Začiatok druhého polčasu začali Slavošovce lepšie. Už v 50. minúte domáci krídelník obišiel po svojej pravej strane všetko, čo mu stálo v ceste a pohodlne zvýšil na 3:0. V 56. minúte zvýšili domáci na 4:0 strelou z priameho kopu. V 64. minúte sa dočkali aj Bystrania. Po rýchlej akcii Čapa a J. Urbana ml., J. Urban ml. znížil na 4:1. V 70. minúte Dorkin z priameho kopu nedal domácemu gólmanovi šancu. 4:2 Domáci sa začali obávať o výsledok, no v 79. minúte strelou pod brvno z hranice 16-ky poistili svoje vedenie na 5:2. V samom závere domácim ešte vyšla jedna akcia a uzavreli výsledok na 6:2.
Pred 30 divákmi rozhodoval Jonás.
Zostava Rožňavského Bystrého: Máťaš - Dorkin, Valent, Leng, J. Urban, Šály, J. Urban ml., Čapó, Rusnyák, Minčík, Bernát.
Miloš LENG
Foto: Peťo Ďurský
Hráči Mladosť Brzotín na ihrisko prichádzali postupne, lebo doma najprv oslavovali
Mladosť Brzotín - Gemerská Poloma „B“ 9:1 (3:0). Stretnutie 14. kola sa začalo v sobotu 23.10.2010 o 14.30 hod. nakoľko domáci hráči na ihrisko prichádzali postupne kvôli rodinnej oslave. Hostia tiež nastúpili len s desiatimi hráčmi. Hoci hráči domáceho mužstva hrali 35 min. v poli len siedmi, ale aj tak si vytvorili veľký tlak. Hostia za stavu 3:0 skorigovali skóre z pokutového kopu, ktorý premenil Maťo Zatroch. Góly za domácich: Vavrek 5, Lazok 2, Čopák a Polyak po jednom. Žltú kartu dostal hráč domáceho mužstva Mišanko za podrazenie v pokutovom území. Dobre rozhodoval Iglai. Asi 40 divákov odchádzalo spokojných. Delegátom zápasu bol
Ladislav Székely.
OSTATNÉ ZÁPASY II. TRIEDY 14. KOLO: Bohúňovo - Kečovo 2:2, Drnava - Hrhov 6:4, Dedinky - Pača 1:1 (1:0), Čoltovo - Jovice 3:2. Nižná Slaná a Kovstav mali voľno.
TABUĽKA II. TRIEDY PO 14. KOLE
|
1. |
Drnava |
12 |
12 |
0 |
0 |
72:14 |
36 |
|
2. |
Rožň. Bystré |
12 |
8 |
1 |
3 |
39:23 |
25 |
|
3. |
Bohúňovo |
12 |
6 |
5 |
1 |
34:16 |
23 |
|
4. |
Pača |
13 |
7 |
1 |
5 |
38:23 |
22 |
|
5. |
Dedinky |
12 |
6 |
2 |
4 |
26:34 |
20 |
|
6. |
Čoltovo |
12 |
6 |
1 |
5 |
34:30 |
19 |
|
7. |
Slavošovce |
10 |
6 |
0 |
4 |
31:23 |
18 |
|
8. |
Hrhov |
12 |
6 |
0 |
6 |
38:33 |
18 |
|
9. |
Nižná Slaná |
12 |
6 |
0 |
6 |
34:40 |
18 |
|
10. |
Ml. Brzotín |
11 |
4 |
0 |
7 |
33:34 |
12 |
|
11. |
Jovice |
12 |
3 |
2 |
7 |
27:52 |
11 |
|
12. |
Kečovo |
12 |
2 |
4 |
6 |
26:31 |
10 |
|
13. |
Kovstav |
12 |
2 |
0 |
10 |
15:37 |
6 |
|
14. |
Gem. Poloma B |
12 |
1 |
1 |
10 |
12:68 |
4 |
Poradie najlepších strelcov II. triedy do 13. kola:
18 gólov - M. Mázik (Drnava), 17 gólov - J. Urban ml. (Rožňavské Bystré), 15 gólov - Ľ. Gajdoš (Pača), 13 gólov - F. Kovács (Drnava), 10 gólov - J. Spišák (Jovice), 9 gólov - G. Zoller (Kečovo), R. Orbán (Drnava), M. Novák (Dedinky), 8 gólov - G. Veverica (Hrhov), P. Milko (Nižná Slaná), 7 gólov - D. Dunka (Hrhov), M. Dorkin (Bohúňovo), M. Fedorkovič (Drnava), Š. Cangár (Nižná Slaná), I. Széplaky (Čoltovo), 6 gólov - L. Grulyó (Hrhov), F. Čapó (Rožňavské Bystré), T. Lörinc (Kečovo), M. Balco (Slavošovce), P. Ičo (Drnava), M. Majerčák (Dedinky), atď.
(Podľa Korzára z 23.10.2010)
VÝSLEDKY ZÁPASOV I. TRIEDY - 12. KOLO: Dlhá Ves – Gem. Poloma 4:1 (4:0), góly: Blatník 2 (1 z
TABUĽKA I. TRIEDY PO 12. KOLE
|
1. |
Dobšiná |
12 |
9 |
1 |
2 |
39:11 |
28 |
|
2. |
Lipovník |
12 |
9 |
1 |
2 |
32:13 |
28 |
|
3. |
Kružná |
12 |
8 |
1 |
3 |
37:16 |
25 |
|
4. |
Rudná |
12 |
7 |
2 |
3 |
42:19 |
23 |
|
5. |
Krh. Dlhá Lúka |
12 |
6 |
2 |
4 |
28:20 |
20 |
|
6. |
Jablonov n/T |
12 |
5 |
2 |
5 |
24:24 |
17 |
|
7. |
Gem. Poloma |
11 |
5 |
2 |
4 |
17:22 |
17 |
|
8. |
Dlhá Ves |
12 |
5 |
1 |
6 |
27:26 |
16 |
|
9. |
Vyšná Slaná |
12 |
2 |
4 |
5 |
25:31 |
13 |
|
10. |
Betliar |
12 |
3 |
4 |
5 |
16:24 |
13 |
|
10. |
Plešivec |
12 |
4 |
1 |
7 |
15:34 |
13 |
|
12. |
Brzotín |
12 |
3 |
3 |
6 |
15:28 |
12 |
|
13. |
Honce |
11 |
2 |
0 |
9 |
11:34 |
6 |
|
14. |
Vlachovo |
12 |
2 |
0 |
10 |
13:38 |
6 |
ĎALŠIE KOLO FUTBALOVÝCH ZÁPASOV
II. TRIEDA - 15. KOLO- 31.10.2010 o 14.00 hod.: Gemerská Poloma "B" a Pača majú voľno. Kečovo - Ml. Brzotín, Hrhov - Bohúňovo, Rožňavské Bystré - Drnava, Jovice - Slavošovce, Kovstav - Čoltovo, Nižná Slaná - Dedinky.
I. TRIEDA - 13. kolo – 31.10.2010 o 14.00 hod.: Vyšná Slaná – Dlhá Ves, Betliar – Kružná, Jablonov n/T – Brzotín, Lipovník – Vlachovo, Krh. Dlhá Lúka – Rudná, Honce – Dobšiná, Gemerská Poloma – Plešivec.
{gallery}futbal/slavos/14{/gallery}
{jcomments on}

































Slavošovce – Rožňavské Bystré 6:2 (2:0). Bystrania na zápas 14. kola II. triedy vo futbale cestovali do Slavošoviec v pozmenenej zostave oproti minulému týždňu. Z obrany chýbali traja hráči, čo sa odzrkadlilo aj na výsledku. Úvodné minúty i tak patrili aktívnejším Bystranom. Mali častejšie loptu a dostávali sa do blízkosti domácej brány. Prišla však osudná päťminútovka od 15. do 20. minúty, keď dve hrubé chyby Valenta využili domáci na strelenie dvoch gólov. Tieto góly Bystranov pribrzdili v aktivite a domáci prebrali taktovku. Začali sa čoraz častejšie dostávať pred Máťašovu bránu. Ťažili hlavne z nepresných prihrávok Bystranov v strede poľa. Bystrania sa dostali do čistých šancí v prvom
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-