Zápas začali obe mužstvá s nepresnosťami na kopačkách. Rencsok mohol hneď v 5. min. otvoriť skóre, no z ťažkej pozície už nevedel prelobovať Pavlínyiho, brankára hostí. Hostia hrali v strede polčasu nebezpečnejšie ako Drnavčania, mali aj nebezpečné protiútoky, no Zakhara vážnejšie nezamestnali. Mali možnosť zahrávať viacero štandartiek, no všetky leteli veľmi ďaleko od brány. Drnava ovládla poslednú desaťminutovku a padol aj prvý gól. Po Mázikovej štandartke sa presadil mladík J. Kovács. 1:0. Ten sa presadil aj vo včerajšom zápase za dorast. No dnes to bol výstavný kúsok, keď z voleja nechytateľne vypálil, Pavlínyi nedokázal ani zareagovať. Polčas 1:0.
Drnava zatlačila hostí aj v druhom polčase. Dlho sa nedokázali Drnavčania presadiť, no po 60. min. sa to začalo podobať zápasu z minulého týždňa s Bohúňova. Množstvo šancí, no nie a nie pridať druhý, upokojujúci gól. V 64. min prišiel kľúčový moment zápasu, keď hosťujúci obranca zastavil akciu Rencsoka len tak, že sa dotkol rukou lopty a nasledovala okamžite červená. Aj keď sa Dlhá Ves ešte snažila, nič už nedosiahli. Najprv ešte Mázik mieril len do tyče, ale v poslednej pätnásťminutovke domáci začali sypať góly.
Na 2:0 zvyšoval Rencsok, keď Orbán mu skvele prichystal streleckú parketu. O pár minút neskôr sa presadil gólovo aj Orbán, ktorý vsietil podobný gól, ako včera za dorast J. Kovács, tvrdou strelou k tyči. 3:0. A bodku za zápasom dal Mázik, ktorý vypálil neskutočnú ranu do šibenice, skvele chytajúci brankár Pavlínyi, opäť nemal žiadnu šancu. 4:0. Koniec.
Zostava Drnavy: Zakhar - Búlik, Bukovič, Krága, T. Petro, Mázik, R. Kovács, J. Kovács, Slávkay, Orbán, Rencsok. Striedali: Emödi, G. Petro a Bakoš.
Zostava Dlhej Vsi: Pavlínyi - Dusza, Segyo, Labina, Beke, Lőrincz, V. Ferdinand, P. Ferdinand, Blatník, Makkai, Zsóri. Striedali: Orel a Novák.
BD
{jcomments on}


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a