Košicko-gemerská skupina šiestej futbalovej ligy sa v jesennej časti futbalového ročníka 2013/2014 rozlúčila zápasmi 15 kola. Päť mužstiev nášho regiónu v ňom získalo spolu šesť bodov. Nebodoval iba nováčik súťaže Tatran Betliar, ktorý prehral v Malej Ide iba o gól. Pripomeňme si, že Gemerská Hôrka doma zvíťazila nad Turňou nad Bodvou 2:0, Krásnohorské Podhradie sa s Gemerskou Polomou rozišlo zmierlivo 1:1 a Dobšiná doma tiež iba remizovala s Ďurkovom 1:1. Najvyššie z týchto mužstiev zimuje Gemerská Poloma, ktorej patrí štvrtá priečka so stratou iba jedného bodu za vedúcou Gečou. Z tohto pohľadu sa javí, že Polomčania majú v jarnej časti možnosť bojovať o najvyššiu priečku, kým Dobšinčania s najväčšou pravdepodobnosťou budú odsúdení na boj o záchranu v VI. lige. Náš spolupracovník Štefan Tomášik nám ponúkol podrobnejší pohľad na výsledky Polomčanov v jesennej časti. Tu je, aj s pripojenými tabuľkami a fotografiou mužstva, ktorú vyhotovil Karol Csobádi:Z tlaku domáci góly nevyťažili, domáci sa presadili až v druhom polčase po prestriedaní gólom Fecka. Výsledok ubránili, keď hostia dohrávali desiati. V nasledujúcom kole G. Poloma cestovala do Dobšinej. Po nerozhodnom polčase došlo k preskupeniu radov v zostave. Zmena sa osvedčila, keď po prihrávke Miloša Galla skóroval Milko. Gemerská Poloma tak získala ďalšie body zo súperovho ihriska. V druhom domácom zápase privítala Ťahanovce. Rýchlo sa ujala vedenia, keď po prihrávke Miloša Galla skóroval Gere. Polčas dohrávala v číselnej prevahe. V úvode druhého polčasu strelili domáci hosťom dve góly. Strelcami boli Grác a Milko. Domáci striedali a hru kontrolovali. Neskôr došlo aj k výmene postov medzi bratmi Gallovcami. V piatom kole G. Poloma cestovala do Malej Idy, kde po dobrom výkone podľahla 1:0. V treťom domácom zápase privítala Krásnu n/H. Hrdinom zápasu bol Fecko, ktorý strelil dve góly a tretí padol z penalty po faule na neho. Penaltu premenil Miloš Gallo. Domáci bez väčších problémov hru kontrolovali. V siedmom kole cestovala G. Poloma do Gemerskej Hôrky. Vo vyrovnanom zápase rozhodla prísne nariadená penalta, ktorej predchádzala údajná ruka Gráca. V nasledujúcom kole privítala G. Poloma Kokšov – Bakša. Domáci z množstva šancí neskórovali. Žolíkom sa stal striedajúci Z. Greško, po ktorého prihrávke Miloš Gallo skóroval. V ďalšom priebehu domáci hru kontrolovali. V ďalšom kole čakalo Gemerskú Polomu derby s Betliarom. Domáci sa ujali vedenia. Hosťom sa podarilo vyrovnať v závere zápasu po penalte. V desiatom kole privítala posledný celok Budimír. Hostia nepodali odovzdaný výkon a väčšinou bránili. Domáci nastúpili oslabení o troch hráčov. Do polčasu sa stav nemenil. Domáci tréneri striedali a zmenili posty niektorým hráčom. Domáci si vytvorili viac šancí ako v predošlom polčase. Z priameho kopu skóroval Miloš Gallo. Druhý gól pridal ten istý hráč po kombinačnej akcii. V závere mal ešte dve šance Boroš. V nasledujúcich dvoch kolách cestovala G. Poloma do Ďurkova, resp. Turne. 
V prvom zápase rýchlo inkasovali a v druhom polčase opäť rýchlo inkasovali. Neskôr inkasovali ešte jeden gól. V druhom zápase bola hra vyrovnaná. Hostia inkasovali po strele ktorú tečoval Hatvaník. V druhom polčase po dvoch chybách v obrane inkasovali hostia ďalšie dve góly. Domáci hru kontrolovali, šance mali len Marchevský a Lipták. V 13. kole privítala G. Poloma Košickú Novú Ves. Domáci sa ujali vedenia. Hostia vyrovnali. Víťazný gól strelil Ďuríček. Nasledoval zápas s Gečou. Domáci síce prehrávali. Vyrovnanie prišlo po góle Gereho po centri Miloša Galla. Domáci zvýšili stav z penalty. Potom pridali ďalší gól. V druhom polčase hru kontrolovali a zvýšili svoj náskok. Hostia napokon znížili po chybe v obrane domácich. V poslednom zápase jesennej časti Gemerská Poloma cestovala do Krh. Podhradia. Jednogólové vedenie domácich hostia dotiahli v nadstavenom čase. Po perfektne kopnutom priamom kope Miloša Galla sa stav vyrovnal. Domáci predtým nevyužili vyloženú gólovú príležitosť. V ďalšom kole budú Gemerskej Polome chýbať Mišina a Grác, ktorý v tomto zápase dostali červené karty. Jedinou slabinou mužstva je, že dáva málo gólov. Na druhej strane má najlepšiu obranu v súťaži.
Dosiahnuté výsledky
|
kolo |
zápas |
výsledok |
góly |
|
1 kolo |
Geča – G. Poloma |
2:2 |
Chochol, Maroš Gallo |
|
2 kolo |
G. Poloma – Krh. Podhradie |
1:0 |
Fecko |
|
3 kolo |
Dobšiná – G. Poloma |
0:1 |
Milko |
|
4 kolo |
G. Poloma – Ťahanovce |
3:0 |
Gere, Grác, Milko |
|
5 kolo |
Malá Ida – G. Poloma |
1:0 |
|
|
6 kolo |
G. Poloma – V. Opátske B Krásna |
3:0 |
Fecko 2, Mil. Gallo ( z 11m) |
|
7 kolo |
G. Hôrka – G. Poloma |
1:0 |
|
|
8 kolo |
G. Poloma – Kokšov – Bakša |
1:0 |
Miloš Gallo |
|
9 kolo |
Betliar – G. Poloma |
1:1 |
Mil. Gallo (z 11m) |
|
10 kolo |
G. Poloma - Budimír |
2:0 |
Miloš Gallo 2 |
|
11 kolo |
Ďurkov – G. Poloma |
4:0 |
|
|
12 kolo |
Turňa – G. Poloma |
3:0 |
|
|
13 kolo |
G. Poloma – Košická Nová Ves |
2:1 |
Benedik, Ďuriček |
|
14 kolo |
G. Poloma - Geča |
4:2 |
P. Gere, Mil. Gallo 2 (1 z 11m), Grác |
|
15 kolo |
Krh. Podhradie – G. Poloma |
1:1 |
Miloš Gallo |
Bilancia po jesennej časti
Celkove 15 8 3 4 21:16 27
Doma 7 7 0 0 16:3 21
Vonku 8 1 3 4 5:13 6
Strelci po jesennej časti
8 gólov: Miloš Gallo
3 góly: Fecko
2 góly: Grác, Gere, Milko
1 gól: Chochol, Maroš Gallo, Ďuríček, Benedik
Súpiska v jesennej časti: Štefan Mišina, Štefan Tomášik, Slavomír Paliha – Ľubomír Hatvaník, Peter Lipták, Marek Kováč, Martin Ďuríček, Rastislav Greško, Zdenko Greško, Michael Boroš, Pavol Gere, Július Benedik, Kristián Šubovič, Miloš Gallo Maroš Gallo, Michal Fecko, Marek Marchevský, Matej Chochol, Daniel Grác, Boris Milko.
Príchody: Boroš (hosťovanie z Rožňavy), Gere (hosťovanie z Lokomotívy Košice), Paliha, Tomášik (hosťovanie z N. Slanej)
Odchody: Murza (hosťovanie do Rudnej), Die (hosťovanie do N. Slanej), Gunár (hosťovanie do Štítnika).
Predbežná tabuľka VI. ligy K-G skupiny po 15. kole:
|
1 |
FK Geča |
15 |
8 |
4 |
3 |
44:17 |
28 |
|
2 |
Cementáreň Turňa/Bodvou |
15 |
8 |
4 |
3 |
28:17 |
28 |
|
3 |
Družstevník Malá Ida |
15 |
9 |
1 |
5 |
25:18 |
28 |
|
4 |
FK Gemerská Poloma |
15 |
8 |
3 |
4 |
21:16 |
27 |
|
5 |
MFK Ťahanovce |
15 |
7 |
3 |
5 |
40:27 |
24 |
|
6 |
FK Krásnohorské Podhradie |
15 |
7 |
3 |
5 |
28:23 |
24 |
|
7 |
MŠK Ďurkov |
15 |
6 |
4 |
5 |
36:23 |
22 |
|
8 |
FK Vyšné Opátske B |
15 |
6 |
4 |
5 |
34:30 |
22 |
|
9 |
FK Gemerská Hôrka |
15 |
6 |
4 |
5 |
24:23 |
22 |
|
10 |
FK Košická Nová Ves |
15 |
5 |
4 |
6 |
21:21 |
19 |
|
11 |
Kokšov - Bakša |
15 |
5 |
4 |
6 |
25:28 |
19 |
|
12 |
Tatran Betliar |
15 |
5 |
3 |
7 |
31:35 |
18 |
|
13 |
MFK Dobšiná A |
15 |
1 |
4 |
10 |
20:40 |
7 |
|
14 |
Družstevník Budimír |
15 |
1 |
1 |
13 |
14:73 |
4 |
Bc. Štefan Tomášik
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).