nedeľa, 19 jún 2011 10:54
Drnavskí dorastenci skončili v V. futbalovej lige na skvelom piatom mieste Doporučený
Napísal(a) F. Emödi
DRNAVA - Jaklovce 1:0 (1:0), gól: Maliňák. Koniec náročnej sezóny! A túto úspešnú sezónu sa patrilo ukončiť takýmto nádherným víťazstvom. Pred zápasom 22. kola V. ligy dorastencov skupiny JZ však domáci mali malú dušičku, keďže opory J. Kovács a Čelovský sú na školských výletoch a bez nich sa len ťažko skladalo na dnes mužstvo. Našťastie však hráči, ako Bryndza či Koršinský, prišli napriek skorému ukončeniu svojej dorasteneckej kariéry na posledný zápas vypomôcť Drnave. Chalani opäť raz ukázali svoju silu, mentálnu i fyzickú a mužstvo z druhého miesta v tabuľke - Jaklovce vyprevadili najtesnejším víťazstvom 1:0. Zápas rozhodoval Gyenes, podal skvelý výkon.
Drnava v prvom polčase dovolila hneď na začiatku hosťom vystreliť na bránu a potom už celý polčas kraľovali. Zahadzovanie šancí začal Maliňák so Šoltésom. Ich strely mierili vysoko nad. Kapitán Emödi vďaka Bryndzovi, ktorý sa postavil do brány, mohol obsadiť svoje obľúbené miesto stredného založníka. Veľmi dobre si rozumie so Šoltésom a jeho uličky mierili práve na neho. Po jednej z nich sa domáci kanonier dostal aj k strele, ktorá zamierila za chrbát brankára, no konštrukcia brány bola proti. Blížil sa polčas a Drnava pokračovala v tlaku. Dobýjanie brány Jakloviec už nebavilo Maliňáka, a ten z tridsiatich metrov poslal nechytateľný projektil na bránu hostí a lopta sa od brvna dostala do brány. Bol to najkrajší moment a gól nielen zápasu, ale aj sezóny. 1:0. Do polčasu mal ešte Maliňák možnosť priameho kopu, ale ten mieril opäť nad. Polčas 1:0.
Drnava si chcela zabezpečiť svoje víťazstvo gólom, alebo gólmi, no zahadzovanie šancí pokračovalo ďalej. Hostia začali tiež kúsať, bolo to vďaka strate síl domácich, no do vyloženejšej šance sa nedostali. Po hodine hry mal možnosť kopať priamy kop Emödi, skvele našiel Šoltésa, ale ten zoči-voči brankárovi neuspel. Ďalším bol Koršinský, ktorý nenašiel medzeru ku bráne. Šoltés naďalej hrozil z kontier a jedna z nich takmer skončila v sieti. Po skvelej strele tretíkrát zvonila konštrukcia brány. Hostia ohrozovali Drnavu zo štandardiek, ale gólu sa už do konečného hvizdu nedočkali.
Drnava - Jaklovce 1:0! Koniec zápasu, koniec tejto nádhernej sezóny! Drnava vďaka víťazstvu sa posunula na 5.miesto a vďaka prehre Domaňoviec vo Valalikách 0:9 si už toto skvelé miesto aj udržali.
Ďakujeme všetkým, najmä trénerovi Bakosovi, pánovi Herczegovi a pánovi Búlikovi, ktorí pomáhali a starali o tento klub počas celej sezóny a tento pekný úspech patrí najmä im a samozrejme aj hráčom!!!
Zostava Drnavy: Bryndza - N. Kovács, Maliňák, Kardos, P. Kovács - Szöcs, Cseh, Emödi (C) – Herczeg (82. min. - Gergely), Koršinský (77.min. - Kis), Šoltés.
F. Emödi
Zverejnené v
Futbal
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. 
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.