Tretí už zahrával Ján Junger. Po jeho centri mali hostia sľubnú príležitosť, tú sa im však nepodarilo premeniť. Domáci sa nakopávanými loptami dostávali dopredu. Obrana hostí faulovala domáceho útočníka. Domáci zahrávali priamy kop, ktorý našťastie tesne minul ľavú žrď hosťujúcej brány. Hostia mali dobrú príležitosť pri akcii Valka po dlhej lopte od Hajčiho. Pri zakončení sa však zbytočne núkali a loptu im domáci obranca odkopol. Domácej obrane robil problémy svojou rýchlosťou Juraj Junger, jeho prihrávky však nenachádzali adresátov. V závere polčasu bola hra vyrovnaná s nepresnosťami na oboch stranách.
Do druhého polčasu vstúpili hostia lepšie ako do prvého. Po pár útokoch na oboch stranách sa im naskytla sľubná príležitosť skórovať. Opäť zaútočili s väčším počtom hráčov, tentokrát im kombinácia vyšla, Ján Junger po prevzatí prihrávky našiel M. Boroša a ten prudkou strelou k vzdialenejšej žrdi prekonal domáceho brankára.1:1. Radosť z gólu netrvala dlho, po situácii zaváňajúcej ofsajdom sa domáci útočník dostal do nájazdu , ktorý premenil. 2:1. Hostia po góle znova začali útočiť, pekne vystrelil Juraj Junger, jeho strelu však domáci brankár vyrazil na roh. Po ňom sa opäť dostal k lopte, k strele sa však nedostal. Pri akcii hostí na pravej strane pri rohovej zastávke si neudržal nervy na uzde Boroš a bol vylúčený, čím sa hostia ešte viac oslabili. Domáci mohli pridať tretí gól, v rozhodujúcom momente ich útočníkovi loptu odkopol Ambróz. Hostia sa aj napriek oslabeniu dostávali dopredu, strelecky aktívny bol Ján Junger, keď vystrelil tri razy, dvakrát však vedľa. Jeho tretiu strelu brankár domácich s námahou vyrazil. Útok občas podporoval aj Karas, čo sa pri oslabení nevyplatilo. Po jeho výpade po pravej strane sa domáci dostali do prečíslenia, ktoré domáci útočník premenil. 3:1. Domáci dvakrát nešetrne faulovali Valka, rozhodca však žltú kartu domácemu hráčovi nedal. Hostia mali možnosť priameho kopu, ten bol však nepresný. Pri jednom zahrávaní rohu boli hostia blízko ku kontaktnému gólu, lopta však Petergáčovi nešťastne odskočila. V závere domáci pridali ďalší gól z ich ľavej strany, keď na strelu z uhla bol Krnáč prikrátky. 4:1. Po góle si mužstvá strelecké príležitosti nevypracovali.
Zostava Nižnej Slanej: Krnáč - Ambróz, D. Hajči, Prónai, Karas (C) - Valko, M. Pitoňák, M. Boroš, Juraj Junger - Ján Junger, Petergáč. Do hry nezasiahol náhradný brankár Tomášik.
Štefan Tomášik
{jcomments on}
pondelok, 09 máj 2011 22:45
Hostia z Nižnej Slanej dohrávali v Kečove bez vylúčeného strelca ich jediného gólu Doporučený
Napísal(a) Štefan TomášikKečovo – Nižná Slaná 4:1 (1:0), gól Nižnej Slanej: M. Boroš, ČK - M. Boroš. Futbalisti Nižnej Slanej cestovali v 23. kole II triedy OM do Kečova, kde prišli v značne oslabenej zostave, keď im chýbalo viacero hráčov. Preto mužstvu musel pomôcť aj tréner Petergáč.
Domáci mali na začiatku prvého polčasu prevahu. Strelu ich útočníka však Krnáč vyrazil. Hostia sa občas dostávali na polovicu hostí, kde ich snaha často skončila. Domáci pokračovali v tlaku, ich strelu však Krnáč chytil. Hostia zaútočili s väčším počtom hráčom, dostali sa do prečíslenia, nepresnú prihrávku zachytil domáci hráč. Domáci podnikli brejk, pri ktorom obrana hostí neubránila domáceho útočníka a ten prekonal Krnáča. 1:0. Hostia po góle útočili viac, vyťažili dva rohy. V oboch prípadoch však ich centre skončili za domácou bránkou.
Zverejnené v
Futbal
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. 
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.