Slavošovce – Rožňavské Bystré 6:2 (2:0). Bystrania na zápas 14. kola II. triedy vo futbale cestovali do Slavošoviec v pozmenenej zostave oproti minulému týždňu. Z obrany chýbali traja hráči, čo sa odzrkadlilo aj na výsledku. Úvodné minúty i tak patrili aktívnejším Bystranom. Mali častejšie loptu a dostávali sa do blízkosti domácej brány. Prišla však osudná päťminútovka od 15. do 20. minúty, keď dve hrubé chyby Valenta využili domáci na strelenie dvoch gólov. Tieto góly Bystranov pribrzdili v aktivite a domáci prebrali taktovku. Začali sa čoraz častejšie dostávať pred Máťašovu bránu. Ťažili hlavne z nepresných prihrávok Bystranov v strede poľa. Bystrania sa dostali do čistých šancí v prvom Začiatok druhého polčasu začali Slavošovce lepšie. Už v 50. minúte domáci krídelník obišiel po svojej pravej strane všetko, čo mu stálo v ceste a pohodlne zvýšil na 3:0. V 56. minúte zvýšili domáci na 4:0 strelou z priameho kopu. V 64. minúte sa dočkali aj Bystrania. Po rýchlej akcii Čapa a J. Urbana ml., J. Urban ml. znížil na 4:1. V 70. minúte Dorkin z priameho kopu nedal domácemu gólmanovi šancu. 4:2 Domáci sa začali obávať o výsledok, no v 79. minúte strelou pod brvno z hranice 16-ky poistili svoje vedenie na 5:2. V samom závere domácim ešte vyšla jedna akcia a uzavreli výsledok na 6:2.
Pred 30 divákmi rozhodoval Jonás.
Zostava Rožňavského Bystrého: Máťaš - Dorkin, Valent, Leng, J. Urban, Šály, J. Urban ml., Čapó, Rusnyák, Minčík, Bernát.
Miloš LENG
Foto: Peťo Ďurský
Hráči Mladosť Brzotín na ihrisko prichádzali postupne, lebo doma najprv oslavovali
Mladosť Brzotín - Gemerská Poloma „B“ 9:1 (3:0). Stretnutie 14. kola sa začalo v sobotu 23.10.2010 o 14.30 hod. nakoľko domáci hráči na ihrisko prichádzali postupne kvôli rodinnej oslave. Hostia tiež nastúpili len s desiatimi hráčmi. Hoci hráči domáceho mužstva hrali 35 min. v poli len siedmi, ale aj tak si vytvorili veľký tlak. Hostia za stavu 3:0 skorigovali skóre z pokutového kopu, ktorý premenil Maťo Zatroch. Góly za domácich: Vavrek 5, Lazok 2, Čopák a Polyak po jednom. Žltú kartu dostal hráč domáceho mužstva Mišanko za podrazenie v pokutovom území. Dobre rozhodoval Iglai. Asi 40 divákov odchádzalo spokojných. Delegátom zápasu bol
Ladislav Székely.
OSTATNÉ ZÁPASY II. TRIEDY 14. KOLO: Bohúňovo - Kečovo 2:2, Drnava - Hrhov 6:4, Dedinky - Pača 1:1 (1:0), Čoltovo - Jovice 3:2. Nižná Slaná a Kovstav mali voľno.
TABUĽKA II. TRIEDY PO 14. KOLE
|
1. |
Drnava |
12 |
12 |
0 |
0 |
72:14 |
36 |
|
2. |
Rožň. Bystré |
12 |
8 |
1 |
3 |
39:23 |
25 |
|
3. |
Bohúňovo |
12 |
6 |
5 |
1 |
34:16 |
23 |
|
4. |
Pača |
13 |
7 |
1 |
5 |
38:23 |
22 |
|
5. |
Dedinky |
12 |
6 |
2 |
4 |
26:34 |
20 |
|
6. |
Čoltovo |
12 |
6 |
1 |
5 |
34:30 |
19 |
|
7. |
Slavošovce |
10 |
6 |
0 |
4 |
31:23 |
18 |
|
8. |
Hrhov |
12 |
6 |
0 |
6 |
38:33 |
18 |
|
9. |
Nižná Slaná |
12 |
6 |
0 |
6 |
34:40 |
18 |
|
10. |
Ml. Brzotín |
11 |
4 |
0 |
7 |
33:34 |
12 |
|
11. |
Jovice |
12 |
3 |
2 |
7 |
27:52 |
11 |
|
12. |
Kečovo |
12 |
2 |
4 |
6 |
26:31 |
10 |
|
13. |
Kovstav |
12 |
2 |
0 |
10 |
15:37 |
6 |
|
14. |
Gem. Poloma B |
12 |
1 |
1 |
10 |
12:68 |
4 |
Poradie najlepších strelcov II. triedy do 13. kola:
18 gólov - M. Mázik (Drnava), 17 gólov - J. Urban ml. (Rožňavské Bystré), 15 gólov - Ľ. Gajdoš (Pača), 13 gólov - F. Kovács (Drnava), 10 gólov - J. Spišák (Jovice), 9 gólov - G. Zoller (Kečovo), R. Orbán (Drnava), M. Novák (Dedinky), 8 gólov - G. Veverica (Hrhov), P. Milko (Nižná Slaná), 7 gólov - D. Dunka (Hrhov), M. Dorkin (Bohúňovo), M. Fedorkovič (Drnava), Š. Cangár (Nižná Slaná), I. Széplaky (Čoltovo), 6 gólov - L. Grulyó (Hrhov), F. Čapó (Rožňavské Bystré), T. Lörinc (Kečovo), M. Balco (Slavošovce), P. Ičo (Drnava), M. Majerčák (Dedinky), atď.
(Podľa Korzára z 23.10.2010)
VÝSLEDKY ZÁPASOV I. TRIEDY - 12. KOLO: Dlhá Ves – Gem. Poloma 4:1 (4:0), góly: Blatník 2 (1 z
TABUĽKA I. TRIEDY PO 12. KOLE
|
1. |
Dobšiná |
12 |
9 |
1 |
2 |
39:11 |
28 |
|
2. |
Lipovník |
12 |
9 |
1 |
2 |
32:13 |
28 |
|
3. |
Kružná |
12 |
8 |
1 |
3 |
37:16 |
25 |
|
4. |
Rudná |
12 |
7 |
2 |
3 |
42:19 |
23 |
|
5. |
Krh. Dlhá Lúka |
12 |
6 |
2 |
4 |
28:20 |
20 |
|
6. |
Jablonov n/T |
12 |
5 |
2 |
5 |
24:24 |
17 |
|
7. |
Gem. Poloma |
11 |
5 |
2 |
4 |
17:22 |
17 |
|
8. |
Dlhá Ves |
12 |
5 |
1 |
6 |
27:26 |
16 |
|
9. |
Vyšná Slaná |
12 |
2 |
4 |
5 |
25:31 |
13 |
|
10. |
Betliar |
12 |
3 |
4 |
5 |
16:24 |
13 |
|
10. |
Plešivec |
12 |
4 |
1 |
7 |
15:34 |
13 |
|
12. |
Brzotín |
12 |
3 |
3 |
6 |
15:28 |
12 |
|
13. |
Honce |
11 |
2 |
0 |
9 |
11:34 |
6 |
|
14. |
Vlachovo |
12 |
2 |
0 |
10 |
13:38 |
6 |
ĎALŠIE KOLO FUTBALOVÝCH ZÁPASOV
II. TRIEDA - 15. KOLO- 31.10.2010 o 14.00 hod.: Gemerská Poloma "B" a Pača majú voľno. Kečovo - Ml. Brzotín, Hrhov - Bohúňovo, Rožňavské Bystré - Drnava, Jovice - Slavošovce, Kovstav - Čoltovo, Nižná Slaná - Dedinky.
I. TRIEDA - 13. kolo – 31.10.2010 o 14.00 hod.: Vyšná Slaná – Dlhá Ves, Betliar – Kružná, Jablonov n/T – Brzotín, Lipovník – Vlachovo, Krh. Dlhá Lúka – Rudná, Honce – Dobšiná, Gemerská Poloma – Plešivec.
{gallery}futbal/slavos/14{/gallery}
{jcomments on}
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.