Samozrejme, keď Drnava cestuje k papierovo slabším súperom IV. ligy skupiny Košicko-gemerskej, tak nastávajú problémy, že vycestujú bez zopár kľúčových hráčov. Teraz chýbali J. Kovács, Szöcs a brankár. Po 20. minútach sa zranil aj spomínaný N. Kovács a Drnava mala po zápase! Avšak nezačalo to až tak zle. V prvej desaťminútovke Drnava domácich nepustilla k ničomu. Veľký tlak hostí korunoval v 9. min. gólom kanonier Drnavy Šoltés. 0:1. Po góle sa však prebrali domáci a začali tlačiť. Typickým javom vonkajších zápasov sú extrémne slabí rozhodcovia, ktorí nadržiavajú domácim. V 15. min šliapol na loptu Sekeľ a rozhodca nariadil pokutový kop. Hrdinom okamihu sa však nestal domáci Zuskáč, ale zaskakujúci brankár Drnavy Emödi, ktorý zneškodnil aj druhú penaltu v tejto sezóne! Loptu vytlačil na roh a poukázal na to, že pozná recept ako chytať pokutové kopy. O pár minút sa však šťastena otočila. Po faule na N. Kovácsa rozhodca ukázal do druhého smeru na bránku hostí a bola z toho štandardka opäť pre Svinicu. Domáci kapitán Kover si postavil loptu a namieril do brvna. Emödi bol zrazu smutným hrdinom, keď ho odrazená lopta od brvna trafila do chrbta a bolo vyrovnané 1:1. V 20. min sa po menšom závare nešťastne zrazili až štyria hráči a už spomínaní dvaja museli opustiť ihrisko kvôli zraneniam. Hostia boli otrasení viac a po ďalšej spornej situácii sa domáci ujali vedenia. Avšak metrový ofsajd, ktorý predchádzal túto situáciu, videl každý okrem rozhodcu. 2:1. Žiaľ, Drnava bola opäť poškodená. Do polčasu sa ešte raz domáci presadili a stanovili tak polčasové skóre 3:1.
V druhom polčase sa vymenil Emödi s Vozárom a Drnava tak posilnila zálohu. Drnavčania viac kombinovali a zrazu pribúdali šance aj pred domácou bránou. Po jednej nevinnej akcii Šoltésa sa Drnava tešila z druhého gólu. 3:2. Domáci začali byť nervózni a pritvrdilo sa v hre. Drnava útočila, no gólu sa dočkali naopak domáci. Na roh si nabehol Sekeľ a bolo to 4:2. A aby toho nebolo dosť, domáci dostali aj druhú penaltu, ktorá bola tiež otázna a Vozár si už naň nesiahol a tak Ráši stanovil konečný výsledok 5:2.
Florian Emödi
{jcomments on}

































Svinica - DRNAVA 5:2 (3:1), góly: Emödi (vlastný gól), Zuskáč, Čekaňák, Sekeľ, Ráši - Šoltés 2. ŽK: Zuskáč, Ráši - Maliňák, P. Kovács, Gergely. Keď sa dorastenci Drnavy vyberú na zápas smerom na Michalovce, tak vždy sa vrátia s vážnym zranením. Ešte v auguste proti Bidovciam Emödimu skoro odkopli hlavu a tentoraz vo Svinici v 21. kole po zrážke hlavami skončil v nemocnici Norbert Kovács, stopér Drnavy. Tentoraz si to však odniesol aj domáci hráč a už po 20. minútach zápasu sanitka musela zasahovať, naštastie však k vážnejším zraneniam nedošlo, no obaja hráči dostali 6 stehov v oblasti obočia na pamiatku. Ešte šťastie, že už viackrát Drnava týmto smerom nemusí ísť hrať! A teraz
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-