Orientačný beh ako lesný šport sa chce dostať do povedomia čo najširšej verejnosti. Aj z tohto dôvodu zaradili organizátori do programu podujatia preteky v orientačnom šprinte priamo v centre Rožňavy v piatok 29.7. v podvečerných hodinách. Cieľ a štart (16:30) tejto etapy bude priamo na námestí, trate budú viesť priľahlými uličkami, parkom a krajom sídliska.
Tretia a štvrtá etapa sa uskutočnia opäť v lesnatých priestoroch Silickej planiny - na Soroške.
V súčasnosti je na štart prihlásených viac ako 700 pretekárov, organizátori očakávajú, že konečný počet štartujúcich by sa mohol priblížiť až k 800.

Dôvodom takejto vysokej účasti sú predovšetkým jedinečné terény Slovenského krasu a mnohé prírodné, či kultúrne krásy regiónu. Na štarte sa okrem výkonnostných a rekreačných vyznavačov tohto športu objaví aj niekoľko špičkových pretekárov, reprezentantov Slovenska, alebo iných krajín. V prípade záujmu vyskúšať si tento šport, môžu sa záujemcovia prihlásiť na jednoduchú náborovú trať, či počas pretekov v Rožňave, alebo v hociktorý deň na Silickej planine.
Program podujatia:
27. júl – tréning – Soroška
28. júl – 1. etapa – Silica - Ľadnica, štart od 9:30
29. júl – 2. etapa – Rožňava, námestie, štart od 16:30
30. júl – 3. etapa – Soroška, štart od 9:30
31. júl – 4. etapa – Soroška, štart od 9:30
Jozef Pollák
predseda klubu OB ATU Košice a riaditeľ pretekov
{jcomments on}

































V závere júla sa Rožňava a okolie bude hemžiť orientačnými bežcami z celej Európy. V dňoch 27. - 31. júla (streda - nedeľa) sa v terénoch Silickej planiny a taktiež priamo v centre Rožňavy uskutočnia 4-dňové medzinárodné preteky v orientačnom behu – Pohár Slovenského krasu 2011. Súčasťou podujatia je aj organizácia 49. ročníka Pohára rektora TU Košice. Toto významné masové podujatie organizuje v terénoch Slovenského krasu už tradične klub orientačného behu Akademik TU Košice.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a