Rožňavské Bystré - Rudná 1:1 (1:0). Derby zápas 10. kola I. triedy začali lepšie hostia z Rudnej Lepšie kombinovali a častejšie sa dostávali na dostrel pred Konczovou bránou. Bystrania sa nevedeli dostať do správneho tempa, lopta ich nepočúvala a nevedeli si presne prihrať. V 10. minúte sa do dobrej streleckej pozície dostal M. Gallo z Rudnej, no jeho krížna strela tesne minula bránu. Na druhej strane Lengov center z ľavej strany Rusnýak nezakončil presne. V 29. minúte využil nedorozumenie v obrane Rudnej Urban a technickou strelou obstrelil brankára. 1:0. V týchto chvíľach už Bystrania preberali taktovku a častejšie sa dostávali do streleckých pozícií, no v prvom polčase už gól nepadol. V druhom polčase už boli jasne lepší domáci, ktorí pridali na dôraze a bojovnosti, spresnili prihrávky a vytvárali si šance. Brankár Rudnej mal plné ruky práce po zakončeniach Urbana, Čapa a Minčíka. Bystrania však ani z vyložených šancí nedokázali streliť gól a to sa im stalo osudným v posledných sekundách zápasu. Jediná nepozornosť inak dobre hrajúcej obrany stačila hosťom na to, aby striedajúci hráč zblízka prekonal Koncza.
Stovka divákov tak mohla odísť z dobrého zápasu spokojná, no Bystrania s jedným bodom určite spokojní nie sú.
Rozhodoval Lukáš Gyenes, asistenti J. Chomjak, P. Ďurský.
Zostava Rožňavského Bystrého: Koncz - Valent, Dorkin, Kuchta, J. Gallo, J. Gallo (kaplan), Čapó, Leng, Rusnyák, Urban, Minčík. Striedal Hajdu.
Miloš Leng
Foto: Ján Molnár
TABUĽKA I. TRIEDY ZO ZÁPASOV HRANÝCH DOMA
{gallery}futbal/2012/10kolo{/gallery}
{jcomments on}
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. 
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.