Lipovník - Krásnohorská Dlhá Lúka 1:1 (0:1). Derby jesene nemá víťaza. Tento zápas 13. kola II. triedy si zaslúžil tento prívlastok nielen preto, že hral prvý s druhým, ale aj preto, že ide o susedné dediny a veľa mladých hráčov z Lipovníka hosťuje práve v B-čku Krásnohorskej Dlhej Lúky. Zápas priniesol podľa očakávania veľa vzruchu a napätie na ihrisku i mimo neho. Na zápas prišlo okolo 200 fanúšikov. Na pomery II. triedy je to určite krásne číslo. Ale tieto mužstvá si to aj svojimi výkonmi zaslúžili.Po góle sa hostia stiahli a hralo sa prevažne pred ich bránou, ale bránili veľmi obetavo a to prinášalo svoje ovocie. Kontroverzná situácia sa odohrala na konci polčasu. Zubko sa predral aj cez brankára a jeho zakončenie z čiary zachraňoval A. Emödi. Domáci chceli za údajnú ruku penaltu, no dočkal sa len Zubko a to žltej karty za reklamovanie. Aká bola pravda sa už nikdy nedozvieme, ale do hráčov domácich sa ostro pustili diváci za bránou, ktorí videli tú situáciu najlepšie. Z následného rohu sa domáci nepresadili a na polčas sa šlo za stavu 0:1.
V druhom polčase sa očakávalo, že domácim budú pomaly dochádzať sily. Avšak v tlaku ostávali stále, stále viac a viac sa tlačili pred bránu. V 59. min. rohový kop zahrával Lázár a A. Emödi nešťastne si trafil hlavičkou vlastnú ruku a rozhodca doprial domácim penaltu. Loptu na biely bod si postavil Barczi a nekompromisne vyrovnal. 1:1! Po hodine hry sa začínalo odznova. Mečbal mal na hlave Zagiba, ktorý svoju hlavičku z bezprostrednej blízkosti poslal vedľa. Skvelý Máté podržal hostí aj pri pokuse Barcziho a Zubka. V poslednej štvrťhodine odišli obe zálohy a hralo sa pred bránkami, a to viac pred domácou. Najprv poslal Bodnár dlhú prihrávku na Podraczkého, a o pár minút chýbala razancia pri strele F. Emödiho . V 80. min. prišlo ďalšie kontroverzné rozhodnutie, keď Bodnára v pokutovom území faulovali, no rozhodca namiesto bieleho bodu ukázal na bielu čiaru hranice pokutového územia. Bodnár svoju strelu namieril perfektne, ale obrancovia ju zblokovali. Na druhej strane sa nepresadil Németh, ani Kerekes. V 85. min. Bodnár opečiatkoval žrď Dányiho brány, po ktorej sa lopta odrazila smerom von. Pán rozhodca Iglai nastavoval 3 minúty, ale už ani to nepriniesol gól a tak veľké derby sa nedočkalo víťaza. Konečný výsledok 1:1. Po zápase hosťujúci tréneri pán Bernáth a pán Bollo hodnotili zápas ako jeden z najlepších. Pán Bernáth: „Som hrdý na toto mužstvo, chlapci odohrali výborný zápas, domáci, ako aj my, sme mali na kopačke rozhodnutie, ale v konečnom hodnotení je remíza zaslúžená. Ďakujem chlapcom za bojovnosť, dokázali, že sú to skvelí hráči a výborná partia. Domáci, naopak ukázali, že je to súper najťažšieho kalibru a právom sú na prvom mieste.“ Pán Bollo: „V prvom polčase sme si dali za úlohu ubrániť domáci nápor, a chlapci svojou bojovnosťou tejto úlohe vyhoveli. V druhom polčase sme boli vyrovnaným súperom, a určite sme boli najťažším súperom v priebehu sezóny pre domácich. V konečnom konštatovaní si myslím, že bod z trávnika lídra je výborný a zaslúžili sme si ho vďaka obete a bojovnosti.“
Zostava Lipovníka: Dányi – Erdei, Kelemen, Lázár, Kasper, Barczi, Zatroch, Szucs, Motyka, Zubko, Zagiba. Striedali: Kerekes, Németh
Zostava Krh. Dlhej Lúky B: M. Máté – A. Emödi, Csobádi, D. Klárik, Gyenes, Luspaj, Albert, F. Emödi, Ulman, P. Klárik, Podraczky. Striedali: Bodnár, Mihók, Bošela.
Florian Emödi
AKTUÁLNA TABUĽKA II. TRIEDY:
PORADIE STRELCOV II. TRIEDY PO 13 KOLE:
15 gólov - Baláž (Čoltovo)
10 gólov - V. Zsóri (Gem. Hôrka B)
7 gólov - B. Roczei (Čoltovo), A. Gorgei (Krh. Dlhá Lúka B)
6 gólov - Podracký (Jovice), Polyák (Kružná), Volčko (Plešivec)
5 gólov - D. Klárik, M. Emodi (obaja Krh.Dlhá Lúka B), J. Gulykas (Pača)
4 góly - O. Kerekes, R. Zagiba, N. Zupko, J. Barczi (všetci Lipovník), J. Barnák (Dobšiná B), J. Gelda, V. Karas (obaja Nižná Slaná), O. Vavrek (Brzotín)
3 góly - P. Klárik, R. Podraczký, V. Ulman (všetci Krh. Dlhá Lúka B), P. Fábian (Kružná), N. Sendrey, L. Horváth ( obaja Plešivec), R. Nagy, G. Grecmacher (obaja Jovice), E. Lázók (Brzotín), T. Lorincz, T. Šofranko (Gem.Hôrka B), A. Erdelyi, R. Motyka, R. Szucs, (všetci Lipovník), S. Varadin (Čoltovo), M. Delano-Baguero, P. Fábian (Dobšiná B), R. Adam, G. Polyák, Ľ. Gajdoš (všetci Pača), atď.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.