V 2. polčase už boli hostia bezzubí v útoku, no domáci, aj keď dobre rozvíjali svoje útoky, skórovať sa im veľmi nedarilo. V 52. min. prišiel na ihrisko Robi Szöcs a ten z prvého dotyku skóroval, loptu mu priťukol Emödi. 4:1. Tréner Bakoš siahol ešte ku dvom zmenám, na ihrisko prišli Jaroslav Soják a Štefan Rusnák. Prvý menovaný sa tiež zapísal na listinu strelcov. V 78. min. potiahol skvelú akciu Emödi, zacentroval na voľného Sojáka a ten nezaváhal v 100-%nej šanci. 5:1. Hostia už boli na kolenách. Spomenúť treba ešte chybný verdikt rozhodcu, ktorý mimochodom viedol zápas slušne, no Sojáka obral o druhý gól, keď chybne odpískal offsajdové postavenie. V poslednej minúte ešte Emödi predviedol akciu po čiare. Z možností nahrať, alebo ísť sám, si vybral to druhé a bola to chyba, lebo obranca ešte skočil na jeho fintu, no brankár už kryl jeho slabú strelu. Drnava predviedla slušný výkon, na kopacej technike treba ešte trocha popracovať, ale dôležité je, že domáci ostali v tabuľke v popredí a strácajú na lídra z Jakloviec už len 1 bod.
Zostava Drnavy: 22 - Dávid Vozár – 3 - Norbert Kovács, 14 - Robert Kardos, 5 - Peter Macko, 6 - Patrik Kovács – 9 - Jakub Čelovský, 4 - Florián Emödi (C), 8 - Tamás Cseh – 10 -Kilian Šoltés, 2 - Attila Görgei, 12 - Attila Herczeg. Striedali: 11 - Jaroslav Soják, 7 - Robi Szöcs, 15 - Štefan Rusnák.
HCKošice_19
ĎALŠIE VÝSLEDKY 8. KOLA:
Valaliky – Medzev, Jaklovce – Jasov 3:1, góly: Humeňanský Da., Humeňanský Do., Papcun - Žiga R. Drnava – V. Folkmar 5:1, góly: Görgei, Herczog, Šoltes, Čeľovský, Soják – Sole, V. Ida – Kechnec 0:8, góly: Fečo 3, Kababik, Berec, Zajac, Sinovický L., Renčík, Slovinky – Domaňovce 4:0, góly: Sčurks 3, Visvader, Rudňany – Helcmanovce.
TABUĽKA V. LIGY - DORAST - PO 8. KOLE
|
1. |
Jaklovce |
8 |
6 |
1 |
1 |
28:10 |
19 |
|
2. |
Jasov |
8 |
5 |
1 |
2 |
22:13 |
16 |
|
3. |
Drnava |
8 |
5 |
0 |
3 |
34:19 |
15 |
|
4. |
Domaňovce |
8 |
5 |
0 |
3 |
18:14 |
15 |
|
5. |
Kechnec |
8 |
4 |
2 |
2 |
31:15 |
14 |
|
6. |
Valaliky |
7 |
4 |
0 |
3 |
20:17 |
12 |
|
7. |
Slovinky |
8 |
4 |
0 |
4 |
15:26 |
12 |
|
8. |
Helcmanovce |
6 |
3 |
1 |
2 |
19:11 |
10 |
|
9. |
Rudňany |
7 |
2 |
0 |
5 |
22:17 |
6 |
|
10. |
Medzev |
6 |
1 |
1 |
3 |
7:16 |
4 |
|
11. |
V. Folkmar |
8 |
1 |
0 |
7 |
9:31 |
3 |
|
12. |
V. Ida |
8 |
1 |
0 |
7 |
10:53 |
3 |
{jcomments on}































DRNAVA – VEĽKÝ FOLKMÁR 5:1 (3:1). Góly: Attila Görgei, Attila Herczeg, Kilian Šoltés, Robi Szöcs, Jaroslav Soják – zápas v sobotu 9.10.2010 sledovalo asi 30 nadšencov. Favoritom súboja 8. kola V. ligy skupiny JZ dorastencov bola Drnava, ktorá sa pred 8. kolom nachádzala na 4. mieste tabuľky, ich súper až na predposlednom 11. mieste. Priebeh zápasu nebol od začiatku jednoznačný, domáci v úvode pôsobili ako po prebdenej noci. V strede prvého polčasu sa však prebrali a dotiahli zápas do víťazného konca.
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník.
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.