Gólostroj domácich hráčov v druhom polčase začal domáci Bernát, ktorý z piatich metrov strelou pod brvno dorážal Urbanovu prihrávku. V 55. minúte Čapó vnikol do 16-ky a strelou medzi nohy brankárovi hostí zvýšil na 3:0. Potom prišli veľké chvíle Jána Urbana ml., ktorý v rozpätí 15 minút strelil 4 góly. Prvý po individuálnej akcii, druhý z pokutového kopu, ďalšie dve po narážačkách so spoluhráčmi. V ceste mu nestál ani brankár, ktorý bol už len štatista a čakal kedy už bude koniec zápasu. Posledný gól dal v 88. minúte Čapó, ked technickou strelou k žrdi obstrelil brankára Jovíc a stanovil stav zápasu na 8:0.
Pred 50 divákmi rozhodoval Šofranko.
Zostava Rožňavského Bystrého: Máťaš - Krága, Valent, Hajdu, Uhrin, Dorkin, Leng, Čapó, Rusnyák, Bernát, J.Urban ml. Striedal Ujházi.
Miloš LENG
Foto: Peťo Urban
FOTOGALÉRIA Z FUTBALU V MOSTE
{gallery}futbal/2011/jov{/gallery}
{jcomments on}

































Rožňavské Bystré - Jovice 8:0 (1:0). Domácim Bystranom sa podarilo odčiniť posledný nepriaznivý výsledok z Hrhova a po dlhšom čase súperovi nadelili v siedmom kole II. triedy futbalového majstrovstva 8 gólov. Bystrania mali od začiatku hernú prevahu, no ich kombinácie končili zväčša pred 16-kou hostí, slabým, alebo nepresným zakončením. Hostia sa do 2 - 3 šancí dostali iba zásluhou nepresnej rozohrávky z domácej obrany, no ich koncovka bola tiež nepresná. V 34. minúte centroval Leng do 16-ky, Urban dal spätnú loptu Hajduovi, ktorý sa vrátil do mužstva po štvorzápasovom dištanci, ten strelou z 12 metrov dal prvý gól Bystrého.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a