Tatran pred šestnástku, no strely ktoré prešli cez pozornú hosťujúcu obranu zväčša končili mimo priestoru troch žrdí. Z úvodného gólu sa radovali domáci hráči, po spornom momente, v 19. minúte, kedy rozhodca neodpískal dva fauly domácich, pričom hostia prestali hrať, čo využil Milko a poľahky otvoril skóre tohto stretnutia. Obraz hry sa po góle príliš nezmenil, domáci naďalej útočili, no hostia sa dokázali útokom úspešne brániť. Prvý polčas, ktorý prítomných divákov príliš nenadchol tak skončil výsledkom 1:0.
Druhý polčas priniesol podobný obraz hry. Polomčania si vypracovali viacero gólových šancí, no väčšinu z nich trestuhodne pozahadzovali. Dve strely však predsa len skončili v sieti gólmana Kelíška. Najskôr v 66. minúte poistil vedenie domácich strelou zo šestnástky kapitán Gallo a sedem minút pred koncom sa ten istý hráč nemýlil z penalty, ktorú hlavný rozhodca nariadil po faule na Mésznera. Zápas, ktorému chýbala iskra derby stretnutí a ktorý nespĺňal šiestoligové kritéria, tak skončil zaslúženou výhrou domácich v pomere 3:0.
Ivan Tokoly
Ostatné výsledky 22. kola VI. ligy: Turňa n/B - Ťahanovce 5:2, Geča - Gem. Hôrka 4:5, Dobšiná A - Malá Ida 4:2, Koš. N. Ves - Kokšov Bakša 4:2, Ďurkov - Budimír 6:0.
NEÚPLNÁ TABUĽKA VI. LIGY PO 22. KOLE:
1. Turňa nad Bodvou 21 12 4 5 46:30 40 7
2. Geča 73 20 10 4 6 54:32 34 4
3. Krásnohorské Podhradie 20 10 4 6 30:21 34 4
4. Gemerská Poloma 20 10 4 6 30:25 34 4
5. Malá Ida 21 10 3 8 34:28 33 3
6. Ďurkov 20 8 7 5 47:27 31 1
7. Ťahanovce 21 9 2 10 58:47 29 -4
8. Kokšov - Bakša 20 8 5 7 39:30 29 -1
9. Košická Nová Ves 20 8 5 7 34:31 29 -1
10. Gemerská Hôrka 20 7 6 7 30:31 27 -3
11. Tatran Betliar 20 7 5 8 34:36 26 -4
12. Dobšiná A 21 4 4 13 31:57 16 -14
13. Družstevník Budimír 20 2 1 17 17:89 7 -23
14. Vyšné Opátske B (odstúpené) 0 0 0 0 0 0
{jcomments on}

































TJ Gemerská Poloma - TJ Tatran Betliar 3:0 (1:0). Góly: 19' Boris Milko 1:0, 66' Miloš Gallo 2:0, 83' Miloš Gallo (z pok. kopu) 3:0. Žlté karty: 15' Matej Oravec (Betliar), 38' Rastislav Greško (Gemerská Poloma), 85' Ľubomír Árvay (Betliar). Pred približne 300 divákmi rozhodoval Marcel Maličký. 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a