Rožňavské Bystré – Slavošovce 6:0 (2:0). Góly: Urban 3, Lipták 2, Minčík. Na tvrdom no dobre pripravenom trávniku začali zápas druhého kola 1. triedy obidve mužstvá vo svižnom tempe. Až do 18. minúty sa hralo iba medzi 16- kami, až prišla prvá strela Liptáka, ktorá však minula bránu hostí. V 23. minúte sa na pravej strane uvoľnil Lipták, no jeho presný center Urban hlavou ešte nenasmeroval do brány. V 26. minúte mali veľkú šancu skórovať Slavošovčania, no Koncz výborne vystihol loptu, ktorou ho chcel hosťujúci hráč prelobovať. Potom už prišli na rad Bystrania. V 30. minúte Urban vybojoval loptu a poslal do behu Minčíka, ktorý nezadržateľne skóroval. 1:0 To sa už misky váh naklonili na stranu domácich. O 3 minúty na to si Urban s Minčíkom úlohy vymenili a Urban po dobrej Minčíkovej prihrávke nedal Karalovi v bráne hostí šancu. 2:0 Po Demjanovej peknej strele v 36. minúte mohol o čosi neskôr Minčík pridať ďalší gól, no zblízka netrafil správne loptu. Druhý polčas už bol jasne v réžii domácich. Najskôr Liptákovu strelu v 51. minúte do vinkla Karalo bravúrne vyrazil, no o 2
minúty neskôr už na samostatný nájazd Urbana a jeho strelu pod brvno nestačil. 3:0 V 60. minúte mohol zvýšiť Dorkin, no jeho strelu z uhla brankár vyrazil. Potom bol v ďalšej šanci Urban po skvelej uličke Jara Galla. Na 4:0 upravil v 72. minúte Lipták strelou z 28 metrov, po ktorej sa musel Karalo červenať. V 78. minúte Urban vyškolil obrancov Slavošoviec a svojim tretím gólom zvýšil na 5:0. K strelám sa dostali aj Lompart a Tomko, no ujala sa až Liptákova strela v 83. minúte, keď z uhla prestrelil brankára. 6:0.
4. december– Ján Slávik (4.12.1855 Dačov Lom – 8.2.1934 Banská Bystrica) – cirkevný historik, ev. kňaz, osvetový pracovník, publicista.
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Samo Vozár – 175. výročie úmrtia
5. december– Samo Vozár (3.4.1823 Hrachovo – 5.12.1850 Hrachovo) – básnik, publicista a prekladateľ.
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Viktor Madarász – 195. výročie narodenia
14. december– Viktor Madarász (14.12.1830 Štítnik – 10.1.1917 Budapešť, pochovaný v Štítniku) – maliar.
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Peter Pavol Bartoš – 50. výročie úmrtia
18. december– december – Peter Pavol Bartoš (11.6.1901 Stará Turá – 18.12.1975 Bratislava) – pedagóg a matematik.
Po maturite absolvoval v Martine kurz pre notárov a zaoberal sa ochotníckym divadlom. Potom študoval na Masarykovej univerzite v Brne a ako učiteľ pôsobil v rokoch 1937 – 1938 v Rimavskej Sobote, 1938 – 1939 v Tisovci, potom v Banskej Bystrici a Zlatých Moravciach. Svoje odborné znalosti a pedagogické skúsenosti uplatnil pri tvorbe učebníc matematiky pre stredné školy a aj ako autor úloh pre matematickú olympiádu. Publikoval desiatky odborných a pedagogických prác. Vedecké práce z oblasti elementárnej geometrie a teórie čísel uverejňoval v matematických časopisoch a bol členom redakčnej rady časopisu Matematika v škole. Za úspešnú odbornú a pedagogickú činnosť bol vyznamenaný medailou J. A. Komenského, Jednota slovenských matematikov a fyzikov mu v roku 1975 udelila titul Zaslúžilý člen. -MM-
Július Markovič – 165. výročie narodenia
21. december– Július Markovič (21.12.1860 Hrachovo – 19.12.1913 Viedeň, pochovaný v Novom Meste nad Váhom) – lekár, verejný činiteľ.
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Milan Sajenko - 5. výročie úmrtia
29. december– Milan Sajenko (1.3.1933 Radotín pri Prahe - 29.12.2020 Trebičov) - pedagóg, pracovník v oblasti kultúry.
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Janko Jesenský – 80. výročie úmrtia
30. december– Janko Jesenský (30.12.1874 Martin – 27.12.1945 Bratislava) – básnik, prozaik, prekladateľ, významný predstaviteľ slovenskej modernej prózy.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-