bol až do konca zápasu dramatický. Bystrania od začiatku zatlačili súpera do hlbokej defenzívy, no strelecky sa len veľmi ťažko presadzovali. Hlavne Minčíkovi môžu domáci ďakovať, že mu nebolo v sobotu súdené streliť gól. V prvej polhodine sa mu nepodarilo úspešne zakončiť niekoľko samostatných nájazdov na domáceho brankára. Až
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937).
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo.
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník.
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.