Slavošovce – Rožňavské Bystré 6:2 (2:0). Bystrania na zápas 14. kola II. triedy vo futbale cestovali do Slavošoviec v pozmenenej zostave oproti minulému týždňu. Z obrany chýbali traja hráči, čo sa odzrkadlilo aj na výsledku. Úvodné minúty i tak patrili aktívnejším Bystranom. Mali častejšie loptu a dostávali sa do blízkosti domácej brány. Prišla však osudná päťminútovka od 15. do 20. minúty, keď dve hrubé chyby Valenta využili domáci na strelenie dvoch gólov. Tieto góly Bystranov pribrzdili v aktivite a domáci prebrali taktovku. Začali sa čoraz častejšie dostávať pred Máťašovu bránu. Ťažili hlavne z nepresných prihrávok Bystranov v strede poľa. Bystrania sa dostali do čistých šancí v prvom Začiatok druhého polčasu začali Slavošovce lepšie. Už v 50. minúte domáci krídelník obišiel po svojej pravej strane všetko, čo mu stálo v ceste a pohodlne zvýšil na 3:0. V 56. minúte zvýšili domáci na 4:0 strelou z priameho kopu. V 64. minúte sa dočkali aj Bystrania. Po rýchlej akcii Čapa a J. Urbana ml., J. Urban ml. znížil na 4:1. V 70. minúte Dorkin z priameho kopu nedal domácemu gólmanovi šancu. 4:2 Domáci sa začali obávať o výsledok, no v 79. minúte strelou pod brvno z hranice 16-ky poistili svoje vedenie na 5:2. V samom závere domácim ešte vyšla jedna akcia a uzavreli výsledok na 6:2.
Pred 30 divákmi rozhodoval Jonás.
Zostava Rožňavského Bystrého: Máťaš - Dorkin, Valent, Leng, J. Urban, Šály, J. Urban ml., Čapó, Rusnyák, Minčík, Bernát.
Miloš LENG
Foto: Peťo Ďurský
Hráči Mladosť Brzotín na ihrisko prichádzali postupne, lebo doma najprv oslavovali
Mladosť Brzotín - Gemerská Poloma „B“ 9:1 (3:0). Stretnutie 14. kola sa začalo v sobotu 23.10.2010 o 14.30 hod. nakoľko domáci hráči na ihrisko prichádzali postupne kvôli rodinnej oslave. Hostia tiež nastúpili len s desiatimi hráčmi. Hoci hráči domáceho mužstva hrali 35 min. v poli len siedmi, ale aj tak si vytvorili veľký tlak. Hostia za stavu 3:0 skorigovali skóre z pokutového kopu, ktorý premenil Maťo Zatroch. Góly za domácich: Vavrek 5, Lazok 2, Čopák a Polyak po jednom. Žltú kartu dostal hráč domáceho mužstva Mišanko za podrazenie v pokutovom území. Dobre rozhodoval Iglai. Asi 40 divákov odchádzalo spokojných. Delegátom zápasu bol
Ladislav Székely.
OSTATNÉ ZÁPASY II. TRIEDY 14. KOLO: Bohúňovo - Kečovo 2:2, Drnava - Hrhov 6:4, Dedinky - Pača 1:1 (1:0), Čoltovo - Jovice 3:2. Nižná Slaná a Kovstav mali voľno.
TABUĽKA II. TRIEDY PO 14. KOLE
|
1. |
Drnava |
12 |
12 |
0 |
0 |
72:14 |
36 |
|
2. |
Rožň. Bystré |
12 |
8 |
1 |
3 |
39:23 |
25 |
|
3. |
Bohúňovo |
12 |
6 |
5 |
1 |
34:16 |
23 |
|
4. |
Pača |
13 |
7 |
1 |
5 |
38:23 |
22 |
|
5. |
Dedinky |
12 |
6 |
2 |
4 |
26:34 |
20 |
|
6. |
Čoltovo |
12 |
6 |
1 |
5 |
34:30 |
19 |
|
7. |
Slavošovce |
10 |
6 |
0 |
4 |
31:23 |
18 |
|
8. |
Hrhov |
12 |
6 |
0 |
6 |
38:33 |
18 |
|
9. |
Nižná Slaná |
12 |
6 |
0 |
6 |
34:40 |
18 |
|
10. |
Ml. Brzotín |
11 |
4 |
0 |
7 |
33:34 |
12 |
|
11. |
Jovice |
12 |
3 |
2 |
7 |
27:52 |
11 |
|
12. |
Kečovo |
12 |
2 |
4 |
6 |
26:31 |
10 |
|
13. |
Kovstav |
12 |
2 |
0 |
10 |
15:37 |
6 |
|
14. |
Gem. Poloma B |
12 |
1 |
1 |
10 |
12:68 |
4 |
Poradie najlepších strelcov II. triedy do 13. kola:
18 gólov - M. Mázik (Drnava), 17 gólov - J. Urban ml. (Rožňavské Bystré), 15 gólov - Ľ. Gajdoš (Pača), 13 gólov - F. Kovács (Drnava), 10 gólov - J. Spišák (Jovice), 9 gólov - G. Zoller (Kečovo), R. Orbán (Drnava), M. Novák (Dedinky), 8 gólov - G. Veverica (Hrhov), P. Milko (Nižná Slaná), 7 gólov - D. Dunka (Hrhov), M. Dorkin (Bohúňovo), M. Fedorkovič (Drnava), Š. Cangár (Nižná Slaná), I. Széplaky (Čoltovo), 6 gólov - L. Grulyó (Hrhov), F. Čapó (Rožňavské Bystré), T. Lörinc (Kečovo), M. Balco (Slavošovce), P. Ičo (Drnava), M. Majerčák (Dedinky), atď.
(Podľa Korzára z 23.10.2010)
VÝSLEDKY ZÁPASOV I. TRIEDY - 12. KOLO: Dlhá Ves – Gem. Poloma 4:1 (4:0), góly: Blatník 2 (1 z
TABUĽKA I. TRIEDY PO 12. KOLE
|
1. |
Dobšiná |
12 |
9 |
1 |
2 |
39:11 |
28 |
|
2. |
Lipovník |
12 |
9 |
1 |
2 |
32:13 |
28 |
|
3. |
Kružná |
12 |
8 |
1 |
3 |
37:16 |
25 |
|
4. |
Rudná |
12 |
7 |
2 |
3 |
42:19 |
23 |
|
5. |
Krh. Dlhá Lúka |
12 |
6 |
2 |
4 |
28:20 |
20 |
|
6. |
Jablonov n/T |
12 |
5 |
2 |
5 |
24:24 |
17 |
|
7. |
Gem. Poloma |
11 |
5 |
2 |
4 |
17:22 |
17 |
|
8. |
Dlhá Ves |
12 |
5 |
1 |
6 |
27:26 |
16 |
|
9. |
Vyšná Slaná |
12 |
2 |
4 |
5 |
25:31 |
13 |
|
10. |
Betliar |
12 |
3 |
4 |
5 |
16:24 |
13 |
|
10. |
Plešivec |
12 |
4 |
1 |
7 |
15:34 |
13 |
|
12. |
Brzotín |
12 |
3 |
3 |
6 |
15:28 |
12 |
|
13. |
Honce |
11 |
2 |
0 |
9 |
11:34 |
6 |
|
14. |
Vlachovo |
12 |
2 |
0 |
10 |
13:38 |
6 |
ĎALŠIE KOLO FUTBALOVÝCH ZÁPASOV
II. TRIEDA - 15. KOLO- 31.10.2010 o 14.00 hod.: Gemerská Poloma "B" a Pača majú voľno. Kečovo - Ml. Brzotín, Hrhov - Bohúňovo, Rožňavské Bystré - Drnava, Jovice - Slavošovce, Kovstav - Čoltovo, Nižná Slaná - Dedinky.
I. TRIEDA - 13. kolo – 31.10.2010 o 14.00 hod.: Vyšná Slaná – Dlhá Ves, Betliar – Kružná, Jablonov n/T – Brzotín, Lipovník – Vlachovo, Krh. Dlhá Lúka – Rudná, Honce – Dobšiná, Gemerská Poloma – Plešivec.
{gallery}futbal/slavos/14{/gallery}
{jcomments on}
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).