Nižná Slaná - Bohúňovo 1:2 (1:1). Gól za domácich: M. Prónai. V druhom polčase bola hra vyrovnaná, domáci si vážnejšiu šancu nevytvorili. Hostia sa začali presadzovať po ľavej strane domácich, kde sa O. Jungerovi veľmi nedarilo. Niektoré chyby však našťastie napravil V. Hlaváč. Hostia sa dostali aj do jedného nájazdu, útočník však bol z uhla, a tak Krnáč vyrazil loptu na roh. Po ňom centrovanú loptu Krnáč opäť vyrazil. Domáci začali tiež útočiť, po faule na J. Pitoňáka mali možnosť priameho kopu. Loptu si postavil Ambróz, jeho strelu do stredu brány hosťujúci brankár s námahou kryl. Pri jednom útoku sa dostal k strele D. Hajči, jeho strela však nebola presná. Aj hostia sa pokúšali streliť víťazný gól, pri jednom útoku domácich mali možnosť na prečíslenie, keď V. Karas nemal na tesno obsadeného hráča. Našťastie si nepresne prihrali, a tak sa domáci záložníci stihli vrátiť a hosťom prerušili akciu. Keď sa zdalo, že mužstvá si body rozdelia, hostia sa dostali k rohovému kopu. Ich center Krnáč minul, a tak hosťujúci útočník hlavičkou dostal svoje mužstvo do vedenia.1:2. Domáci tréner musel striedať, keď po kŕčoch nemohol pokračovať O. Junger. Na jeho post sa presunul J. Gáll, ktorý sa dostal niekoľko minút predtým na ihrisko. Hneď po rozohraní mal šancu Prónai. Z ťažkého uhla však netrafil do odkrytej časti brány. V závere si domáci nevytvorili žiadnu príležitosť, a tak si pripísali tretiu prehru v jarnej časti súťaže. Zostava domácich: I. Krnáč - O. Junger (Ján Junger), V. Hlaváč, D. Hajči, V. Karas (C) - M. Ambróz, J. Pitoňák, M. Pitoňák (J. Gáll), M. Prónai - M. Boroš, J. Cangár. Do hry nezasiahol náhradný brankár Š. Tomášik.
Pred 30 divákmi rozhodoval J.Gyenes, asistoval mu J. Molnár.
Štefan Tomášik
Výsledky II. triedy 20. kolo:
Dedinky - Drnava 1:1 (1:0), góly: Novák, resp. Búlik. Nižná Slaná - Bohúňovo 1:2 (1:1), góly: Prónai, resp. Lokos, Doboš. Pača - Ml. Brzotín 4:0 (2:0), góly: Ivančo 3, Ondík. Kovstav - Gem. Poloma B 8:3 (3:2), góly: Džačár 4, Strelka 4, Genči, resp. Nemčko 2, Kašai. Jovice - Kečovo 1:2 (1:1), góly: Albert, resp. Zoller, Lorinc. Rožňavské Bystré - Hrhov 5:3 (2:2), góly: J. Urban 4, Čapó, resp. Kortvely, Bartok, Dunka.
PRIEBEŽNÁ TABUĽKA II. TRIEDY PO 20 KOLE
|
1. |
Drnava |
18 |
17 |
1 |
0 |
97:15 |
52 |
|
2. |
Rožňavské Bystré |
18 |
12 |
2 |
4 |
67:35 |
38 |
|
3. |
Pača |
18 |
11 |
1 |
6 |
53:27 |
34 |
|
4. |
Slavošovce |
16 |
11 |
0 |
5 |
58:30 |
33 |
|
5. |
Bohúňovo |
18 |
9 |
5 |
4 |
42:26 |
32 |
|
6. |
Hrhov |
16 |
10 |
0 |
6 |
58:34 |
30 |
|
7. |
Čoltovo |
16 |
8 |
2 |
6 |
46:38 |
26 |
|
8. |
Dedinky |
16 |
6 |
5 |
5 |
31:42 |
23 |
|
9. |
Kečovo |
17 |
5 |
5 |
7 |
45:41 |
20 |
|
10. |
Nižná SLaná |
17 |
6 |
0 |
11 |
38:62 |
18 |
|
11. |
Jovice |
18 |
5 |
2 |
11 |
35:69 |
17 |
|
12. |
Ml. Brzotín |
17 |
4 |
0 |
13 |
34:63 |
12 |
|
13. |
Kovstav |
18 |
4 |
0 |
14 |
26:60 |
12 |
|
14. |
Gem. Poloma B |
17 |
1 |
1 |
15 |
16:101 |
4 |
Výsledky zápasov I. triedy 17. kolo:
Kružná – Honce 7:1 (3:0), góly: Varga 3, Rusznyák 2, R. Polyák, Kerekeš – Mi. Gallo, ŽK: bez, R: Macko, DZ: Bobrík, D: 100. Betliar - Lipovník 0:0, ŽK: Jar. Gonos, Barkasz – Podracký, Szucs, R: Uhrin, DZ: Vysoký, D: 200. Rudná – Dobšiná 0:0, ŽK: O. Sanisló, Jakab, Pavlík - Breuer, R: Gallo, DZ: Šmelko, D: 100. Jablonov n/T. – Dlhá Ves 1:0 (0:0), gól: Zajdó, ŽK: Fifik - 0, R: Haviarik, DZ: Šimšík, D 60. Vyšná Slaná – Krh. Dlhá Lúka 2:0 (0:0), góly: Sekerka, Pa. Čarnoký, ŽK: 0 - Parditka, Ičo, R: Iglai, DZ: Šalamon, D: 100. Brzotín – G. Poloma 1:0 (1:0), gól: Rencsok, ŽK: L. Polyák, Beňo – Rogos, Chochol, Lipták, Kováč, R: J. Chomjak, DZ: Kerekeš, D: 80. Vlachovo – Plešivec 2:0 (0:0), góly: V. Gecelovský, Gál, ŽK: 0 – Z. Lipták 2, ČK: Z. Lipták (Plešivec), R: R. Farkaš, DZ: Gášpár, D: 80.
PRIEBEŽNÁ TABUĽKA I. TRIEDY PO 17. KOLE
|
1. |
Lipovník |
17 |
13 |
2 |
2 |
49:15 |
41 |
|
2. |
Dobšiná |
17 |
11 |
4 |
2 |
49:14 |
37 |
|
3. |
Kružná |
17 |
10 |
1 |
6 |
54:28 |
31 |
|
4. |
Rudná |
17 |
9 |
3 |
5 |
50:28 |
30 |
|
5. |
Jablonov n/T |
17 |
9 |
3 |
5 |
34:27 |
30 |
|
6. |
Gem. Poloma |
17 |
9 |
3 |
5 |
30:25 |
30 |
|
7. |
Krh. Dlhá Lúka |
17 |
9 |
2 |
6 |
41:30 |
29 |
|
8. |
Vyšná Slaná |
17 |
5 |
6 |
6 |
32:35 |
21 |
|
9. |
Brzotín |
17 |
6 |
3 |
8 |
23:39 |
21 |
|
10. |
Dlhá Ves |
17 |
6 |
2 |
9 |
33:32 |
20 |
|
10. |
Betliar |
17 |
4 |
6 |
7 |
18:31 |
18 |
|
12. |
Plešivec |
17 |
4 |
1 |
12 |
18:55 |
13 |
|
13. |
Vlachovo |
17 |
4 |
0 |
13 |
18:50 |
12 |
|
14. |
Honce |
17 |
2 |
0 |
15 |
13:52 |
6 |
Nasledujúce zápasy:
I. trieda 18. kolo kolo – 24.4.2011 o 16.30 h.: Dlhá Ves – Rudná, Dobšiná – Vlachovo, Plešivec – Brzotín, Gem. Poloma – Kružná, Honce – Vyšná Slaná, Krh. Dlhá Lúka – Betliar, Lipovník – Jablonov n/T.
II. trieda 21. kolo – 24.4.2011 o 16.30 h.: Rožňavské Bystré a Drnava majú voľno, (sobota) - Hrhov – Jovice, Kečovo – Kovstav, (sobota) - Gem. Poloma B – Pača, (sobota) Ml. Brzotín – Nižná Slaná, Bohúňovo – Dedinky, (sobota) - Slavošovce – Čoltovo.
{jcomments on}
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.