Drnavskí dorastenci skončili v V. futbalovej lige na skvelom piatom mieste Doporučený
Napísal(a) F. Emödi
DRNAVA - Jaklovce 1:0 (1:0), gól: Maliňák. Koniec náročnej sezóny! A túto úspešnú sezónu sa patrilo ukončiť takýmto nádherným víťazstvom. Pred zápasom 22. kola V. ligy dorastencov skupiny JZ však domáci mali malú dušičku, keďže opory J. Kovács a Čelovský sú na školských výletoch a bez nich sa len ťažko skladalo na dnes mužstvo. Našťastie však hráči, ako Bryndza či Koršinský, prišli napriek skorému ukončeniu svojej dorasteneckej kariéry na posledný zápas vypomôcť Drnave. Chalani opäť raz ukázali svoju silu, mentálnu i fyzickú a mužstvo z druhého miesta v tabuľke - Jaklovce vyprevadili najtesnejším víťazstvom 1:0. Zápas rozhodoval Gyenes, podal skvelý výkon.
Drnava v prvom polčase dovolila hneď na začiatku hosťom vystreliť na bránu a potom už celý polčas kraľovali. Zahadzovanie šancí začal Maliňák so Šoltésom. Ich strely mierili vysoko nad. Kapitán Emödi vďaka Bryndzovi, ktorý sa postavil do brány, mohol obsadiť svoje obľúbené miesto stredného založníka. Veľmi dobre si rozumie so Šoltésom a jeho uličky mierili práve na neho. Po jednej z nich sa domáci kanonier dostal aj k strele, ktorá zamierila za chrbát brankára, no konštrukcia brány bola proti. Blížil sa polčas a Drnava pokračovala v tlaku. Dobýjanie brány Jakloviec už nebavilo Maliňáka, a ten z tridsiatich metrov poslal nechytateľný projektil na bránu hostí a lopta sa od brvna dostala do brány. Bol to najkrajší moment a gól nielen zápasu, ale aj sezóny. 1:0. Do polčasu mal ešte Maliňák možnosť priameho kopu, ale ten mieril opäť nad. Polčas 1:0.
Drnava si chcela zabezpečiť svoje víťazstvo gólom, alebo gólmi, no zahadzovanie šancí pokračovalo ďalej. Hostia začali tiež kúsať, bolo to vďaka strate síl domácich, no do vyloženejšej šance sa nedostali. Po hodine hry mal možnosť kopať priamy kop Emödi, skvele našiel Šoltésa, ale ten zoči-voči brankárovi neuspel. Ďalším bol Koršinský, ktorý nenašiel medzeru ku bráne. Šoltés naďalej hrozil z kontier a jedna z nich takmer skončila v sieti. Po skvelej strele tretíkrát zvonila konštrukcia brány. Hostia ohrozovali Drnavu zo štandardiek, ale gólu sa už do konečného hvizdu nedočkali.
Drnava - Jaklovce 1:0! Koniec zápasu, koniec tejto nádhernej sezóny! Drnava vďaka víťazstvu sa posunula na 5.miesto a vďaka prehre Domaňoviec vo Valalikách 0:9 si už toto skvelé miesto aj udržali.
Ďakujeme všetkým, najmä trénerovi Bakosovi, pánovi Herczegovi a pánovi Búlikovi, ktorí pomáhali a starali o tento klub počas celej sezóny a tento pekný úspech patrí najmä im a samozrejme aj hráčom!!!
Zostava Drnavy: Bryndza - N. Kovács, Maliňák, Kardos, P. Kovács - Szöcs, Cseh, Emödi (C) – Herczeg (82. min. - Gergely), Koršinský (77.min. - Kis), Šoltés.
F. Emödi
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
































__________________________________________________
noch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších piblikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
Študoval súkromne. Bol člen Uhorského parlamentu, člen riadiacej rady Uhorskej akadémie vied a predseda Uhorskej heraldickej a genealogickej spoločnosti. Okrem toho, že sám bol výtvarne činný, obrazy a umelecké predmety predovšetkým zbieral. Na hrade Krásna Hôrka sústredil historické zbierky svojho rodu a po roku 1872 ich sprístupnil verejnosti. Po svadbe s Františkou Hablavcovou (Hablawetz) podporoval chudobných, financoval školy, nemocnice, vytvoril štipendium pre mladých umelcov, založil dôchodkový fond pre zamestnancov andrášiovského veľkostatku a i. V r. 1904 dal vybudovať umelecky cenné secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, v r. 1909 sa zaslúžil o výstavba unikátnej secesnej galérie v Krásnohorskom Podhradí. Elektrina bola pri tej príležitosti zavedená do celej dediny na jeho náklady. Pochovaný je v mramorovom sarkofágu vedľa manželky v krásnohorskom mauzóleu. -MM-
V rokoch 1856 – 1858 študoval v Rožňave. Pôsobil v Liptovskom Mikuláši a zaslúžil sa o jeho kultúrny rozvoj, oživil a viedol Spevokol meštianskej besedy pod názvom Tatran. Komponoval najmä zborové skladby, upravoval a vydával slovenské národne piesne. Zostavil a vydal Venček slovenských národných piesní, Spevníček dvojhlasných slovenských piesní a i. Upravil evanjelické chorály, ktoré vyšli i tlačou v zborníku Zvony (1926). Venoval sa aj teórii hudby, je autorom publikácie Náuka o harmónii. -MM-
Študoval na univerzite v Prahe a Bratislave. Podieľal sa na budovaní Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde bol vedúcim viacerých katedier a aj jej dekanom. Zaoberal sa hlavne magnetickými vlastnosťami látok, zameriaval sa na štúdium premagnetizačných procesov v kovových feromagnetikách. Venoval sa aj didaktike fyziky. Napísal 51 vedeckých prác a 8 kníh, medziiným bol spoluautorom učebnice Fyzika v príkladoch a Základy fyziky. Veľa úsilia venoval práci v Jednote slovenských matematikov a fyzikov. Bol členom prvého ÚV Fyzikálnej olympiády. -MM-
Ľudovú školu navštevovala v Revúcej, meštiansku školu v Martine a učiteľský ústav v Banskej Bystrici a Prešove. Bola učiteľka v Krpeľanoch, Blatnici, na slovensko-chorvátskej škole v Starej Pazove, od r. 1919 opäť v Blatnici. Svoje povolanie chápala ako službu národu a realizovala ju okrem školy aj v oblasti literárnej, osvetovej a charitatívnej. Novely a básne uverejňovala v časopise Dennica. V memoárovej próze Rozpomienky z doby vojny priblížila osudy ľudí v Chorvátsku. Pre potreby školských besiedok a slávností napísala desiatky didakticky zameraných dialogizovaných scénok v próze alebo vo veršoch. Približovala v nich historické udalosti, cirkevné dejiny, osobnosti, vlastivedné poznatky, ale aj etické a spoločenské príncípy ľudského konania. Dbala na výchovu mladej generácie, sama vychovávala 5 dievčat, jej chovanicou po osirení bola i budúca poetka Maša Haľamová, účinkovala v mládežníckych spolkoch, starala sa o chorých a vojnou postihnutých občanov. -MM-
Do školy chodil vo Vyšnej Slanej, v Štítniku, študoval na gymnáziu v Kežmarku, Levoči, Debrecíne, medicínu vo Wittenbergu, Lipsku a Berlíne. Popri štúdiu sa venoval astronómii a skúmal vplyv vesmírnych telies na dojčiace matky. Po obdržaní lekárskeho titulu pracoval v Rožňave a v Štítniku, neskôr ako úradný lekár Liptovskej stolice v Liptovskom Mikuláši, od roku 1776 Malohontskej stolice v Rimavskej Sobote. Vo funkcii stoličného lekára položil základy verejného zdravotníctva v Liptove aj v Malohonte, vypracoval návrh na školenie pôrodných babíc. Zároveň bol aj úradným zverolekárom – fyzikusom, zaoberal sa potieraním zvieracích nákaz. Jeho legislatívne návody sa stali všeobecnou záväznou normou pre chovateľov hospodárskych zvierat na celom území bývalého Uhorska. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, vysokoškolské štúdiá absolvoval v Prešove, v Berlíne, Lipsku a v Prahe. Od roku 1925 pôsobil ako farár v Skalici, od r. 1938 prednášal cirkevné dejiny a literatúru na ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Orientoval sa na výskum slovenskej kultúrnej, literárnej a cirkevnej minulosti, osobitne sa zameral na skúmanie slovenskej evanjelickej hymnológie a vydal k týmto témam viacero diel. Vydal biografiu Juraja Tranovského, publikoval príspevky k životu Jána Chalupku, zozbieral a postaral sa o umiestnenie a usporiadanie Lichardovho archívu a z jeho iniciatívy bola postavená Danielovi G. Lichardovi v Skalici socha. Mnohými článkami a úvahami prispieval do kultúrnych a beletristických časopisov, viacerým z nich bol i redaktorom, prekladal z nemčiny. Venoval sa aj dejinám mesta Skalice, platné služby mu preukázal aj ako mestský kronikár.
Študoval v Dobšinej a na vojenskej škole v Levoči. Zúčastnil sa revolučných rokov 1848/49, potom odišiel do Francúzska a USA, kde si založil šermiarsku a jazdeckú školu. Pracoval aj ako tehliarsky robotník, zlatokop a pastier dobytka na Novom Zélande a v Austrálii. Po návrate do USA bojoval v občianskej vojne Juh proti Severu a dosiahol hodnosť majora, kandidoval na guvernéra štátu Missouri, neskoršie sa plne venoval veterinárnej medicíne, bol zakladateľ a riaditeľ veterinárneho ústavu v Kansas City (USA). Vydal niekoľko kníh, autobiografiu o svojich cestách a prispieval aj do odborných časopisov. V roku 1881 sa vrátil domov a žil u syna v Košiciach. -MM-
Študoval na gymnáziu v Čáslavi a na matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Prahe. Zaoberal sa teóriou meteorológie a praktickým využitím modelov pre predpoveď zrážok a oblačnosti, súvislosťami nedzi zmenami prízemného tlaku, výškou izobarickej plochy a hrúbkou relatívnej topografie, matematickými výpočtami vývoja počasia, modelom pre predpoveď počasia, výukovým systémom EDUMAP a pod. Spolupracoval s Českým hydrometeorologickým ústavom v Prahe, vyučoval ako docent na Katedre meteorológie a ochrany prostredia Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe a externe na UK v Bratislave. Publikoval najmä v časopise Meteorologické zprávy, vydal viaceré vysokoškolské skriptá a publikácie, aj ako spoluautor. -MM-