Rožňavské Bystré – Slavošovce 2:0 (1:0). Góly: Minčík, Tomko. Po dvoch prešustrovaných zápasoch vonku mali Bystrania v zápase I. triedy so Slavošovcami možnosť sa rehabilitovať. Úvodné minúty však tomu vôbec nenasvedčovali. V prvej polhodine zaujal akurát priamy kop Jara Galla, ktorého strelu z priameho kopu v 12. minúte Karalo v bráne hostí bravúrne vyrazil na roh. V 30. minúte sa hosťujúci Domik sám rútil na Koncza, no jeho koncovka bola nepresná. O minútu neskôr sa v podobnej situácii Minčík nemýlil a prekonal v samostatnom nájazde Karala. 1:0 Aj keď kombinácií Bystranov aj v tomto zápase bolo ako šafránu, Jaro Gallo v 36. minúte našiel spätnou prihrávkou Urbana ml., ktorý však z 5,5 metrovej hranice mieril ponad bránu. V 40. minúte Ján Gonos krížnou strelou po zemi vystrašil brankára hostí.
Druhý polčas bol o niečo zaujímavejší. V 59. minúte Tomkovu strelu Karalo ešte vystihol, no o 2 minúty na jeho presnú strelu k žrdi po vysunutí Jarom Gallom už nedosiahol. 2:0 V 53. minúte nastrelil Jaro Gallo brvno z priameho kopu. Hostia mali šancu v 62. minúte, no Koncz ju zmaril. Bystrania boli naďalej aktívni a Minčíkovo zakočenie v 68. minúte zblízka zlikvidoval opäť výborný Karalo. V 70. minúte hostia ohrozili Koncza v domácej bráne ešte z priameho kopu, no to bolo od nich všetko. Naopak Bystrania mohli pridať gól po sérii troch neúspešných dorážok po Minčíkovej strele v 71. minúte.
Pred 80 divákmi rozhodoval L. Šalamon.
Zostava Rožňavského Bystrého: Koncz, Fábian, Kuchta, Dorkin, Ján Gallo, Jaro Gallo, Ján Gonos, Krága, Urban ml., Minčík, Tomko. Striedali: Valent, Galata.
Miloš LENG
{jcomments on}
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. 
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.