Futbalisti Baníka Nižná Slaná odštartovali letnú prípravu turnajom v Dobšinej Doporučený
Napísal(a) Štefan Tomášik
Dňa 8.7. 2012 sa konal v Dobšinej „Memoriál futbalových osobností mesta“. Hralo sa na futbalovom ihrisku, jeden zápas trval 70 minút. Organizátori zabezpečili všetko, čo bolo na plagáte turnaja. Na turnaji sa po ročnej prestávke predstavilo aj mužstvo Nižnej Slanej. Turnaj bol otvorený pánom primátorom mesta Dobšiná, Karolom Horníkom až po skončení prvého zápasu. Nižná Slaná pricestovala v oslabenom zložení, keď chýbali viacerí hráči základnej zostavy. Šancu tak dostali aj veľmi mladí hráči, ako M. Gelda a M. Seman. Mužstvo hralo na turnaji prvé dva zápasy, čo bolo rovnaké, ako keď bolo na tomto turnaji naposledy. Rozdiel bol však v dosiahnutých výsledkoch.
Nižná Slaná: Máťaš – Karas, Soják, D. Hajči, Schwarz – O. Junger, Die, Slovák, M. Gelda – J. Gelda, Valko. Striedali: Prónai, Ján Junger, M. Seman, J. Tomi, Š. Tomášik. V prvom polčase hralo mužstvo nad očakávania, s trinástym mužstvom piatej ligy držalo krok. Hra bola vyrovnaná, domáci sa snažili presadiť nakopávanými loptami Júliusa Strelku na domácich útočníkov. Tie obrana hostí spoľahlivo odvracala. Kombináciami po stranách sa domáci voči hosťom výrazne nepresadili. Hostia hrozili skôr po brejkoch. J. Gelda po vysunutí od Dieho obišiel brankára a skóroval. 0:1. Domáci pokračovali vo svojej hre, dve strely mali nepresné. Výraznú šancu si nevytvorili, naopak znova inkasovali. Znova po úniku J. Geldu, ktorý si poradil aj so stopérom domácich, keď vyzeralo, že sa mu neporadí zakončiť, obišiel brankára po pravej strane a skóroval 0:2. Hra bola vyrovnaná, hostia vedeli ako – tak udržať loptu na polovici súpera. Brankár hostí kryl strelu hráča Dobšinej. Po sklepnutej lopte bola strela Martinka nepresná. V strede poľa zaujal tvrdý stret Jul. Strelku a Slováka, hra musela byť prerušená. Hostia výsledok ubránili a mali tak dvojgólový náskok pred druhým polčasom.
V úvode druhého polčasu po prieniku po ľavej strane Dobšinej M. Gelda fauloval domáceho hráča v šestnástke. Následný pokutový domáci hráč premenil. Domácim gól pomohol, hosťom sa už hrať na takej úrovni ako v prvom polčase nepodarilo. Domáci útočili, rozhodujúce góly však nepadli z vyloženej šance. Z dvoch rohov z ľavej strany postupne domáci hráči prekonali brankára hostí, raz loptu tečoval Karas. Domáci sa tak dostali do vedenia, 3:2. Až štvrtý gól strelili domáci po kombinačnej akcii, 4:2. Následne hostia striedali brankára. Podobne aj hráči sa menili, zostava sa menila. Hostia hrali o niečo lepšie, domáci kontrolovali hru. Hostia z jedného priameho kopu domáceho brankára neohrozili. Domáci si vytvorili lepšie šance, či už po rohu alebo hráč hostí prekonal brankára hostí strelou do ľavého vinkla. 5:2. Hostia si vypracovali náznaky šancí. V závere mal domáci hráč ešte jednu šancu, zblízka však neskóroval. Domáci mali ešte veľmi nepresnú strelu Tomiho.
Nižná Slaná – Vyšná Slaná 2:7 (0:3). Góly hostí: Slovák, D. Hajči.
Nižná Slaná: Máťaš – Karas, Soják, Prónai, Schwarz – O. Junger, Die, Slovák, M. Gelda – J. Gelda, Valko. Striedali: D. Hajči, Ján Junger, M. Seman, J. Tomi, Š. Tomášik. V druhom zápase čakalo po menšej prestávke na Nižnú Slané derby s Vyšnou Slanou. Hráči však už nemali toľko síl ako v prvom zápase. Súper spod Radzima bol lepší a diktoval hru, obranu hostí riadili skúsení hráči ako P. Rogos a M. Fifik. Hostia vedeli podržať loptu aj na svojej polovici. Domáci ohrozili Lindáka dvakrát, raz Gelda po strele so šestnástky a raz Valko. Hostia skórovali po penalte, ktorej predchádzal faul na unikajúceho hráča. Nariadenú penaltu Fifik premenil. 0:1. Ďalšiu šancu hostí zastavil ofsajd. Súper pridal ďalší gól po strele do šibenice. 0:2. Hostia útočili naďalej, tentokrát využili veľkú medzeru medzi stopérom a ľavým obrancom. 0:3. Domáci sa snažili útočiť po oboch stranách, J. Gelda sa voči stopérskej dvojici nepresadil. Po pravej strane mali zasa prieniky Semana. Z Vyšnej Slanej vyhral štyri osobné súboje s hráčmi Nižnej Slanej Valko – Krišťák. Domáci sa menili častejšie. Po prihrávke od Slováka bolo zakončenie J. Geldu nepresné. Hostia útočili aj po ľavej strane, únik Karasa sa nevydaril.
Do druhého polčasu sa brankári na oboch stranách vymenili. Postupne sa menilo aj zloženie obrany a zálohy. Súper pridal ďalšie góly, či už po strele šibenice, nájazde, či chybách hostí. Za hostí po ojedinelej akcie znížil stav zápasu Slovák. Domáci pridali ďalší gól po strele zo šestnástky. Hra hostí sa zhoršila, avšak domácim sa podarilo znížiť, keď brankára hostí z ľavej strany prehodil Hajči. 2:7.
Najlepším hráčom turnaja sa stal mladý útočník Nižnej Slanej, Ján Gelda. Najlepším brankárom Pavol Breuer.
Štefan Tomášik
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.































Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník.
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.