Futbalisti Baníka Nižná Slaná odštartovali letnú prípravu turnajom v Dobšinej Doporučený
Napísal(a) Štefan Tomášik
Dňa 8.7. 2012 sa konal v Dobšinej „Memoriál futbalových osobností mesta“. Hralo sa na futbalovom ihrisku, jeden zápas trval 70 minút. Organizátori zabezpečili všetko, čo bolo na plagáte turnaja. Na turnaji sa po ročnej prestávke predstavilo aj mužstvo Nižnej Slanej. Turnaj bol otvorený pánom primátorom mesta Dobšiná, Karolom Horníkom až po skončení prvého zápasu. Nižná Slaná pricestovala v oslabenom zložení, keď chýbali viacerí hráči základnej zostavy. Šancu tak dostali aj veľmi mladí hráči, ako M. Gelda a M. Seman. Mužstvo hralo na turnaji prvé dva zápasy, čo bolo rovnaké, ako keď bolo na tomto turnaji naposledy. Rozdiel bol však v dosiahnutých výsledkoch.
Nižná Slaná: Máťaš – Karas, Soják, D. Hajči, Schwarz – O. Junger, Die, Slovák, M. Gelda – J. Gelda, Valko. Striedali: Prónai, Ján Junger, M. Seman, J. Tomi, Š. Tomášik. V prvom polčase hralo mužstvo nad očakávania, s trinástym mužstvom piatej ligy držalo krok. Hra bola vyrovnaná, domáci sa snažili presadiť nakopávanými loptami Júliusa Strelku na domácich útočníkov. Tie obrana hostí spoľahlivo odvracala. Kombináciami po stranách sa domáci voči hosťom výrazne nepresadili. Hostia hrozili skôr po brejkoch. J. Gelda po vysunutí od Dieho obišiel brankára a skóroval. 0:1. Domáci pokračovali vo svojej hre, dve strely mali nepresné. Výraznú šancu si nevytvorili, naopak znova inkasovali. Znova po úniku J. Geldu, ktorý si poradil aj so stopérom domácich, keď vyzeralo, že sa mu neporadí zakončiť, obišiel brankára po pravej strane a skóroval 0:2. Hra bola vyrovnaná, hostia vedeli ako – tak udržať loptu na polovici súpera. Brankár hostí kryl strelu hráča Dobšinej. Po sklepnutej lopte bola strela Martinka nepresná. V strede poľa zaujal tvrdý stret Jul. Strelku a Slováka, hra musela byť prerušená. Hostia výsledok ubránili a mali tak dvojgólový náskok pred druhým polčasom.
V úvode druhého polčasu po prieniku po ľavej strane Dobšinej M. Gelda fauloval domáceho hráča v šestnástke. Následný pokutový domáci hráč premenil. Domácim gól pomohol, hosťom sa už hrať na takej úrovni ako v prvom polčase nepodarilo. Domáci útočili, rozhodujúce góly však nepadli z vyloženej šance. Z dvoch rohov z ľavej strany postupne domáci hráči prekonali brankára hostí, raz loptu tečoval Karas. Domáci sa tak dostali do vedenia, 3:2. Až štvrtý gól strelili domáci po kombinačnej akcii, 4:2. Následne hostia striedali brankára. Podobne aj hráči sa menili, zostava sa menila. Hostia hrali o niečo lepšie, domáci kontrolovali hru. Hostia z jedného priameho kopu domáceho brankára neohrozili. Domáci si vytvorili lepšie šance, či už po rohu alebo hráč hostí prekonal brankára hostí strelou do ľavého vinkla. 5:2. Hostia si vypracovali náznaky šancí. V závere mal domáci hráč ešte jednu šancu, zblízka však neskóroval. Domáci mali ešte veľmi nepresnú strelu Tomiho.
Nižná Slaná – Vyšná Slaná 2:7 (0:3). Góly hostí: Slovák, D. Hajči.
Nižná Slaná: Máťaš – Karas, Soják, Prónai, Schwarz – O. Junger, Die, Slovák, M. Gelda – J. Gelda, Valko. Striedali: D. Hajči, Ján Junger, M. Seman, J. Tomi, Š. Tomášik. V druhom zápase čakalo po menšej prestávke na Nižnú Slané derby s Vyšnou Slanou. Hráči však už nemali toľko síl ako v prvom zápase. Súper spod Radzima bol lepší a diktoval hru, obranu hostí riadili skúsení hráči ako P. Rogos a M. Fifik. Hostia vedeli podržať loptu aj na svojej polovici. Domáci ohrozili Lindáka dvakrát, raz Gelda po strele so šestnástky a raz Valko. Hostia skórovali po penalte, ktorej predchádzal faul na unikajúceho hráča. Nariadenú penaltu Fifik premenil. 0:1. Ďalšiu šancu hostí zastavil ofsajd. Súper pridal ďalší gól po strele do šibenice. 0:2. Hostia útočili naďalej, tentokrát využili veľkú medzeru medzi stopérom a ľavým obrancom. 0:3. Domáci sa snažili útočiť po oboch stranách, J. Gelda sa voči stopérskej dvojici nepresadil. Po pravej strane mali zasa prieniky Semana. Z Vyšnej Slanej vyhral štyri osobné súboje s hráčmi Nižnej Slanej Valko – Krišťák. Domáci sa menili častejšie. Po prihrávke od Slováka bolo zakončenie J. Geldu nepresné. Hostia útočili aj po ľavej strane, únik Karasa sa nevydaril.
Do druhého polčasu sa brankári na oboch stranách vymenili. Postupne sa menilo aj zloženie obrany a zálohy. Súper pridal ďalšie góly, či už po strele šibenice, nájazde, či chybách hostí. Za hostí po ojedinelej akcie znížil stav zápasu Slovák. Domáci pridali ďalší gól po strele zo šestnástky. Hra hostí sa zhoršila, avšak domácim sa podarilo znížiť, keď brankára hostí z ľavej strany prehodil Hajči. 2:7.
Najlepším hráčom turnaja sa stal mladý útočník Nižnej Slanej, Ján Gelda. Najlepším brankárom Pavol Breuer.
Štefan Tomášik
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-