súperových ihriskách získali po troch bodoch a súperov zaťažili najmenej piatimi gólmi, a zdá sa, že medzi nimi sa rozhodne aj to, kto obsadí aspoň tretie miesto v tabuľke. Najmä keď doterajší princovia z Krásnohorskej Dlhej Lúky tiež pustili body domácim Jablonovčanom. Nebývalou zaujímavosťou hry v Honciach je to, že dvaja domáci hráči si dali dva vlastné góly, čo značne uľahčilo k víťazstvu hosťom.
Výsledky 21. kola I. triedy vo futbale: Slavošovce - Dedinky 3:2, Vlachovo - Rožň. Bystré 2:1 (1:0), G: Pitoňák, Marciš - Minčík, ŽK: bez kariet, R: J. Gyénes, Pažitka, DP: Gonos, D: 50, Hrhov - Rudná 3:1 (0:0),G: Dunka, Ribár, Kuru - Konček, ŽK: Bartók, Herczeg - Pavlík, R: Macko, Poťmák, DP: Z. Kovács, D: 90, Jablonov n/T - Krh. Dlhá Lúka 2:0 (0:0), G: Šaláta, P. Pál-Baláž, ŽK: Pál-Baláž, Šaláta, R: Šalamon, Kováčová, R. Farkaš, GP: Vysoký, D: 70, Honce - Vyšná Slaná 2:5 (1:2), G:R. Kuzma, B. Kuzma - Kacara a Drenko po 1- vlastné), Vido, Zabrel, Gallo, ŽK: Fabián - Fifik, R: P. Béreš, Kováčová, DP: Maté, D: 50, Dlhá Ves - Drnava 0:6, Bohúňovo - Štítnik 1:0 (1:0), G: Antóny, ŽK: Illés, Kováč - A. Krága 2x, Ján Rochl, R: Iglai, A. Farkaš, DP: Šmelko, D: 100.
TABUĽKA I. TRIEDY PO 21. KOLE:
|
1. |
Rudná |
21 |
17 |
2 |
2 |
61 |
: |
23 |
53 |
|
2. |
Krh. Dlhá Lúka |
21 |
14 |
2 |
5 |
92 |
: |
35 |
44 |
|
3. |
Drnava |
21 |
13 |
3 |
5 |
69 |
: |
40 |
42 |
|
4. |
Rožň. Bystré |
21 |
12 |
3 |
6 |
55 |
: |
27 |
39 |
|
5. |
Vyšná Slaná |
21 |
12 |
3 |
6 |
62 |
: |
39 |
39 |
|
6. |
Jablonov n/T |
21 |
11 |
0 |
10 |
50 |
: |
42 |
33 |
|
7. |
Honce |
21 |
10 |
2 |
9 |
41 |
: |
66 |
32 |
|
8. |
Hrhov |
21 |
9 |
2 |
10 |
40 |
: |
51 |
29 |
|
9. |
Dlhá Ves |
21 |
8 |
3 |
10 |
39 |
: |
57 |
27 |
|
10. |
Bohúňovo |
20 |
7 |
2 |
12 |
34 |
: |
45 |
23 |
|
11. |
Štítnik |
20 |
6 |
3 |
12 |
45 |
: |
43 |
21 |
|
12. |
Vlachovo |
21 |
6 |
0 |
15 |
29 |
: |
56 |
18 |
|
13. |
Dedinky |
21 |
3 |
4 |
14 |
33 |
: |
63 |
13 |
|
14. |
Slavošovce |
21 |
4 |
1 |
16 |
27 |
: |
90 |
13 |
TABUĽKA JARNEJ ČASTI SÚŤAŽE I. TRIEDY:
|
1. |
Hrhov |
7 |
7 |
0 |
0 |
19 |
: |
4 |
21 |
|
2. |
Rudná |
7 |
5 |
1 |
1 |
20 |
: |
7 |
16 |
|
3. |
Krh. Dlhá Lúka |
7 |
4 |
1 |
2 |
28 |
: |
13 |
13 |
|
4. |
Drnava |
7 |
4 |
1 |
2 |
24 |
: |
14 |
13 |
|
5. |
Rožň. Bystré |
7 |
4 |
0 |
3 |
20 |
: |
9 |
12 |
|
6. |
Jablonov n/T |
7 |
4 |
0 |
3 |
18 |
: |
12 |
12 |
|
7. |
Vyšná Slaná |
7 |
3 |
1 |
3 |
16 |
: |
16 |
10 |
|
8. |
Vlachovo |
7 |
3 |
0 |
4 |
10 |
: |
14 |
9 |
|
9. |
Honce |
7 |
3 |
0 |
4 |
15 |
: |
27 |
9 |
|
10. |
Dedinky |
7 |
2 |
2 |
3 |
15 |
: |
16 |
8 |
|
11. |
Štítnik |
7 |
1 |
3 |
3 |
9 |
: |
12 |
6 |
|
12. |
Dlhá Ves |
7 |
1 |
3 |
3 |
6 |
: |
15 |
6 |
|
13. |
Bohúňovo |
7 |
1 |
0 |
6 |
5 |
: |
20 |
3 |
|
14. |
Slavošovce |
7 |
1 |
0 |
6 |
11 |
: |
37 |
3 |
II. TRIEDA
Výsledky 21. kola: Pača - Nižná Slaná 5:0, Gem. Hôrka B - Dobšiná B 2:1 (0:1), G: Lokos, Lörincz - M. Barnák, ŽK: 0 - Hutník, Barnák, R: Molnár, T. Gyénes, DP: Bobrík, D: 60, Krh. Dlhá Lúka B - Plešivec 1:1 (0:0), G: D. Klárik - R. Kovács, ŽK: D. Klárik - Fandák, Havrlent, R: Drenko, J. Gyénes, DP: Bodnár, D: 75.
Tabuľka po 21. kole:
|
1. |
Lipovník |
14 |
9 |
5 |
0 |
41 |
: |
9 |
32 |
|
2. |
Pača |
15 |
10 |
2 |
3 |
38 |
: |
17 |
32 |
|
3. |
Gem. Hôrka B |
15 |
6 |
3 |
6 |
31 |
: |
36 |
21 |
|
4. |
Kružná |
15 |
6 |
2 |
7 |
31 |
: |
36 |
20 |
|
5. |
Krh. Dlhá Lúka B |
15 |
5 |
4 |
6 |
33 |
: |
32 |
19 |
|
6. |
Jovice |
13 |
6 |
1 |
6 |
29 |
: |
28 |
19 |
|
7. |
Nižná Slaná |
16 |
6 |
1 |
9 |
31 |
: |
41 |
19 |
|
8. |
Dobšiná B |
13 |
6 |
0 |
7 |
27 |
: |
32 |
18 |
|
9. |
Plešivec |
13 |
3 |
3 |
7 |
20 |
: |
29 |
12 |
|
10. |
Ml. Brzotín |
15 |
3 |
3 |
9 |
21 |
: |
42 |
12 |
MG-OD
NAJBLIŽŠIE ZÁPASY okresných futbalových SÚŤAŽÍ:
1. trieda 22. kolo 18.5.2014 17.00 hod.:
Rožň. Bystré - Dlhá Ves, Drnava - Bohúňovo, Štítnik - Honce (so K.Teplica 18.00), Vyšná Slaná - Slavošovce, Dedinky - Jablonov n/T, Kr. Dlhá Lúka - Hrhov, Rudná - Vlachovo 10.30.
2. trieda 22. kolo 18.5.2014 17.00 hod.:
Jovice - Kr. Dlhá Lúka B, Plešivec - Gem. Hôrka B, Dobšiná B - Lipovník - sobota, Nižná Slaná - Ml. Brzotín.
St. dorast 16. kolo 18.5.2014 o 14.30 hod:
Betliar - Kr. Dlhá Lúka so 15.00, Dobšiná - Gem. Hôrka so 14.30, Rožň. Bystré - Hrhov so 14.00.
St. žiaci 13. kolo 17.5.2014 o 14.00 hod:
Bohúňovo - Dobšiná ne 10.30 v Plešivci, Štítnik - Kr. Dlhá Lúka so 14.00 v Štítniku.
|
1. |
Hrhov |
7 |
7 |
0 |
0 |
19 |
: |
4 |
21 |
|
2. |
Rudná |
7 |
5 |
1 |
1 |
20 |
: |
7 |
16 |
|
3. |
Krh. Dlhá Lúka |
7 |
4 |
1 |
2 |
28 |
: |
13 |
13 |
|
4. |
Drnava |
7 |
4 |
1 |
2 |
24 |
: |
14 |
13 |
|
5. |
Rožň. Bystré |
7 |
4 |
0 |
3 |
20 |
: |
9 |
12 |
|
6. |
Jablonov n/T |
7 |
4 |
0 |
3 |
18 |
: |
12 |
12 |
|
7. |
Vyšná Slaná |
7 |
3 |
1 |
3 |
16 |
: |
16 |
10 |
|
8. |
Vlachovo |
7 |
3 |
0 |
4 |
10 |
: |
14 |
9 |
|
9. |
Honce |
7 |
3 |
0 |
4 |
15 |
: |
27 |
9 |
|
10. |
Dedinky |
7 |
2 |
2 |
3 |
15 |
: |
16 |
8 |
|
11. |
Štítnik |
7 |
1 |
3 |
3 |
9 |
: |
12 |
6 |
|
12. |
Dlhá Ves |
7 |
1 |
3 |
3 |
6 |
: |
15 |
6 |
|
13. |
Bohúňovo |
7 |
1 |
0 |
6 |
5 |
: |
20 |
3 |
|
14. |
Slavošovce |
7 |
1 |
0 |
6 |
11 |
: |
37 |
3 |
































V sobotu 10. mája 2014 ešte za priaznivého počasia sa stretli dve mužstvá z úplného konca tabuľky I. triedy horného Gemera na ihrisku v Slavošovciach. Bojovalo sa vlastne o predposledné miesto, ktoré aj keď tento zápas domáci zvládli, patrí vlastne im zásluhou horšieho skóre než majú Dedinky. Slavošovčania zvíťazili až po 16. zápasoch. Naposledy získali tri body v piatom kole doma 1:0 s Vlachovom. S Dedinkami majú priaznivú bilanciu, keď vo vzájomných zápasoch v tomto ročníku získali 4 body. Na jeseň s terajším súperom remizovali 1:1.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).