Hostia sa snažili vyrovnať. Jedinú vážnejšiu šancu mali iba v prvom polčase. Zápas tak skončil 2:1
V druhom zápase sa stretli Muráň, účastník 1. triedy ObFZ R. Sobota a Lubeník, účastník piatej ligy. Zápas sa skončil víťazstvom Muráňa.
V zápase o tretie miesto Štítnik prevýšil Lubeník, do polčasu bol stav 4:0. V druhom polčase sa hra vyrovnala. Štítnik ešte zvýšil svoj náskok. Lubeník však znížil asi päť minút pred koncom zápasu.
Do finále sa tak prebojovali Gemerská Poloma a Muráň. Domácim sa podarilo otvoriť stav zápasu už v 2. minúte Ďuričekom, ktorý dostal prihrávku za obranu od Boroša. Ďalší gól pridal Benedik strelou po akcii na ľavej strane. 2:0. Domáci tréneri striedali, Ďuričeka vymenil Šubovič. Po faule na Benedika v pokutovom území nasledovala penalta, ktorú Mil. Gallo premenil. Domáci prevýšili hostí po každej stránke. Po podobnej akcii ako pri druhom góle skóroval opäť Benedik, 4:0. Do polčasu už stav nemenil. V druhom polčase domáci strelili hosťom ďalšie dva góly, z toho jeden z pokutového kopu. Hostia skórovali iba raz po samostatnom nájazde. Navyše dohrávali oslabení o jedného hráča, ktorý dostal červenú kartu. Okrem toho nevyužili pokutový kop.
Zostava Gemerskej Polomy: Mišina – Lipták, Hatvaník, Grác, Chochol – Benedik, Mar. Gallo, Gere, Boroš – Ďuriček, Mil. Gallo. Náhradníci: Kováč, Šubovič, F. Tomášik, Š. Tomášik, Madarász. Striedania: Ďuriček (Šubovič), Lipták (46. min. Kováč), Boroš (F. Tomášik), Benedik (Madarász).
Výsledkový servis:
Gemerská Poloma – Štítnik 2:1
Muráň – Lubeník 7:3
O 3. miesto Štítnik – Lubeník 5:1
Finále: Gemerská Poloma – Muráň 6:1
Bc. Štefan Tomášik
{jcomments on}

































Dňa 20.7. 2013 na futbalovom ihrisku sa konal turnaj O pohár starostu obce Gemerská Poloma. Konal sa pri 85. výročí založenia telovýchovnej jednoty v Gemerskej Polome. Turnaja sa zúčastnili mužstvá: TJ Gemerská Poloma, Tatran Muráň, FK Obec Lubeník a FK Baník Štítnik.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a