Čoltovo – Gemerská Hôrka B 1:4 (0:3). Je to na šľaktrafenie. Klub robí všetko preto aby sa, aj keď v najnižšej súťaži, mužstvu venovala dostatočná starostlivosť a hral sa dobrý futbal. Pred pár dňami sme písali o Čoltove, že neprehralo v II. triede tri po sebe idúce zápasy a zrazu nastal nepríjemný zlom. Vydretá remíza s posledným Kečovom po svadobnej hostine a teraz v dohrávke 16. kola, keď futbalisti mali podať v derby zápase s rezervou Gemerskej Hôrke najlepší ihrisku iba deviati hráči. Namiesto ľahkého víťazstva so súperom, ľahko s ním prehrali. Funkcionárov i zdravé jadro mužstva najviac bolí najmä to, že chýbajúci hráči vraj v dni voľna podľahli tlaku manželiek a šli s nimi do prírody na výlet. A to v čase, keď mužstvu ŠTK povolila hrať zápasy dopoludnia, aby mali pre rodinu viacej času. Tí, čo hrali, podľa našich informácií vraj hrali dobre, až na využívanie šancí. V úvode zápasu šiel BAláž dvakrát sám na bránu a kopol vedľa. Potom Váradi nastrelil brankára hostí. Im stačil jeden útok, chyba domáceho brankára a namiesto 3:0 bolo odrazu 0:1. Darilo sa predovšetkým hosťom, ktorí využili všetko, na čo siahli. Pochvala od nich pre Čoltovo, že dobre hrali i oslabení je málo platná, keď body si vzali oni. V nedeľu ich čaká v Kunovej Teplici ťažký súper – Štítnik. Tam sa vraj ukáže pravá tvár čoltovského futbalu.
Výsledky II. triedy - dohrávky 16. kola:
Nižná SLaná - Plešivec 5:2, Čoltovo - Gem. Hôrka B 1:4, Krh. Dlhá Lúka - Pača 4:2, Ml. Brzotín - Kružná 0:0, Štítnik - Kečovo 10:0.
PRIEBEŽNÁ TABUĽKA II. TRIEDY PO 17. KOLÁCH
mg
{jcomments on}
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. 
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.