zápase s Drnavou, v ktorom 7 minút pred koncom sme inkasovali z 11 –tky. Čo sa týka rozhodcov, tak za najlepšie výkony v stretnutiach Dediniek môžeme pochváliť pána Macka, ktorý vystupuje ako objektívny profesionál a k nemu by som priradil aj pána Repaského.
Doterajšie výsledky:
/1. kolo/ Dedinky - Rožň. Bystré 0:4
Popis: Syndróm Rožňavské Bystré sa vezie ďalej, k hosťom sa stále prikláňa šťastena a padá im dnu všetko do čoho na bránu Dediniek kopnú.
/2. kolo/ Dedinky – Vyšná Slaná 2:3
Popis: Tesný výsledok so silným súperom.
/3. kolo/ Štítnik - Dedinky 7:0
Popis: Vycestovalo 11 hráčov, zápas ovplyvnila aj červená karta, mužstvo rezignovalo.
/4. kolo/ Dedinky – Drnava preložené, Dedinky - Drnava 2:3 (2:1), dohrávka 4. kola.
Popis: Dohrávka z ostatnej nedele bola veľmi smolná, keď dobre rozohraný zápas sme prehrali po penalte 7 minút pred koncom.
/5. kolo/ Dlhá Ves - Dedinky - 3:0 kont.,
Popis: Nedostatočný počet hráčov nedovolil mužstvu vycestovať.
/6. kolo/ Dedinky - Bohúňovo 1:1
Popis: Vyrovnaný zápas s nešťastným koncom. Strata dôležitých bodov.
/7. kolo/ Honce – Dedinky 2:0
Popis: V Honciach sme mali hernú prevahu aj M. Putnockým v poli, druhý gól sme dostali v samom závere, keď sme hrali vabank.
/8. kolo/ Dedinky – Slavošovce 0:1
Popis: Súboj, ktorý sme mali zvládnuť v boji o záchranu, no podcenili sme súpera, hostia prišli v silnej zostave.
/9. kolo/ Jablonov n/T - Dedinky 3:1
Popis: Vyrovnaný duel. Paradoxom sú v Jablonove dobiehajúci hráči na 2.polčas, ktorí stále rozhodnú o víťazstve. Sám sa vždy čudujem, prečo takých kvalitných hráčov nasadzujú až v druhom polčase.
/10. kolo/ Dedinky - Hrhov 5:1.
Popis: V zápase nastúpil aj J.Chabada a hneď sa to odzrkadlilo na výsledku. Jeden z mála svetlých momentov v jesennej časti a zároveň jediné víťazstvo.
/11. kolo/ Vlachovo - Dedinky 4:1
Popis: Absolútne sme nezvládli 2.polčas. Po vyrovnanej prvej polovici prišli veľké hrúbky na krajoch obrany, ktoré domáci potrestali.
/12. kolo/ Dedinky - Rudná 3:4
Popis: Vynikajúci a dramatický zápas, ktorý poškodil najmä hlavný rozhodca svojimi verdiktmi. Dohrávali sme o 2 hráčov menej a Rudná s jedným vylúčeným, no aj napriek tomu sa až do konca zápasu líder obával o výsledok. V zápase sa kopali aj 3 jedenástky.
/13. kolo/ Krh. Dlhá Lúka - Dedinky 3:0 kont.,
Popis: Vždy je 7 hráčov málo. Doplatili sme na vylúčenia, žlté karty a zranenia so zápasu s Rudnou.
/14. kolo/ Rožň. Bystré - Dedinky 8:2
Popis: Ako som už písal, Dedinky majú smolu na Bystré. Do čoho kopli, to padlo dnu. Nepochopiteľné poľavenie za stavu 1:1. Za zmienku stojí aj likvidačný faul na S. Ogurčáka, ktorého nešetrne skopol domáci hráč do betónových schodov. Veľké emócie v závere uškodili futbalu.
Futbal I. trieda – strelci za Dedinky
7 gólov - M. Majerčák ml.
4 góly - T. Novák
3 góly - M. Šipula
2 góly – M. Franko
1 gól – P. Revay, R. Litecký
Ďakujeme za príkladnú dochádzku: Milan Ogurčák , Ivan Tököly ml., Ivan Tököly st., Jakub Andrej, Marcel Franko, Peter Revay, Stano Ogurčák, Ľuboš Grígel, Tomáš Novák, Mirko Majerčák ml., Matúš Šipula, Roman Sýkora.
Marcel Franko
TABUĽKA I. TRIEDY PO NEÚPLNEJ JESENNEJ ČASTI:
| 1. Rudná | 14 | 12 | 1 | 1 | 41:16 | 37 |
| 2. Krásnohorská Dlhá Lúka | 14 | 10 | 1 | 3 | 64:22 | 31 |
| 3. Vyšná Slaná | 14 | 9 | 2 | 3 | 46:23 | 29 |
| 4. Rožňavské Bystré | 14 | 8 | 3 | 3 | 35:18 | 27 |
| 5. Drnava | 13 | 8 | 2 | 3 | 42:26 | 26 |
| 6. Honce | 14 | 7 | 2 | 5 | 26:39 | 23 |
| 7. Jablonov n/T | 14 | 7 | 0 | 7 | 32:30 | 21 |
| 8. Dlhá Ves | 14 | 7 | 0 | 7 | 33:42 | 21 |
| 9. Bohúňovo | 14 | 6 | 2 | 6 | 30:27 | 20 |
| 10. Štítnik | 14 | 5 | 0 | 9 | 36:31 | 15 |
| 11. Slavošovce | 13 | 3 | 1 | 9 | 16:50 | 10 |
| 12. Vlachovo | 14 | 3 | 0 | 11 | 19:42 | 9 |
| 13. Hrhov | 14 | 2 | 2 | 10 | 23:48 | 8 |
| 14. Dedinky | 14 | 1 | 2 | 11 | 18:47 | 5 |































Mužstvo Dediniek vstúpilo do súťaže s cieľom udržať si účasť v I. triede a zachovať pod Geravami športové vyžitie pre svojich priaznivcov. Žiaľ, už v jarnej časti opustilo mužstvo viacero hráčov, čo sa prejavilo aj výsledkom domáceho turnaja. Do súťaže sa vstúpilo s kádrom, ktorý tvorilo 12-13 hráčov. Postupné zranenia, karty a ďalšie odchody oklieštili káder natoľko, že sa stávalo železnou pravidelnosťou „polátať“ mužstvo na zápas, či už doma alebo vonku. Mužstvo napriek tomu podávalo bojovné výkony, žiaľ psychika hráčov bola vo viacerých zápasoch nalomená. Za zmienku stojí fakt, že so silnými súpermi sme dokázali držať vyrovnaný boj a s mužstvami z konca tabuľky sme herne aj výsledkovo prepadávali. Mužstvu veľakrát chýbala istota v strede poľa a istota v zakončení. Citeľný je odchod najmä Matúša Poliaka, Jožka Chabadu a Marcela Putnockého. Na druhej strane sa v dobrom svetle prezentujú M. Majerčák ml., Matúš Šipula, či navrátilec T. Novák. V zime prebehne zhodnotenie a určí sa ďalšie smerovanie mužstva v súťaži. Kalich horkosti sme si vypili do dna aj v poslednom
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník.
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.