Futbalisti I. triedy majstrovstva okresu v 16. kole sa na viacerých ihriskách pekne rozstrieľali. Diváci tak najmä v Krásnohorskej Dlhej Lúke, Jablonove n/T i v Rožňavskom Bystrom videli nielen zaujímavé zápasy, ale aj ich korenie, ktoré vo futbale nazývame góly. Na ostatných ihriskách ich padlo síce menej, a v Rudnej iba jeden, ale zato to boli zápasy napínavé až do konca. V Dedinkách sa stretli nováčikovia súťaže a aj sa spravodlivo podelili o body. Prakticky iba v tomto zápase odišli hostia zo súperovho ihriska aspoň s bodíkom domov. Najvyššiu prehru utrpeli Slavošovčania v Jablonove a ukazuje sa, že v tomto ročníku ich čaká ešte hodne práce, aby sa zachránili v tejto súťaži. Pekný úspech dosiahli Vlachovčania, ktorí si s dobrým súperom zapísali do tabuľky ďalšie tri body a dvíhajú sa z jej dna stále vyššie. Výsledky: Rudná – Dlhá Ves 1:0 (1:0), G: 13´ Konček, ŽK: Bene, R: S. Gallo, T. Gyenes, DP: Z. Kovács, D: 100. Krh. Dlhá Lúka – Drnava 5:3 (3:1), G: Čižmár 3, Klinko 2, res.: Búlik 2 (1 z 11 m), Rencsok, ŽK: Szaniszlo, Korintuš, res.: Vozár 2, R: Macko, V. Gallo, DP: Šmelko, D: 100. Vlachovo – Bohúňovo 3:0 (2:0), G: T. Pitoňák 2, Klein, ŽK: Šivec, Pitoňák, M. Gál, resp.: G. Dókuš, T. Kovács, F. Demeter, ČK: G. Dókuš, R: Repaský, R. Farkaš, DP: Š. Maté, D: 50. Jablonov n/T – Slavošovce 6:2 (1:1), G: Fifík 3, Ungváry-Szabó 2, Pál-Baláž, resp: Oravec, Sklenár, ŽK: Hutník 2, Kardoš, resp.: E. Tomi, R: P. Béreš, Czakói, DP: Džubák, D: 70. Dedinky – Štítnik 1:1 (0:1). G: 87´ Putnocký - 22´ Orabinec, ŽK: Franko, Tokoly, Novák, Grančák – Rochl, A. Krága, R: J. Gyénes, Zsebík, DP: Bobrik, D: 80., Hrhov - Honce 2:0 (0:O). G: Onderniký, N. Bodnár, ŽK: Veverica - Vranec, R. Kuzma, R: D. Poťmák, A. Farkaš, DP: Šimšík, D: 70. Rožň. Bystré – V. Slaná 3:1.
V druhej triede MO vo futbale prvé miesto v tabuľke potvrdili Lipovníčania v Kružnej, kde v zápase 16. kola hladko zvíťazili 5:0 a upevnili si svoje postavenie i sebavedomie najlepšie hrajúceho mužstva v tejto súťaži. V boji o postupové miesto stále bojujú aj Pačania, ktorí doma síce iba tesne porazili rezervu Gemerskej Hôrky v bohatom zápase na góly 4:3, ale 3 body sú teraz cennejšie. Doma zvíťazili aj na poslednom mieste zimujúci futbalisti Mladosti Brzotín po cennom víťazstve nad rezervou Krásnohorskej Dlhej Lúky 3:1.
Výsledky: Ml. Brzotín – Krh. Dlhá Lúka B 3:1 (1:0). G: Rusznák, Lázók, An. Polyák – Danko, ŽK: 0, R: Nemčko, R. Farkaš, DP: Z. Kovács, D: 30.
Kružná – Lipovník 0:5 (0:2). G: R. Szucs 2, Lázár, Bollo, Zupko, ŽK: 0, R: Šalamon, T. Gyénes, DP: Hadar, D: 30. , Pača – Gem. Hôrka B 4:3 (2:1). G: R. Bubenčík, J. Gulykás, R. Adam, M. Lopata - V. Zsóri 2, Šofranko, ŽK: 0, R: S. Gallo, Pažitka, DP: Heveši, D: 50.
TABUĽKY FUTBALU:
| TABUĽKA I. TRIEDY PO 16. KOLE | TABUĽKA II. TRIEDY PO 16. KOLE | ||||||||||||||||
| 1. | Rudná | 16 | 13 | 2 | 1 | 42:17 | 41 | 1. | Lipovník | 11 | 7 | 4 | 0 | 33:6 | 25 | ||
| 2. | Krh. Dlhá Lúka A | 16 | 11 | 2 | 3 | 70:26 | 35 | 2. | Pača | 11 | 7 | 2 | 2 | 27:12 | 23 | ||
| 3. | Rožňavské Bystré | 16 | 10 | 3 | 3 | 47:20 | 33 | 3. | Krh. Dlhá Lúka B | 12 | 5 | 2 | 5 | 29:26 | 17 | ||
| 4. | Vyšná Slaná | 16 | 10 | 2 | 4 | 50:26 | 32 | 4. | Jovice | 11 | 5 | 1 | 5 | 24:24 | 16 | ||
| 5. | Drnava | 16 | 9 | 3 | 4 | 49:32 | 30 | 5. | Kružná | 12 | 5 | 1 | 6 | 25:30 | 16 | ||
| 6. | Honce | 16 | 8 | 2 | 6 | 30:43 | 26 | 6. | Gemerská Hôrka B | 12 | 4 | 3 | 5 | 25:26 | 15 | ||
| 7. | Jablonov n/Turňou | 16 | 8 | 0 | 8 | 40:36 | 24 | 7. | Nižná Slaná | 11 | 5 | 0 | 6 | 19:26 | 15 | ||
| 8. | Dlhá Ves | 16 | 8 | 0 | 8 | 35:43 | 24 | 8. | Dobšiná B | 9 | 4 | 0 | 5 | 21:28 | 12 | ||
| 9. | Bohúňovo | 16 | 6 | 2 | 8 | 31:32 | 20 | 9. | Ml. Brzotín | 11 | 3 | 2 | 7 | 15:33 | 10 | ||
| 10. | Štítnik | 16 | 5 | 2 | 9 | 38:33 | 17 | 10. | Plešivec | 10 | 2 | 2 | 6 | 16:23 | 8 | ||
| 11. | Hrhov | 16 | 4 | 2 | 10 | 27:49 | 14 | ||||||||||
| 12. | Vlachovo | 16 | 4 | 0 | 12 | 22:44 | 12 | ||||||||||
| 13. |
|
16 | 3 | 1 | 12 | 19:68 | 10 | ||||||||||
| 14. | Dedinky | 16 | 1 | 3 | 12 | 19:51 | 6 | ||||||||||
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).