utorok, 06 september 2011 11:05
Domáci Jovičania, napriek prehre, ocenili hru i zaslúžené víťazstvo rezervy hostí zo Štítnika Doporučený
Napísal(a) Matúš Sopócy
Jovice - Štítnik "B" 0:3 (0:2). Jovičania prvýkrát v tomto ročníku II. triedy odohrali svoj domáci zápas a to v treťom kole proti rezerve Štítnika s cieľom uspieť a pripísať si 3 body. Na zápas sa prišlo pozrieť na jovické pomery dosť veľa divákov. Už od úvodu hostia hrýzli a snažili sa rýchlymi kontrami dostať k bráne domácich, ale k vážnejšiemu ohrozeniu brány nedošlo. Mohla prebiehať asi 20. - 25. minúta, kedy sa hosťujúci hráč uvoľnil v 16-tke a strelou po zemi otvoril skóre tohoto zápasu. O niečo neskôr na centrovanú loptu do 16-tky nešťastne nabehol Albert a hlavou prekonal domáceho brankára. Takže prvý polčas sa skončil výsledkom 0:2.
V druhom polčase si domáci vypracovali niekoľko šancí, ale dnes im asi nebolo súdené skórovať. Veľmi zaujímavá situácia nastala pri treťom góle hostí, kedy takmer všetci hráči v domnení, že sa jedná o ofsajd, prestali hrať, až na útočníka hostí, ktorý svoj samostatný nájazd pohodlne premenil 3:0. Domáci sa snažili dať aspoň čestný gól, ale ten stále neprichádzal aj vďaka dobre chytajúcemu brankárovi hostí. V posledných minútach, v snahe ešte zvrátiť výsledok, dochádzalo k prečísleniu obrany domácich, a tak hostia mali ešte minimálne tri tutovky, ale tentoraz sa vyznamenal aj domáci gólman. Hostia si toto víťazstvo plne zaslúžili, lebo počas celého zápasu boli rýchlejším a technickejším mužstvom. V nedeľu cestujú Jovičania do Nižnej Slanej a veria, že z vonka opäť zabodujú. R: Nemčko, DZ: Máté.
Matúš Sopócy
{jcomments on}
Zverejnené v
Futbal





























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a