Rožňavské Bystré – Kovstav 8:4 (5:1). Kto prišiel v nedeľu 8.5.2011 do Bystrého na futbal, určite neoľutoval, lebo videl niekoľko krásnych gólov. Úvod zápasu poznačili niektoré nepresnosti na obidvoch stranách. No v 8. minúte sa k veľkému sólu odhodlal domáci hráč Hajdu. Od polovice ihriska prešiel po pravej strane pomedzi hráčov hostí a strelou zo 16-ky vymietol vzdialenejší horný roh brány Kovstavu. 1:0. Na 2:0 upravil Minčík, keď ušiel po ľavej strane a následne úspešne zakončil. Po rohovom kope Dorkina Janko Urban mladší dal svoj prvý gól v tomto zápase krásnou hlavičkou. 3:0. V 28. minúte zvýšil Urban už na 4:0. V 37. minúte znížil z jedenástky Račko. 4:1. V druhom polčase už boli Bystrania menej disciplinovaní, čo súper využil na zníženie v 56. minúte na 5:2. Svoj 4. gól dal Urban opäť hlavou v 63. minúte po centri Lenga. 6:2. Siedmy gól bol z kategórie ukážkových. Minčík potiahol loptu po pravej strane až na základnú čiaru odkiaľ spätnou prihrávkou našiel Urbana, ktorý z 10 metrov delovkou takmer roztrhol sieť brány Kovstavu. 7:2. Hostia ešte rozpätí 5 minút dali 2 góly. Jeden po priamom kope a jeden po strele z 30 metrov. Posledné slovo mal však domáci Minčík a po individuálnej akcii v 87. minúte dal posledný gól zápasu. 8:4.
Pred 50 divákmi rozhodoval Repaský.
Góly za domácich: J. Urban ml. 5, Minčík 2, Hajdu 1.
Zostava Rožňavského Bystrého: Máťaš, Hajdu, Valent, Fábian, Leng, Rusnyák, Čapó, Dorkin, Urban, Minčík, Tomko. Striedali: Bernáth, Šály, Galata.
Miloš Leng
Foto: Janko Molnár
{gallery}futbal/2011/23{/gallery}
TABUĽKA II. TRIEDY PO 23. KOLE:
|
1. |
Drnava |
20 |
18 |
1 |
1 |
101:17 |
55 |
|
2. |
Rožňavské Bystré |
20 |
14 |
2 |
4 |
79:41 |
44 |
|
3. |
Slavošovce |
19 |
14 |
0 |
5 |
75:33 |
42 |
|
4. |
Hrhov |
19 |
13 |
0 |
6 |
72:38 |
39 |
|
5. |
Bohúňovo |
20 |
11 |
5 |
4 |
49:27 |
38 |
|
6. |
Pača |
20 |
12 |
1 |
7 |
64:30 |
37 |
|
7. |
Kečovo |
19 |
7 |
5 |
7 |
53:43 |
26 |
|
8. |
Dedinky |
19 |
7 |
5 |
7 |
53:49 |
26 |
|
9. |
Čoltovo |
19 |
8 |
2 |
9 |
47:47 |
26 |
|
10. |
Nižná Slaná |
20 |
7 |
1 |
12 |
47:67 |
22 |
|
11. |
Jovice |
20 |
5 |
2 |
13 |
38:76 |
17 |
|
12. |
Ml. Brzotín |
20 |
5 |
1 |
14 |
39:70 |
16 |
|
13. |
Kovstav |
21 |
4 |
0 |
17 |
33:80 |
12 |
|
14. |
Gem. Poloma B |
21 |
1 |
1 |
19 |
17:145 |
4 |
Poradie najlepších strelcov II. triedy MO Rožňava po 23. kole: 38 gólov - J. Urban (Rožňavské Bystré), 28 gólov - Ľ. Gajdoš (Pača), 25 gólov - M. Mázik (Drnava), 20 gólov - T. Novák (Dedinky), 19 gólov - G. Zoller (Kečovo), 18 gólov - F. Kovács (Drnava), 17 gólov - M. Balco, O. Varga (obaja Slavošovce), 14 gólov - G. Veverica (Hrhov), 13 gólov - R. Lőrinc (Kečovo), 12 gólov - L. Grulyó (Hrhov), J. Váradi (Bohúňovo), P. Minčík (Rožň. Bystré), R. Orbán (Drnava), P. Cangár (Nižná Slaná), 11 gólov - M. Dunka (Hrhov), F. Čapó (Rožň. Bystré), 10 gólov - D. Dunka (Hrhov), L. Fabián (Drnava), Š. Széplaky (Čoltovo), atď.
NASLEDUJÚCE ZÁPASY II. TRIEDY:
24. kolo: Drnava a G. Poloma B – voľno, Slavošovce – Bohúňovo, Čoltovo – Ml. Brzotín, Dedinky – Kečovo, Nižná Slaná – Hrhov, Pača – Rožňavské Bystré, Kovstav – Jovice.
{jcomments on}
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. 
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.