FK Honce – FK Baník Nižná Slaná 2:1 (1:1). Rozhodca: tréner hostí. Gól za hostí Štefan Müller. Diváci: 18. Potom iniciatívu v strede poľa prevzali domáci a boli lepším mužstvom. Jednu šancu im však zmaril Karas. Ďalšia možnosť prišla s priamym kopom Strelku, ktorý brankár hostí chytil. Domáci pokračovali vo svojej hre, napokon sa im podarilo streliť gól. Hráč domácich bol neobsadený a po centri asi z 11 metrov hlavičkou skóroval. 1:0. Hostia sa po góle snažili vyrovnať, prevahu si však nevytvorili. V jednej akcii Valko fauloval vo výskoku domáceho brankára, ktorý musel z hry odstúpiť. Do bránky išiel hráč z lavičky. Na druhej strane v podobnej situácii domáci hráč brankára hostí nefauloval. Zaujímavé bolo, že na oboch stranách po jednej strele zblokovali Strelka resp. Prónai. Hostia si dokázali vytvoriť dve šance. Prvú, keď ešte pôvodný brankár zle vybehol a brána bola prázdna. Tú sa však využiť nepodarilo. Druhú šancu mal Müller, ktorý sa zbavil obrancu domácich a prízemnou strelou k žrdi vyrovnal 1:1. Zároveň po rozohraní domácich bol odpískaný koniec polčasu.
Druhý polčas bol odlišný v hre oboch mužstiev. Za domácich sa presunul do útoku Strelka, či došlo k malým zmenám v zostave domácich. Hosťom sa až tak v druhom polčase nedarilo, prihrávky, či centre boli nepresné. Obrana až tak nedokázala eliminovať akcie domácich.
Prvých desať minút nevychádzalo Nižnej Slanej absolútne nič. Domáci ovládli stred poľa a ohrozovali bránu domácich. Gól sa im podarilo dať len po rozohrávke hostí, keď hráč hostí neotáčal stranu, domáci hráč loptu zachytil. Treba však spomenúť, že aj ľavý obranca nebol na svojom mieste. Po prihrávke hráča, ktorý zachytil prihrávku sa dostal do nájazdu pravý útočník domácich, ktorý strelou k vzdialenejšej žrdi strhol vedenie na stranu domácich. 2:1. Hostia o niečo spresnili hru, avšak nedokázali sa voči domácim presadiť. Vážnejšie domáceho brankára neohrozili. Strela Slováka nebola presná. Naopak, jednu akciu domácich, keď by išiel domáci hráč sám na bránu hostí zastavil ofsajd.
Z domácich bol strelecky aktívny hlavne Strelka, ďalší gól už domáci nepridali. Brankár domácich sa vrátil do hry. Hostia si vytvorili ešte dve šance. Prvú mali po brejku, keď dvojica Müller – Valko sa dostala do výhodnej šance. Müller však nedokázal skórovať do prázdnej brány. O pár minút to bola ešte strela k ľavej žrdi, ktorú brankár domácich kryl. Podobnú strelu vyslal na bránu hostí Strelka. Domáci kopali ešte jeden priamy kop, ktorý brankár hostí chytil. Domáci hráč by sa dostal do sľubnej pozície nebyť zásahu Prónaia. Ďalšiu šancu pravého útočníka domácich v poslednej chvíli zmaril Karas. Iná akcia bola po ľavej strane hostí, rozohraná však presne nebola, keď boli po kope piati hráči. Z rohov sa domáci voči hosťom nepresadili.
V závere sa hostia snažili vytvoriť tlak na vyrovnanie, to sa však nepodarilo, keď napr. v poslednej akcii center Karasa nenašiel nikoho zo svojich spoluhráčov.
Za hostí nastúpili opäť noví hráči. Ján Tomi, ktorý napr. pôsobil v žiackom mužstve, či dorasteneckom mužstve, ale aj v A – mužstve v sezóne 2005/2006. Druhý hráč Jozef Vierg nastúpil po tom, keď Tomi musel z hry odstúpiť.
Zostava Nižnej Slanej: Š. Tomášik – O. Junger, D. Hajči, M. Prónai, V. Karas – J. Tomi, R. Die, P. Slovák, J. Gelda – Š. Müller, D. Valko. Striedal: J. Vierg.
Štefan Tomášik
ODVETNÉ MAJSTROVSKÉ FUTBALOVÉ ZÁPASY ZAČÍNAJÚ AJ V II. TRIEDE
12. kolo 8.4.2012 o 15.30 hod.
Honce - Dedinky
Ml. Brzotín - Rakovnica
Pača - Plešivec
Niž. Slaná - Kečovo 10.30 hod.
Štítnik "B"- Rožňava "B"
Jovice - Čoltovo
{jcomments on}
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. 
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.