V druhom polčase už boli Bystrania menej disciplinovaní, čo súper využil na zníženie v 56. minúte na 5:2. Svoj 4. gól dal Urban opäť hlavou v 63. minúte po centri Lenga. 6:2. Siedmy gól bol z kategórie ukážkových. Minčík potiahol loptu po pravej strane až na základnú čiaru odkiaľ spätnou prihrávkou našiel Urbana, ktorý z 10 metrov delovkou takmer roztrhol sieť brány Kovstavu. 7:2. Hostia ešte rozpätí 5 minút dali 2 góly. Jeden po priamom kope a jeden po strele z 30 metrov. Posledné slovo mal však domáci Minčík a po individuálnej akcii v 87. minúte dal posledný gól zápasu. 8:4.
Pred 50 divákmi rozhodoval Repaský.
Góly za domácich: J. Urban ml. 5, Minčík 2, Hajdu 1.
Zostava Rožňavského Bystrého: Máťaš, Hajdu, Valent, Fábian, Leng, Rusnyák, Čapó, Dorkin, Urban, Minčík, Tomko. Striedali: Bernáth, Šály, Galata.
Miloš Leng
Foto: Janko Molnár
{gallery}futbal/2011/23{/gallery}
TABUĽKA II. TRIEDY PO 23. KOLE:
|
1. |
Drnava |
20 |
18 |
1 |
1 |
101:17 |
55 |
|
2. |
Rožňavské Bystré |
20 |
14 |
2 |
4 |
79:41 |
44 |
|
3. |
Slavošovce |
19 |
14 |
0 |
5 |
75:33 |
42 |
|
4. |
Hrhov |
19 |
13 |
0 |
6 |
72:38 |
39 |
|
5. |
Bohúňovo |
20 |
11 |
5 |
4 |
49:27 |
38 |
|
6. |
Pača |
20 |
12 |
1 |
7 |
64:30 |
37 |
|
7. |
Kečovo |
19 |
7 |
5 |
7 |
53:43 |
26 |
|
8. |
Dedinky |
19 |
7 |
5 |
7 |
53:49 |
26 |
|
9. |
Čoltovo |
19 |
8 |
2 |
9 |
47:47 |
26 |
|
10. |
Nižná Slaná |
20 |
7 |
1 |
12 |
47:67 |
22 |
|
11. |
Jovice |
20 |
5 |
2 |
13 |
38:76 |
17 |
|
12. |
Ml. Brzotín |
20 |
5 |
1 |
14 |
39:70 |
16 |
|
13. |
Kovstav |
21 |
4 |
0 |
17 |
33:80 |
12 |
|
14. |
Gem. Poloma B |
21 |
1 |
1 |
19 |
17:145 |
4 |
Poradie najlepších strelcov II. triedy MO Rožňava po 23. kole: 38 gólov - J. Urban (Rožňavské Bystré), 28 gólov - Ľ. Gajdoš (Pača), 25 gólov - M. Mázik (Drnava), 20 gólov - T. Novák (Dedinky), 19 gólov - G. Zoller (Kečovo), 18 gólov - F. Kovács (Drnava), 17 gólov - M. Balco, O. Varga (obaja Slavošovce), 14 gólov - G. Veverica (Hrhov), 13 gólov - R. Lőrinc (Kečovo), 12 gólov - L. Grulyó (Hrhov), J. Váradi (Bohúňovo), P. Minčík (Rožň. Bystré), R. Orbán (Drnava), P. Cangár (Nižná Slaná), 11 gólov - M. Dunka (Hrhov), F. Čapó (Rožň. Bystré), 10 gólov - D. Dunka (Hrhov), L. Fabián (Drnava), Š. Széplaky (Čoltovo), atď.
NASLEDUJÚCE ZÁPASY II. TRIEDY:
24. kolo: Drnava a G. Poloma B – voľno, Slavošovce – Bohúňovo, Čoltovo – Ml. Brzotín, Dedinky – Kečovo, Nižná Slaná – Hrhov, Pača – Rožňavské Bystré, Kovstav – Jovice.
{jcomments on}
































Rožňavské Bystré – Kovstav 8:4 (5:1). Kto prišiel v nedeľu 8.5.2011 do Bystrého na futbal, určite neoľutoval, lebo videl niekoľko krásnych gólov. Úvod zápasu poznačili niektoré nepresnosti na obidvoch stranách. No v 8. minúte sa k veľkému sólu odhodlal domáci hráč Hajdu. Od polovice ihriska prešiel po pravej strane pomedzi hráčov hostí a strelou zo 16-ky vymietol vzdialenejší horný roh brány Kovstavu. 1:0. Na 2:0 upravil Minčík, keď ušiel po ľavej strane a následne úspešne zakončil. Po rohovom kope Dorkina Janko Urban mladší dal svoj prvý gól v tomto zápase krásnou hlavičkou. 3:0. V 28. minúte zvýšil Urban už na 4:0. V 37. minúte znížil z jedenástky Račko. 4:1.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-