Lipovník - Krásnohorská Dlhá Lúka 1:1 (0:1). Derby jesene nemá víťaza. Tento zápas 13. kola II. triedy si zaslúžil tento prívlastok nielen preto, že hral prvý s druhým, ale aj preto, že ide o susedné dediny a veľa mladých hráčov z Lipovníka hosťuje práve v B-čku Krásnohorskej Dlhej Lúky. Zápas priniesol podľa očakávania veľa vzruchu a napätie na ihrisku i mimo neho. Na zápas prišlo okolo 200 fanúšikov. Na pomery II. triedy je to určite krásne číslo. Ale tieto mužstvá si to aj svojimi výkonmi zaslúžili.Po góle sa hostia stiahli a hralo sa prevažne pred ich bránou, ale bránili veľmi obetavo a to prinášalo svoje ovocie. Kontroverzná situácia sa odohrala na konci polčasu. Zubko sa predral aj cez brankára a jeho zakončenie z čiary zachraňoval A. Emödi. Domáci chceli za údajnú ruku penaltu, no dočkal sa len Zubko a to žltej karty za reklamovanie. Aká bola pravda sa už nikdy nedozvieme, ale do hráčov domácich sa ostro pustili diváci za bránou, ktorí videli tú situáciu najlepšie. Z následného rohu sa domáci nepresadili a na polčas sa šlo za stavu 0:1.
V druhom polčase sa očakávalo, že domácim budú pomaly dochádzať sily. Avšak v tlaku ostávali stále, stále viac a viac sa tlačili pred bránu. V 59. min. rohový kop zahrával Lázár a A. Emödi nešťastne si trafil hlavičkou vlastnú ruku a rozhodca doprial domácim penaltu. Loptu na biely bod si postavil Barczi a nekompromisne vyrovnal. 1:1! Po hodine hry sa začínalo odznova. Mečbal mal na hlave Zagiba, ktorý svoju hlavičku z bezprostrednej blízkosti poslal vedľa. Skvelý Máté podržal hostí aj pri pokuse Barcziho a Zubka. V poslednej štvrťhodine odišli obe zálohy a hralo sa pred bránkami, a to viac pred domácou. Najprv poslal Bodnár dlhú prihrávku na Podraczkého, a o pár minút chýbala razancia pri strele F. Emödiho . V 80. min. prišlo ďalšie kontroverzné rozhodnutie, keď Bodnára v pokutovom území faulovali, no rozhodca namiesto bieleho bodu ukázal na bielu čiaru hranice pokutového územia. Bodnár svoju strelu namieril perfektne, ale obrancovia ju zblokovali. Na druhej strane sa nepresadil Németh, ani Kerekes. V 85. min. Bodnár opečiatkoval žrď Dányiho brány, po ktorej sa lopta odrazila smerom von. Pán rozhodca Iglai nastavoval 3 minúty, ale už ani to nepriniesol gól a tak veľké derby sa nedočkalo víťaza. Konečný výsledok 1:1. Po zápase hosťujúci tréneri pán Bernáth a pán Bollo hodnotili zápas ako jeden z najlepších. Pán Bernáth: „Som hrdý na toto mužstvo, chlapci odohrali výborný zápas, domáci, ako aj my, sme mali na kopačke rozhodnutie, ale v konečnom hodnotení je remíza zaslúžená. Ďakujem chlapcom za bojovnosť, dokázali, že sú to skvelí hráči a výborná partia. Domáci, naopak ukázali, že je to súper najťažšieho kalibru a právom sú na prvom mieste.“ Pán Bollo: „V prvom polčase sme si dali za úlohu ubrániť domáci nápor, a chlapci svojou bojovnosťou tejto úlohe vyhoveli. V druhom polčase sme boli vyrovnaným súperom, a určite sme boli najťažším súperom v priebehu sezóny pre domácich. V konečnom konštatovaní si myslím, že bod z trávnika lídra je výborný a zaslúžili sme si ho vďaka obete a bojovnosti.“
Zostava Lipovníka: Dányi – Erdei, Kelemen, Lázár, Kasper, Barczi, Zatroch, Szucs, Motyka, Zubko, Zagiba. Striedali: Kerekes, Németh
Zostava Krh. Dlhej Lúky B: M. Máté – A. Emödi, Csobádi, D. Klárik, Gyenes, Luspaj, Albert, F. Emödi, Ulman, P. Klárik, Podraczky. Striedali: Bodnár, Mihók, Bošela.
Florian Emödi
AKTUÁLNA TABUĽKA II. TRIEDY:
PORADIE STRELCOV II. TRIEDY PO 13 KOLE:
15 gólov - Baláž (Čoltovo)
10 gólov - V. Zsóri (Gem. Hôrka B)
7 gólov - B. Roczei (Čoltovo), A. Gorgei (Krh. Dlhá Lúka B)
6 gólov - Podracký (Jovice), Polyák (Kružná), Volčko (Plešivec)
5 gólov - D. Klárik, M. Emodi (obaja Krh.Dlhá Lúka B), J. Gulykas (Pača)
4 góly - O. Kerekes, R. Zagiba, N. Zupko, J. Barczi (všetci Lipovník), J. Barnák (Dobšiná B), J. Gelda, V. Karas (obaja Nižná Slaná), O. Vavrek (Brzotín)
3 góly - P. Klárik, R. Podraczký, V. Ulman (všetci Krh. Dlhá Lúka B), P. Fábian (Kružná), N. Sendrey, L. Horváth ( obaja Plešivec), R. Nagy, G. Grecmacher (obaja Jovice), E. Lázók (Brzotín), T. Lorincz, T. Šofranko (Gem.Hôrka B), A. Erdelyi, R. Motyka, R. Szucs, (všetci Lipovník), S. Varadin (Čoltovo), M. Delano-Baguero, P. Fábian (Dobšiná B), R. Adam, G. Polyák, Ľ. Gajdoš (všetci Pača), atď.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).