Kým sa neozvú v novom futbalovom ročníku na hornom i strednom Gemeri prvé signály rozhodcov dávajúce pokyn na odohratie prvých majstrovských zápasov, využime tento čas na oboznámenie sa s históriou niektorých našich klubov. Ďalším príspevkom Štefana Tomášika o futbale v minulosti bude článok o klube z Gemera, Lubeníku v sezóne 1995/1996. Bolo to práve pred 20 rokmi. Tento klub kedysi pôsobil aj v tretej lige, potom však zostúpil o súťaž nižšie do štvrtej ligy. Práve jednu zo sezón účinkovania Lubeníka vo štvrtej lige vybral autor článku, ktorý uvádza výsledky so štatistikami, tabuľky a káder. naplno, pričom vyhralo aj v Turni. Víťaznú séria sa skončila v Sp. Vlachoch, kde tesne prehralo. Do konca jesennej časti dosahovalo striedavé úspechy. Napokon mužstvo zimovalo na piatej priečke, výraznejšieho kanonera nemalo.
Pred jarnou časťou posilnil mužstvo obranca Dezider Mikuš z Kunovej Teplice a naopak do Kunovej Teplice odišiel záložník Rudolf Šavlík. To nebola jediná zmena. Káder posilnili Sani, Mruz a Kuzmiak. Odišli Vodhánel a Majsniar.
Jarnú časť začalo mužstvo výhrou nad Prakovcami. S Popradom bojujúcim o záchranu prehralo. S poslednými Valalikmi mužstvo vyhralo o štyri góly. V nasledujúcich dvoch kolách vyhralo. Potom prišla s Turňou, ktorá si vzala body požičané na jeseň späť. V Kežmarku mužstvo vysoko prehralo, ale v nasledujúcom kole doma to napravilo. Doma zdolalo aj Sp. Starú Ves. Potom prehralo, rovnako aj posledný domáci zápas s Moldavou. V poslednom kole remizovalo v Sp. Štvrtku. Strelecky sa zlepšilo (28 gólov na jar), najúspešnejším strelcom bol Mruz, v obrane sa zhoršilo pod čo sa podpísala prehra v Kežmarku.
Na jeseň získalo 20 bodov, na jar 25 čo je zlepšenie. Skončilo tak na peknom treťom mieste.
| Výsledky na jeseň 1995: Prakovce – Lubeník 4:1 Velk, žk: Gallo, Tóth Lubeník – Poprad 0:0 žk: Šavlík, Gallo Valaliky – Lubeník 2:0, žk: Orban, Štefánik Lubeník – Sp. Podhradie 3:0 Majsniar 2, Matej, žk: Velk, Gallo St. Ľubovňa – Lubeník 0:0, žk: Orban, Majsniar Turňa – Lubeník 0:2 Vodhánel, Orban, žk: Tóth, Talpaš Lubeník – Kežmarok 3:0 Majsniar, Šavlík, žk: Talpaš, Majsniar Sp. Vlachy – Lubeník 1:0, žk: Štefánik, Hrachiar, čk: Kotváč Lubeník – Spoje 2:0 Velk 2 (oba z 11 m), žk: Suchan Sp. St. Ves – Lubeník 2:0, žk: Kotváč, Gallo, Hrachiar Lubeník – Krásna 2:1 Vodhánel, Pivoluska, žk: Vodhánel Moldava – Lubeník 3:1 Kotváč, žk: Tóth, Orban, Štefánik Lubeník – Sp. Štvrtok 2:0 Matej, Šavlík |
Výsledky v jarnej časti:
|
Strelci
Jesenná časť:
1 gól: Velk, Kotváč, Orban, Pivoluska
2 góly: Matej, Vodhánel, Šavlík
3 góly: Majsniar
Jarná časť:
1 gól: Sajko, Kuzmiak, Štefánik, Tatarko, Neušel
2 góly: Gallo, Hrachiar, Velk, Sajko, Kotváč
4 góly: Suchan
7 gólov: Mruz
Celkové poradie:
1 gól: Kuzmiak, Štefánik, Tatarko, Neušel, Orban, Pivoluska
2 góly: Matej, Gallo, Hrachiar, Šavlík, Sajko
3 góly: Majsniar, Kotváč, Velk
4 góly: Suchan
7 gólov: Mruz
Káder Lubeníka: Peter Štefánik, Marek Maričák – Rudolf Šavlík (jesenná časť), Martin Talpaš, Vladimír Gallo, Vladimír Sajko, Ivan Kvačkaj, Branislav Hrachiar, Juraj Velk, Vladimír Majsniar, Zsolt Orban, Ondrej Tóth, Dušan Vodhánel (jesenná časť), Martin Matej, Miroslav Neušel, Tomáš Ažimov, Tomáš Smolinský, Milan Vandžala, Pivoluska, Dezider Mikuš (jarná časť), Kuzmiak (jarná časť), Sani (jarná časť), Mruz (jarná časť), Suchan, Tatarko.
Tréner: Juraj Velk Vedúci mužstva: Ľubomír Fabo.
|
Tabuľka po jesennej časti
|
Konečná tabuľka
|
Štefan Tomášik
Poznámka MG: Na úvodnom obrázku sú futbalisti Baníka Lubeník z roku 1962.
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. 
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.