Spomedzi tých, ktorí pravidelne navštevujú futbalové zápasy na hornom Gemeri je aj pán Ladislav Székely z Rožňavy. Známy je aj ako autor príspevkov z turistiky, ale i futbalu. Aj tentoraz si vybral spomínaný zápas v snahe, že uvidí pekný technický futbal. Zo zápasu poslal okrem svojho pohľadu na zápas napísaný písomne aj niekoľko fotografií s výstižnými textami. Jeho názor na stretnutie, ktoré sa skončilo výsledkom 5:1 je takýto: "Hostia pricestovali bez svojich štyroch hráčov, ktorí boli kostrou mužstva. Aj to sa podpísalo na ich hre, ktorá bola nevýrazná. Aj preto hostia v prvom polčase vobec neohrozili domáceho gólmana. Naopak, domáci využili dokonale priamy kop, z ktorého Bodnár v 25. minúte nádhernou strelou prekonal hosťujúceho brankára. Tento gól bol aj posledným v prvom polčase, a tak sa do šatní hostia pobrali s jednogólovým mankom. V druhom polčase domáci Čižmár z pokutového kopu zvýšil na 2:0 a následne Minčík zo skrumáže znížil na 2:1. Po vylúčení hráča hostí domáci ovládli hru a aj dominovali. Góly za domácich: Anna 2x, Bodnár, Albert a Čižmár, za hostí Minčík. Brankár hostí Koncz niekoľkokrát čaroval. Rohodca Šalamon udelil 2 žlté karty domácim a 2 žlté karty hosťom a po druhom polčaseaj červenú. Pred veľmi peknou diváckou kulisou (cca 200 divákov) rozhodoval Šalamon." K svojmu komentáru pridal aj niekoľko fotografií. Tak si ich ešte pozrite.
FOTOGRAFIE LADISLAVA SZÉKELYA Z DLHOLÚCKEHO FUTBALU
{gallery}futbal/2012/19{/gallery}
{jcomments on}

































Futbalový zápas 19. kola I. triedy medzi Krásnohorskou Dlhou Lúkou a Rožňavským Bystrým prilákal na naše pomery nebývalý počet divákov. Odhadovalo sa ich asi 200. Vedúce mužstvo tabuľky podáva najlepšie výkony spomedzi ostatných účastníkov a pomerne slušné výkony podávajú aj hostia. Zrejme nebol problém pre viacerých fanúšikov futbalu aj z okolia vybrať si na nedeľu zaujímavý zápas. Prvá časť zápasu tomu aj nasvedčovala, mužstvá predvádzali vyrovnaný súboj a nebyť dvoch žltých kariet najstaršieho z Urbanovcov, takým mohol byť zápas až do posledného hvizdu rozhodcu. Preto môžu hostia len ľutovať, že nenastúpili 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a