Futbalový dorastenec B. Šoltés z Drnavy si v Košiciach-Krásna zlomil kľúčnu kosť Doporučený
Napísal(a) --
Košice-Krásna – Drnava 1:0 (0:0). Drnavskí dorastenci cestovali v sobotu na majstrovský futbalový zápas 4. kola IV. ligy do Košíc-Krásna vediac, že obrovskými favoritmi zápasu sú domáci, no chceli prekvapiť, čo sa im takmer aj podarilo. Zápas zatienilo ďalšie vážne zranenie hráča Drnavy. B. Šoltés si zlomil kľúčnú kosť a tak sa pre neho jesenná sezóna predčasne skončila. Minulý týždeň maródoval ešte aj Emödi, no na dnešný zápas sa už dal dokopy. Avšak práve kvôli jeho chybe padol jediný gól zápasu, a navyše mal aj viacero neistých zákrokov. Drnava predviedla sympatický výkon, ktorý korunoval Maliňák gólom päť minút pred koncom, no rozhodca mu odpískal ofsajd.
Zápas sa hral v obrovskej horúčave a preto si Drnava snažila udržiavať remízu, nehnali sa do zbytočného útočenia. Po jednej štandardke v 13.min sa však Szöcs ocitol v dobrej šanci. Jeho strelu však brankár domácich kryl. Hostia v 18. min. prišli o B. Šoltésa, ktorý si po zlom dopade na zem zlomil kľúčnú kosť. Na druhej strane po delovke domáceho kapitána sa triasla konštrukcia brány. Ak by sa lopta dostala za čiaru, tak bol by to najkrajší gól sezóny, no našťastie pre Drnavu sa odrazila von. O ďalší vzrušujúci moment sa postaral brankár hostí Emödi, ktorý chcel odvrátiť útok Krásnej, no pri odkope zasiahol súperovho hráča a domáci mohli skórovať do prázdnej brány, no N. Kovács bravúrne odvracal z gólovej čiary. Takže polčas so šťastím pre Drnavu 0:0.
Druhý polčas začali domáci tlakom. Emödi sa opäť raz „vyznamenal", keď za svoj chrbát pustil strelu, ktorá bola prudká, no odvracateľná. 1:0. Domáci pokračovali v tlaku, ale finálna prihrávka chýbala a preto strieľali len z diaľky, a to väčšinou nepresne. Domáci už boli istí svojou výhrou, čo sa im však takmer vypomstilo. Po centri K. Šoltésa Maliňák nasmeroval loptu do bránky, no vtedy zaznel aj hvizd rozhodcu. Offsajd! A ďalší chybný verdikt, ale nad týmto je už zbytočné ďalej lamentovať. K. Šoltés mal na kopačke ešte ďalšie sľubné lopty, no presného zakončenia sa už nedočkal. Po dvojminútovom nastavení rozhodca ukončil zápas.
Zostava Drnavy: Emödi(C) - N. Kovács, J. Kovács, P. Kovács, Čelovský - Herczeg, Szöcs, Maliňák, Szűcs - B. Šoltés, K .Šoltés. Striedali: Polyák, Kis, Vozár a Gergely.
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.





























Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.