prestávku tak, ako vedela, alebo jej podmienky dovoľovali. Svoje sily si v priateľských zápasoch zmerali aj s klubmi z iných okolitých regiónov. Najviac sa snažili rožňavskí štvrtoligisti, ktorí odohrali aj najviac prípravných zápasov. Pripomeňme si aspoň niektoré výsledky, ktoré pred ostrým hvizdom rozhodcov dosiahli:
Futbal aj na hornom Gemeri volá na jarné trávniky hráčov, divákov i funkcionárov dokončiť, čo sa v jeseni načalo
Napísal(a) MG
Aj Úradná správa č. 18 ObFZ v Rožňave nám potvrdila, že sa blíži začiatok jarnej časti futbalových súťaží a to nielen tých, ktoré sú riadené týmto zväzom. K už aktívnej celoštátnej Fortuna lige sa v nedeľu 15. marca 2015 pridávajú ďalšie ligové súťaže. Z nášho regiónu tak do majstrovského futbalového diania zasiahnu futbalisti štvrtoligového SP MFK Rožňava prostredníctvom A mužstva dospelých z ôsmeho miesta, ktoré si vybojovalo v jeseni 2014. A hneď sa stretne s lídrom súťaže - Šacou. Zápas sa odohrá 15. marca o 10.30 v Košiciach - Krásnej. O dva týždne neskoršie (28. - 29.3.2015) k tomuto najvyššie súťažiacemu mužstvu z horného Gemera sa pridajú piatoligisti Gemerskej Polomy, Krásnohorského Podhradia, Gemerskej Hôrky, Dobšinej i najhoršie postaveného v tabuľke - štrnásteho Betliara. Futbalové majstrovstvo po zime ukáže aj 14. súťažiach družstiev zapojených do 1. triedy, ako aj ligoví dorastenci Drnavy a Hrhova, ale tiež ligové žiacke družstvá MFK Rožňavy a DOVAJ-a. O týždeň neskoršie rozhodcovia dajú povely na ihriskách mužstiev súťažiacich v II. triede. Postupne sa rozbehnú okresné mládežnícke súťaže.
Väčšina zo spomínaných mužstiev sa pripravovala cez zimnú
|
FK Poprad - SP MFK Rožňava 4:1 (3:0), MFK Košice - SP MFK Rožňava 5:0 (1:0) Medzev - Rožňava 3:3 (2:1) Haniska - Rožňava 2:1 (0:0) Rožňava - Revúca 3:1 (0:1) DORAST Rožňava - Hrhov 2:2 (0:0) Rožňava - Drnava 5:3 (1:0) V. liga Jablonov n/T - Krh. Podhradie 2:4 (0:3) Šaca - Krh. Podhradie 5:1 (2:1) Čaňa - Krh. Podhradie 5:1 (1:0) Krh. Podhradie - Drnava 11:0 (6:0) |
Jelšava - Krh. Podhradie 2:10 (0:5) Krh. Podhradie - Gemer 5:1 (3:0) Gemerská Hôrka - Jelšava 2:7 (1:3) Kazinczbarczika (MR) - Gem. Hôrka 4:5 (3:3) Rim. Sobota (dorast) - Gem. Hôrka 3:2 (3:2) KAC U 19 Košice - Gem. Hôrka 3:11 (1:5) MFK Košice U17 - Dobšiná A 5:1 Čečejovce - Dobšiná 5:5 (3:2) Medzev - Dobšiná 4:3 (2:0) Paňovce - Dobšiná 6:3 (2:2) Gem. Poloma - Čečejovce 1:2 (1:2) Muráň - Gem. Poloma 3:4 (1:1) |
Betliar - Nižná Slaná 3:2 (2:2) Plešivec - Bohúňovo 3:1 (0:1) Jablonov n/T - Dedinky 3:3 (0:3) Revúčka - Rožň. Bystré 5:4 (3:2) Vlachovo - Rožň. Bystré 0:5 (0:2) Honce - Rakovnica 3:3 (0:1) Gem. Poloma - Krh. Dlhá Lúka 2:3 (0:1) Hrhov - Krh. Dlhá Lúka 2:5 (1:1) Krh. Podhradie - Drnava 11:0 (6:0) Gem. Poloma - Drnava 5:1 (3:1) Hrhov - Dvorníky 2:4 (0:2) Hrhov - Krh. Dlhá Lúka 2:5 (1:1) Plešivec - Bohúňovo 3:1 (0:1) |
|
TABUĽKA IV. ligy JUH PO JESENI 2014:
|
PROGRAM 17. KOLA:
IV. liga skupina JUH jarná časť: 15.03.2015 10:30 FK Šaca - SP MFK Rožňava |
MG+internet
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-