Rožňavské Bystré - Jablonov nad Turňou 3:0 (1:0 ), góly: Hajdu 3. Vo veľkej horúčave a na tvrdom teréne sa v ďalšom majstrovskom zápase viac darilo domácim, hlavne Lukášovi Hajduovi, ktorý bol autorom všetkých troch gólov Bystrého.nepreverili. V druhom polčase Bystrania ešte pridali a prevaha nad súperom už bola viditeľnejšia. Opäť veľké šance nepremenili Čapó, Urban, Valko. Chýbal im väčší dôraz v koncovke. Prišla 75. minúta a Hajdu z podobnej vzdialenosti ako pri prvom góle opäť tvrdou strelou prekonal brankára Jablonova. 2:0. V 83. minúte hráč Jablonova zrazil v 16-ke Urbana a nariadenú penaltu Hajdu bezpečne premenil. 3:0. Vzávere ešte Valkova strela opečiatkovala brvno bránky hostí.Pred 100 divákmi rozhodoval Farkaš, asistenti Petro a Poťmák.
Zostava Rožňavského Bystrého: Koncz - Ján Gallo, Jaro Gallo, Hajdu, Kuchta, Dorkin, Rusnyák, Leng, Čapó, Minčík, Urban. Striedali Valko, Bernáth.
Miloš Leng
Fotografie pripravil Peťo Urban.
{gallery}futbal/2012/4kolo{/gallery}
TABUĽKA I. TRIEDY PO NEÚPLNOM 4. KOLE:
|
1. |
Baník Rožň. Bystré |
4 |
3 |
0 |
1 |
15:5 |
9 |
|
2. |
ZK Dlhá Ves |
3 |
3 |
0 |
0 |
5:1 |
9 |
|
3. |
Tatran Betliar |
4 |
3 |
0 |
1 |
9:8 |
9 |
|
4. |
Baník Drnava |
3 |
2 |
1 |
0 |
10:2 |
7 |
|
5. |
FK Brzotín |
3 |
2 |
1 |
0 |
6:2 |
7 |
|
6. |
Krh. Dlhá Lúka |
4 |
2 |
0 |
2 |
13:9 |
6 |
|
7. |
Vyšná Slaná |
3 |
2 |
0 |
1 |
7:4 |
6 |
|
8. |
Hrhov |
4 |
2 |
0 |
2 |
6:14 |
6 |
|
9. |
Rudná |
4 |
1 |
2 |
1 |
8:7 |
5 |
|
10. |
Papiereň Slavošovce |
3 |
1 |
0 |
2 |
5:7 |
3 |
|
11. |
Jablonov n/T |
4 |
0 |
0 |
4 |
3:11 |
0 |
|
12. |
Sokol Bohúňovo |
4 |
0 |
0 |
3 |
3:11 |
0 |
|
13. |
Vlachovo |
3 |
0 |
0 |
3 |
0:10 |
0 |
Nasledujúce 5. kolo 4.9.2011 o 15.30 hod.:
Slavošovce - Rožň. Bystré (sobota 3.9. UHČ)
Drnva - Dlhá Ves
Brzotín - Bohúňovo
Betliar - má voľno
Vyšná Slaná - Rudná
Hrhov - Vlachovo
Jablonov n/T - Krh. Dlhá Lúka
{jcomments on}
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. 
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.