Prvý zápas: Dobšiná – Nižná Slaná 5:2 (0:2). Góly hostí: J. Gelda 2.
Nižná Slaná: Máťaš – Karas, Soják, D. Hajči, Schwarz – O. Junger, Die, Slovák, M. Gelda – J. Gelda, Valko. Striedali: Prónai, Ján Junger, M. Seman, J. Tomi, Š. Tomášik. V prvom polčase hralo mužstvo nad očakávania, s trinástym mužstvom piatej ligy držalo krok. Hra bola vyrovnaná, domáci sa snažili presadiť nakopávanými loptami Júliusa Strelku na domácich útočníkov. Tie obrana hostí spoľahlivo odvracala. Kombináciami po stranách sa domáci voči hosťom výrazne nepresadili. Hostia hrozili skôr po brejkoch. J. Gelda po vysunutí od Dieho obišiel brankára a skóroval. 0:1. Domáci pokračovali vo svojej hre, dve strely mali nepresné. Výraznú šancu si nevytvorili, naopak znova inkasovali. Znova po úniku J. Geldu, ktorý si poradil aj so stopérom domácich, keď vyzeralo, že sa mu neporadí zakončiť, obišiel brankára po pravej strane a skóroval 0:2. Hra bola vyrovnaná, hostia vedeli ako – tak udržať loptu na polovici súpera. Brankár hostí kryl strelu hráča Dobšinej. Po sklepnutej lopte bola strela Martinka nepresná. V strede poľa zaujal tvrdý stret Jul. Strelku a Slováka, hra musela byť prerušená. Hostia výsledok ubránili a mali tak dvojgólový náskok pred druhým polčasom.
V úvode druhého polčasu po prieniku po ľavej strane Dobšinej M. Gelda fauloval domáceho hráča v šestnástke. Následný pokutový domáci hráč premenil. Domácim gól pomohol, hosťom sa už hrať na takej úrovni ako v prvom polčase nepodarilo. Domáci útočili, rozhodujúce góly však nepadli z vyloženej šance. Z dvoch rohov z ľavej strany postupne domáci hráči prekonali brankára hostí, raz loptu tečoval Karas. Domáci sa tak dostali do vedenia, 3:2. Až štvrtý gól strelili domáci po kombinačnej akcii, 4:2. Následne hostia striedali brankára. Podobne aj hráči sa menili, zostava sa menila. Hostia hrali o niečo lepšie, domáci kontrolovali hru. Hostia z jedného priameho kopu domáceho brankára neohrozili. Domáci si vytvorili lepšie šance, či už po rohu alebo hráč hostí prekonal brankára hostí strelou do ľavého vinkla. 5:2. Hostia si vypracovali náznaky šancí. V závere mal domáci hráč ešte jednu šancu, zblízka však neskóroval. Domáci mali ešte veľmi nepresnú strelu Tomiho.
Nižná Slaná – Vyšná Slaná 2:7 (0:3). Góly hostí: Slovák, D. Hajči.
Nižná Slaná: Máťaš – Karas, Soják, Prónai, Schwarz – O. Junger, Die, Slovák, M. Gelda – J. Gelda, Valko. Striedali: D. Hajči, Ján Junger, M. Seman, J. Tomi, Š. Tomášik. V druhom zápase čakalo po menšej prestávke na Nižnú Slané derby s Vyšnou Slanou. Hráči však už nemali toľko síl ako v prvom zápase. Súper spod Radzima bol lepší a diktoval hru, obranu hostí riadili skúsení hráči ako P. Rogos a M. Fifik. Hostia vedeli podržať loptu aj na svojej polovici. Domáci ohrozili Lindáka dvakrát, raz Gelda po strele so šestnástky a raz Valko. Hostia skórovali po penalte, ktorej predchádzal faul na unikajúceho hráča. Nariadenú penaltu Fifik premenil. 0:1. Ďalšiu šancu hostí zastavil ofsajd. Súper pridal ďalší gól po strele do šibenice. 0:2. Hostia útočili naďalej, tentokrát využili veľkú medzeru medzi stopérom a ľavým obrancom. 0:3. Domáci sa snažili útočiť po oboch stranách, J. Gelda sa voči stopérskej dvojici nepresadil. Po pravej strane mali zasa prieniky Semana. Z Vyšnej Slanej vyhral štyri osobné súboje s hráčmi Nižnej Slanej Valko – Krišťák. Domáci sa menili častejšie. Po prihrávke od Slováka bolo zakončenie J. Geldu nepresné. Hostia útočili aj po ľavej strane, únik Karasa sa nevydaril.
Do druhého polčasu sa brankári na oboch stranách vymenili. Postupne sa menilo aj zloženie obrany a zálohy. Súper pridal ďalšie góly, či už po strele šibenice, nájazde, či chybách hostí. Za hostí po ojedinelej akcie znížil stav zápasu Slovák. Domáci pridali ďalší gól po strele zo šestnástky. Hra hostí sa zhoršila, avšak domácim sa podarilo znížiť, keď brankára hostí z ľavej strany prehodil Hajči. 2:7.
Najlepším hráčom turnaja sa stal mladý útočník Nižnej Slanej, Ján Gelda. Najlepším brankárom Pavol Breuer.
Štefan Tomášik
streda, 11 júl 2012 10:26
Futbalisti Baníka Nižná Slaná odštartovali letnú prípravu turnajom v Dobšinej Doporučený
Napísal(a) Štefan Tomášik
Dňa 8.7. 2012 sa konal v Dobšinej „Memoriál futbalových osobností mesta“. Hralo sa na futbalovom ihrisku, jeden zápas trval 70 minút. Organizátori zabezpečili všetko, čo bolo na plagáte turnaja. Na turnaji sa po ročnej prestávke predstavilo aj mužstvo Nižnej Slanej. Turnaj bol otvorený pánom primátorom mesta Dobšiná, Karolom Horníkom až po skončení prvého zápasu. Nižná Slaná pricestovala v oslabenom zložení, keď chýbali viacerí hráči základnej zostavy. Šancu tak dostali aj veľmi mladí hráči, ako M. Gelda a M. Seman. Mužstvo hralo na turnaji prvé dva zápasy, čo bolo rovnaké, ako keď bolo na tomto turnaji naposledy. Rozdiel bol však v dosiahnutých výsledkoch.
Zverejnené v
Futbal
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).