šancu. Šiel sám na brankára, no prekonať ho nedokázal. A pomaly sa to po tom začalo otáčať proti Drnave. Ofsajdová pasca zlyhala vo dvoch prípadoch a obe boli potrestané gólom. Domáci si nevedeli prihrať na 5 metrov, vyzeralo to, ako keby hrali žiaci proti dorastencom. Polčas 0:2.
Drnava sa pokúšala zmenami pozícií vymyslieť niečo nové. Pokračovalo však to, čo v 1. polčase. Kombinácie hostí boli veľmi efektívne a celé to vyústililo ku tretiemu gólu. Brankár Drnavy ešte prvú strelu chytil, no na dorážku už bol krátky. Vtedy sa domáci začali opäť preberať. Šoltésová nevydarená strela skončila na brvne, no gólom to neskončilo. O pár minút nato zo štandardky Šoltés znížil na 1:3. Drnavčania mali ešte 10 minút na zázrak, no jednoducho to nešlo a tak si pripísali druhú prehru na jar.
F. Emödi
{jcomments on}
nedeľa, 15 apríl 2012 13:45
Futbalový zázrak sa v Drnave proti dorastencom Krásnej nekonal Doporučený
Napísal(a) F. Emodi
DRNAVA - Krásna 1:3 (0:2), gól Drnavy: Šoltés. Drnavčania, hrajúci v IV. dorasteneckej lige skupiny KG vedeli, že v prvých troch futbalových zápasoch narazia na troch najťažších súperov, ale že to bude až také ťažké, to nikto nečakal. Niečo v Drnave neklape tak, ako by malo? Nevieme, kde by sme mali hladať chybu. V sobotňajšom zápase (14.4.2012) 17. kola to nešlo ani vzadu, ani v strede a ani v útoku. Drnačania podali v 1. polčase nekoncentrovaný výkon a keď už to bolo nezvrátiteľné, tak začali hrať, presne ako minulý týždeň v Kokšov-Bakši. Prvé minúty však boli dobré od domácich. Emödi a Šoltés mali pokusy, ktoré leteli tesne vedľa, a o pár minút nato Vozár spálil najväčšiu
Zverejnené v
Futbal


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a