Do druhého polčasu nastúpilo úplne iné mužstvo Dediniek. Nepochopiteľne prestali hráči aktívne napádať a nevedeli si poriadne prihrať. Asi v 50. minúte vyšla domácim akcia, kde po skrumáži vsietili gól a znížili stav. To už Kečovčania vycítili šancu a prakticky celý druhý polčas "dusili" hosťujúcu obranu. Hrozili najmä prudkými centrovanými loptami do 16-tky z krajov ihriska. Do toho vstúpilo aj nepochopiteľné rozhodovanie arbitra. Prehliadal očividné fauly domácich, prerušoval hru v čase, keď sa hostia rútili 2x samostatne na bránku domácich. Držanie rúk, lakte do obličiek, strkanie do chrbta a šľapáky boli argumentované tým, že obe mužstva hrajú rovnako. Hostia stratili chuť a radosť z hry a viac komunikovali s rozhodcom ako sa venovali hre, veď každý máme svoje hranice trpezlivosti. Hrdinom zápasu sa jednoznačne stal brankár hostí M. Ogurčák, ktorý zneškodnil 3 vyložené šance domácich. V závere prišli Dedinky o vylúčeného kapitána Tokolyho, ktorého rozhodca posielal do Plešivca preliečiť si nervy. Úroveň niektorých rozhodcov fakt stojí za komentár. V závere ešte arbiter daroval Kečovčanom priamy kop po čistom zákroku zadáka hostí, ale ani to nepomohlo domácim vsietiť gól. Hostia ustáli 12-tich hráčov v poli a vybojovali si 3 body. Na záver môžeme konštatovať, že hoci druhý polčas hostí bol asi najslabší v tomto ročníku a z Kečova sa body ľahko nenosia, tentokrát však všetky body predsa len putujú na sever okresu!
M. Franko
{jcomments on}

































Kečovo - Dedinky 1:2 (0:2) - góly hostí T. Novák. Zostava Dedinky: M. Ogurčák - B. Revay, Sýkora, I. Tokoly ml., Franko - P. Revay, Putnocký, Poliak, Majerčák, Novák, I. Tokoly st. Letný podvečer si hráči Dediniek zapamätajú hlavne z 85.minúty zápasu, kedy výkon rozhodcu vyvrcholil nezmyselnou červenou kartou pre hosťujúceho kapitána, ktorý napomínal svojho spoluhráča, aby nekecal a sledoval hru! Ale pekne po poriadku.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a