ihrisku iba deviati hráči. Namiesto ľahkého víťazstva so súperom, ľahko s ním prehrali. Funkcionárov i zdravé jadro mužstva najviac bolí najmä to, že chýbajúci hráči vraj v dni voľna podľahli tlaku manželiek a šli s nimi do prírody na výlet. A to v čase, keď mužstvu ŠTK povolila hrať zápasy dopoludnia, aby mali pre rodinu viacej času. Tí, čo hrali, podľa našich informácií vraj hrali dobre, až na využívanie šancí. V úvode zápasu šiel BAláž dvakrát sám na bránu a kopol vedľa. Potom Váradi nastrelil brankára hostí. Im stačil jeden útok, chyba domáceho brankára a namiesto 3:0 bolo odrazu 0:1. Darilo sa predovšetkým hosťom, ktorí využili všetko, na čo siahli. Pochvala od nich pre Čoltovo, že dobre hrali i oslabení je málo platná, keď body si vzali oni. V nedeľu ich čaká v Kunovej Teplici ťažký súper – Štítnik. Tam sa vraj ukáže pravá tvár čoltovského futbalu.
Výsledky II. triedy - dohrávky 16. kola:
Nižná SLaná - Plešivec 5:2, Čoltovo - Gem. Hôrka B 1:4, Krh. Dlhá Lúka - Pača 4:2, Ml. Brzotín - Kružná 0:0, Štítnik - Kečovo 10:0.
PRIEBEŽNÁ TABUĽKA II. TRIEDY PO 17. KOLÁCH

mg
{jcomments on}

































Čoltovo – Gemerská Hôrka B 1:4 (0:3). Je to na šľaktrafenie. Klub robí všetko preto aby sa, aj keď v najnižšej súťaži, mužstvu venovala dostatočná starostlivosť a hral sa dobrý futbal. Pred pár dňami sme písali o Čoltove, že neprehralo v II. triede tri po sebe idúce zápasy a zrazu nastal nepríjemný zlom. Vydretá remíza s posledným Kečovom po svadobnej hostine a teraz v dohrávke 16. kola, keď futbalisti mali podať v derby zápase s rezervou Gemerskej Hôrke najlepší 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a