Výsledky: Rudná – Dlhá Ves 1:0 (1:0), G: 13´ Konček, ŽK: Bene, R: S. Gallo, T. Gyenes, DP: Z. Kovács, D: 100. Krh. Dlhá Lúka – Drnava 5:3 (3:1), G: Čižmár 3, Klinko 2, res.: Búlik 2 (1 z 11 m), Rencsok, ŽK: Szaniszlo, Korintuš, res.: Vozár 2, R: Macko, V. Gallo, DP: Šmelko, D: 100. Vlachovo – Bohúňovo 3:0 (2:0), G: T. Pitoňák 2, Klein, ŽK: Šivec, Pitoňák, M. Gál, resp.: G. Dókuš, T. Kovács, F. Demeter, ČK: G. Dókuš, R: Repaský, R. Farkaš, DP: Š. Maté, D: 50. Jablonov n/T – Slavošovce 6:2 (1:1), G: Fifík 3, Ungváry-Szabó 2, Pál-Baláž, resp: Oravec, Sklenár, ŽK: Hutník 2, Kardoš, resp.: E. Tomi, R: P. Béreš, Czakói, DP: Džubák, D: 70. Dedinky – Štítnik 1:1 (0:1). G: 87´ Putnocký - 22´ Orabinec, ŽK: Franko, Tokoly, Novák, Grančák – Rochl, A. Krága, R: J. Gyénes, Zsebík, DP: Bobrik, D: 80., Hrhov - Honce 2:0 (0:O). G: Onderniký, N. Bodnár, ŽK: Veverica - Vranec, R. Kuzma, R: D. Poťmák, A. Farkaš, DP: Šimšík, D: 70. Rožň. Bystré – V. Slaná 3:1.
V druhej triede MO vo futbale prvé miesto v tabuľke potvrdili Lipovníčania v Kružnej, kde v zápase 16. kola hladko zvíťazili 5:0 a upevnili si svoje postavenie i sebavedomie najlepšie hrajúceho mužstva v tejto súťaži. V boji o postupové miesto stále bojujú aj Pačania, ktorí doma síce iba tesne porazili rezervu Gemerskej Hôrky v bohatom zápase na góly 4:3, ale 3 body sú teraz cennejšie. Doma zvíťazili aj na poslednom mieste zimujúci futbalisti Mladosti Brzotín po cennom víťazstve nad rezervou Krásnohorskej Dlhej Lúky 3:1.
Výsledky: Ml. Brzotín – Krh. Dlhá Lúka B 3:1 (1:0). G: Rusznák, Lázók, An. Polyák – Danko, ŽK: 0, R: Nemčko, R. Farkaš, DP: Z. Kovács, D: 30.
Kružná – Lipovník 0:5 (0:2). G: R. Szucs 2, Lázár, Bollo, Zupko, ŽK: 0, R: Šalamon, T. Gyénes, DP: Hadar, D: 30. , Pača – Gem. Hôrka B 4:3 (2:1). G: R. Bubenčík, J. Gulykás, R. Adam, M. Lopata - V. Zsóri 2, Šofranko, ŽK: 0, R: S. Gallo, Pažitka, DP: Heveši, D: 50.
TABUĽKY FUTBALU:
| TABUĽKA I. TRIEDY PO 16. KOLE | TABUĽKA II. TRIEDY PO 16. KOLE | ||||||||||||||||
| 1. | Rudná | 16 | 13 | 2 | 1 | 42:17 | 41 | 1. | Lipovník | 11 | 7 | 4 | 0 | 33:6 | 25 | ||
| 2. | Krh. Dlhá Lúka A | 16 | 11 | 2 | 3 | 70:26 | 35 | 2. | Pača | 11 | 7 | 2 | 2 | 27:12 | 23 | ||
| 3. | Rožňavské Bystré | 16 | 10 | 3 | 3 | 47:20 | 33 | 3. | Krh. Dlhá Lúka B | 12 | 5 | 2 | 5 | 29:26 | 17 | ||
| 4. | Vyšná Slaná | 16 | 10 | 2 | 4 | 50:26 | 32 | 4. | Jovice | 11 | 5 | 1 | 5 | 24:24 | 16 | ||
| 5. | Drnava | 16 | 9 | 3 | 4 | 49:32 | 30 | 5. | Kružná | 12 | 5 | 1 | 6 | 25:30 | 16 | ||
| 6. | Honce | 16 | 8 | 2 | 6 | 30:43 | 26 | 6. | Gemerská Hôrka B | 12 | 4 | 3 | 5 | 25:26 | 15 | ||
| 7. | Jablonov n/Turňou | 16 | 8 | 0 | 8 | 40:36 | 24 | 7. | Nižná Slaná | 11 | 5 | 0 | 6 | 19:26 | 15 | ||
| 8. | Dlhá Ves | 16 | 8 | 0 | 8 | 35:43 | 24 | 8. | Dobšiná B | 9 | 4 | 0 | 5 | 21:28 | 12 | ||
| 9. | Bohúňovo | 16 | 6 | 2 | 8 | 31:32 | 20 | 9. | Ml. Brzotín | 11 | 3 | 2 | 7 | 15:33 | 10 | ||
| 10. | Štítnik | 16 | 5 | 2 | 9 | 38:33 | 17 | 10. | Plešivec | 10 | 2 | 2 | 6 | 16:23 | 8 | ||
| 11. | Hrhov | 16 | 4 | 2 | 10 | 27:49 | 14 | ||||||||||
| 12. | Vlachovo | 16 | 4 | 0 | 12 | 22:44 | 12 | ||||||||||
| 13. |
|
16 | 3 | 1 | 12 | 19:68 | 10 | ||||||||||
| 14. | Dedinky | 16 | 1 | 3 | 12 | 19:51 | 6 | ||||||||||































Futbalisti I. triedy majstrovstva okresu v 16. kole sa na viacerých ihriskách pekne rozstrieľali. Diváci tak najmä v Krásnohorskej Dlhej Lúke, Jablonove n/T i v Rožňavskom Bystrom videli nielen zaujímavé zápasy, ale aj ich korenie, ktoré vo futbale nazývame góly. Na ostatných ihriskách ich padlo síce menej, a v Rudnej iba jeden, ale zato to boli zápasy napínavé až do konca. V Dedinkách sa stretli nováčikovia súťaže a aj sa spravodlivo podelili o body. Prakticky iba v tomto zápase odišli hostia zo súperovho ihriska aspoň s bodíkom domov. Najvyššiu prehru utrpeli Slavošovčania v Jablonove a ukazuje sa, že v tomto ročníku ich čaká ešte hodne práce, aby sa zachránili v tejto súťaži. Pekný úspech dosiahli Vlachovčania, ktorí si s dobrým súperom zapísali do tabuľky ďalšie tri body a dvíhajú sa z jej dna stále vyššie.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály.
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom.
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“.
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.