sa prihrávke Karasa dostal do nájazdu a prekonal brankára hostí, 1:0. Domáci útočili naďalej. Po kombinácii a spätnej prihrávke Geldu Milko skóroval do prázdnej bránky. 2:0. Domáci útočili po oboch stranách. Strelu O. Jungera zo šestnástky brankár hostí vyrazil, z následnej dorážky ho ten istý hráč prekonal. 3:0. Strely G. Keršáka a O. Jungera boli zblokované obranou hostí. Šance Milka a Valka ostali nevyužité. V určitej časti polčasu sa hralo medzi oboma šestnástkami. Štvrtý gól pridal po spolupráci s Karasom Gelda, keď zakončoval do prázdnej bránky. 4:0. Domáci v závere polčasu po tlaku znova skórovali. Center z Geldu hlavičkoval Valko do odkrytej časti bránky hostí. 5:0. Hostia mali za celý polčas jedinú vážnejšiu príležitosť. Hrozilo že sa ich útočník dostane do nájazdu, v poslednej chvíli zachraňoval Soják. Domáci mali ešte dvakrát alebo trikrát šance po rohových kopoch (Die, Valko).
Do druhého polčasu urobil tréner Petergáč jednu zmenu v zostave. O. Jungera vystriedal Leštach. Hra bola podobná ako v predošlom polčase. Už úvodnú rozohrávku hostí im domáci zachytili. Domáci si vytvorili viaceré strelecké príležitosti, otázkou bolo akým výsledkom sa zápas skončí. Po dlhej lopte za obranu sa Valko dostal do nájazdu. V šestnástke bol faulovaný obrancom hostí. Nasledovala penalta, ktorú Valko premenil. 6:0. Po prihrávke od Hajčiho sa dostal do úniku po ľavej strane Leštach. Ten strelou k vzdialenejšej žrdi prekonal brankára hostí. 7:0. Ďalší gól pridal zblízka Valko. 8:0. Po inej kombinácii a prihrávke Geldu Die strelou zo šestnástky zvýšil náskok domácich. 9:0. Z väčších vzdialeností skúšali brankára hostí preveriť Die a G. Keršák. Ich strely boli nepresné. Únik G. Keršáka obrana hostí zmarila. Tréner hostí striedal, hostia si aj vymenili posty. Domáci si tiež vymenili posty, keď Keršák hral ľavého obrancu. Hosťom sa však zmeny neosvedčili, avšak nerezignovali. Ich snaha však končila pred domácou šestnástkou. Naopak domáci mali jasnú prevahu. Domáci neskôr striedali., začali viac útočiť po pravej strane. Milko dvakrát po únikoch po pravej strane prekonal hosťujúceho brankára strelami k žrdi. 11:0. Okrem dosiahnutých gólov ostali ďalšie šance nevyužité (Die, Ján Junger, Leštach, Milko). Zápas bol ukončený, keď sa hralo v strede poľa.
Pred 45 divákmi rozhodoval Marián Nemčko, na čiare bol Zsebik.
Strelci Nižnej Slanej v jarnej časti:
1 gól: Schwarz
2 góly: Ján Junger, Keršák, Die, Leštach
3 góly: O. Junger
4 góly: D. Hajči
5 gólov: Gelda,
11 gólov: Valko
Celkové poradie:
11 gólov: Valko
10 gólov: Gelda, Milko
8 gólov: O. Junger
5 gólov: Hajči
4 góly: Karas
3 góly: Ján Junger, Keršák
2 góly: Leštach, Die
1 gól: Slovák, Schwarz.
Bc. Štefan Tomášik
{jcomments on}
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.