Druhý polčas mal, na rozdiel od prvého, iný priebeh. Hostia sa akoby uspokojili s výsledkom a hra bola v réžii domáceho mužstva. To si vytvorilo pár príležitostí: strela O. Jungera trafila len vlastného spoluhráča, strela M. Pitoňáka nenarobila problémy hosťujúcemu brankárovi. Na druhej strane hostia podnikli brejk, pri ktorom prihrávkami po šírke šestnástky „vyšachovali“ domácu obranu, hosťujúci útočník bol opäť sám pred domácim brankárom a zvýšil na hrozivých 0:3. Domáci nerezignovali, na ihrisko prišiel namiesto Müllera aj predseda klubu Ján Pitoňák. Po góle sa viac bojovalo v strede poľa, väčšiu prevahu mali domáci. Strela Cangára sa síce neujala, ale gól padol z inej situácie. Po nakopnutej lopte hosťujúci brankár loptu neodvrátil, hráč hostí ju odkopol k Leštachovi, ktorý aj z väčšej vzdialenosti presne namieril loptu do brány hostí. 1:3. Po tomto góle sa hralo medzi oboma šestnástkami, viac šancí mali hostia. Dvakrát sa im brejky nepodarilo premeniť, keď prvý im brankár chytil na druhýkrát a pri druhom strelu domáceho hráča kryl. K dispozícii mali aj dva priame kopy, ktoré však zahrali opäť do múru. Z viacerých rohových kopov si výraznejšiu šancu nevytvorili. Za domácich sa nepodarilo znížiť Valkovi, ktorého hlavičku brankár hostí kryl. Zápas ukončila nevydarená akcia akcia hostí.
Pred 30 divákmi, ktorých mali viac hostia rozhodoval Dušan Uhrín, asistovali mu Peter Repaský a Štefan Czakoi.
Bc. Štefan Tomášik
Marcel Franko komentár doplnil:
N. Slaná - Dedinky 1:3 (0:2) – góly za hostí: S. Ogurčák, Majerčák ml., T. Novák. Hostia sa ujali vedenia po kombinačnej hre 0:2. Hostia vsietili ešte dva góly, no pre ofsajd nemohli platiť. Dedinky nedovolili domácim dosať sa do vyloženej šance. Druhý polčas sa prejavilo uspokojenie so stavom a po 3 góle prestali hostia hrať aktívne. Gól Dedinčania dostali po nepresnej prihrávke Franka, ktorú zachytil domáci záložník a dlhým lobom nakopol loptu do odkrytej brány hostí. Hostia kontrolovali hru do konca stretnutia a po 4 vyložených šanciach v závere mohlo byť skóre oveľa vyššie, žiaľ po nedôraze útočníkov ostala sieť domácich nerozvlnená. Dedinky nastúpili v zostave: Horváth - Revaj, Tokoly, J. Ogurcak, Franko, Revay, Sykora, J. Chabada, S. Ogurčák, M. Majerčák ml., Novák. Striedal B. Revay.
Fotografie zo stretnutia tu:
http://www.facebook.com/
Výsledky II. triedy 9. kolo:
Rožňava "B" - Honce 6:0
Čoltovo - Kečovo 1:0
Jovice - Plešivec 3:2
Štítnik "B" - Rakovnica 1:0
Nižná Slaná - Dedinky 1:3
Pača - Ml. Brzotín 4:1
TABUĽKA II. TRIEDY PO 9. KOLE:
{jcomments on}































Nižná Slaná – Dedinky 1:3 (0:2). Gól domácich: Juraj Leštach. V 9. kole II. triedy OM privítala Nižná Slaná aktuálne tretí celok tabuľky - Dedinky. Domácim chýbalo zo základnej zostavy viacero hráčov, hlavne z defenzívy. Napokon sa zišli presne jedenásti, kým hostia mali aj hráča na striedanie. Prvýkrát prišla na zápas trojica rozhodcov, z ktorých hlavne hlavný arbiter Uhrín zvládol zápas bez výraznejšej chyby, kým Repaský nevidel ofsajd hosťujúceho hráča pri druhom góle.
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník.
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.