Prvý zápas: Dobšiná – Nižná Slaná 5:2 (0:2). Góly hostí: J. Gelda 2.
Nižná Slaná: Máťaš – Karas, Soják, D. Hajči, Schwarz – O. Junger, Die, Slovák, M. Gelda – J. Gelda, Valko. Striedali: Prónai, Ján Junger, M. Seman, J. Tomi, Š. Tomášik. V prvom polčase hralo mužstvo nad očakávania, s trinástym mužstvom piatej ligy držalo krok. Hra bola vyrovnaná, domáci sa snažili presadiť nakopávanými loptami Júliusa Strelku na domácich útočníkov. Tie obrana hostí spoľahlivo odvracala. Kombináciami po stranách sa domáci voči hosťom výrazne nepresadili. Hostia hrozili skôr po brejkoch. J. Gelda po vysunutí od Dieho obišiel brankára a skóroval. 0:1. Domáci pokračovali vo svojej hre, dve strely mali nepresné. Výraznú šancu si nevytvorili, naopak znova inkasovali. Znova po úniku J. Geldu, ktorý si poradil aj so stopérom domácich, keď vyzeralo, že sa mu neporadí zakončiť, obišiel brankára po pravej strane a skóroval 0:2. Hra bola vyrovnaná, hostia vedeli ako – tak udržať loptu na polovici súpera. Brankár hostí kryl strelu hráča Dobšinej. Po sklepnutej lopte bola strela Martinka nepresná. V strede poľa zaujal tvrdý stret Jul. Strelku a Slováka, hra musela byť prerušená. Hostia výsledok ubránili a mali tak dvojgólový náskok pred druhým polčasom.
V úvode druhého polčasu po prieniku po ľavej strane Dobšinej M. Gelda fauloval domáceho hráča v šestnástke. Následný pokutový domáci hráč premenil. Domácim gól pomohol, hosťom sa už hrať na takej úrovni ako v prvom polčase nepodarilo. Domáci útočili, rozhodujúce góly však nepadli z vyloženej šance. Z dvoch rohov z ľavej strany postupne domáci hráči prekonali brankára hostí, raz loptu tečoval Karas. Domáci sa tak dostali do vedenia, 3:2. Až štvrtý gól strelili domáci po kombinačnej akcii, 4:2. Následne hostia striedali brankára. Podobne aj hráči sa menili, zostava sa menila. Hostia hrali o niečo lepšie, domáci kontrolovali hru. Hostia z jedného priameho kopu domáceho brankára neohrozili. Domáci si vytvorili lepšie šance, či už po rohu alebo hráč hostí prekonal brankára hostí strelou do ľavého vinkla. 5:2. Hostia si vypracovali náznaky šancí. V závere mal domáci hráč ešte jednu šancu, zblízka však neskóroval. Domáci mali ešte veľmi nepresnú strelu Tomiho.
Nižná Slaná – Vyšná Slaná 2:7 (0:3). Góly hostí: Slovák, D. Hajči.
Nižná Slaná: Máťaš – Karas, Soják, Prónai, Schwarz – O. Junger, Die, Slovák, M. Gelda – J. Gelda, Valko. Striedali: D. Hajči, Ján Junger, M. Seman, J. Tomi, Š. Tomášik. V druhom zápase čakalo po menšej prestávke na Nižnú Slané derby s Vyšnou Slanou. Hráči však už nemali toľko síl ako v prvom zápase. Súper spod Radzima bol lepší a diktoval hru, obranu hostí riadili skúsení hráči ako P. Rogos a M. Fifik. Hostia vedeli podržať loptu aj na svojej polovici. Domáci ohrozili Lindáka dvakrát, raz Gelda po strele so šestnástky a raz Valko. Hostia skórovali po penalte, ktorej predchádzal faul na unikajúceho hráča. Nariadenú penaltu Fifik premenil. 0:1. Ďalšiu šancu hostí zastavil ofsajd. Súper pridal ďalší gól po strele do šibenice. 0:2. Hostia útočili naďalej, tentokrát využili veľkú medzeru medzi stopérom a ľavým obrancom. 0:3. Domáci sa snažili útočiť po oboch stranách, J. Gelda sa voči stopérskej dvojici nepresadil. Po pravej strane mali zasa prieniky Semana. Z Vyšnej Slanej vyhral štyri osobné súboje s hráčmi Nižnej Slanej Valko – Krišťák. Domáci sa menili častejšie. Po prihrávke od Slováka bolo zakončenie J. Geldu nepresné. Hostia útočili aj po ľavej strane, únik Karasa sa nevydaril.
Do druhého polčasu sa brankári na oboch stranách vymenili. Postupne sa menilo aj zloženie obrany a zálohy. Súper pridal ďalšie góly, či už po strele šibenice, nájazde, či chybách hostí. Za hostí po ojedinelej akcie znížil stav zápasu Slovák. Domáci pridali ďalší gól po strele zo šestnástky. Hra hostí sa zhoršila, avšak domácim sa podarilo znížiť, keď brankára hostí z ľavej strany prehodil Hajči. 2:7.
Najlepším hráčom turnaja sa stal mladý útočník Nižnej Slanej, Ján Gelda. Najlepším brankárom Pavol Breuer.
Štefan Tomášik
streda, 11 júl 2012 10:26
Futbalisti Baníka Nižná Slaná odštartovali letnú prípravu turnajom v Dobšinej Doporučený
Napísal(a) Štefan Tomášik
Dňa 8.7. 2012 sa konal v Dobšinej „Memoriál futbalových osobností mesta“. Hralo sa na futbalovom ihrisku, jeden zápas trval 70 minút. Organizátori zabezpečili všetko, čo bolo na plagáte turnaja. Na turnaji sa po ročnej prestávke predstavilo aj mužstvo Nižnej Slanej. Turnaj bol otvorený pánom primátorom mesta Dobšiná, Karolom Horníkom až po skončení prvého zápasu. Nižná Slaná pricestovala v oslabenom zložení, keď chýbali viacerí hráči základnej zostavy. Šancu tak dostali aj veľmi mladí hráči, ako M. Gelda a M. Seman. Mužstvo hralo na turnaji prvé dva zápasy, čo bolo rovnaké, ako keď bolo na tomto turnaji naposledy. Rozdiel bol však v dosiahnutých výsledkoch.
Zverejnené v
Futbal
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.